Tip na článok
Vykládka: Dňa 18. augusta dorazil k letiskovým skladom neoznačený kamión, z ktorého začali vykladať palety so štítkami naznačujúcimi, že sa na nich nachádzajú výbušniny.

Poplach na letisku: Výbušný tovar prevážali bez špeciálneho označenia

Slovensko má v oblasti kontrol prepravy nebezpečného tovaru veľké rezervy. Svedčí o tom aj prípad z bratislavského Letiska M. R. Štefánika.

Galéria k článku (4 fotografie )
Neoznačený: Kamión, ktorý prevážal nebezpečný tovar, nebol nijako označený.
Nehody: Pred pár dňami sa na diaľnici R1 zrazili dve nákladné autá s autobusom plným detí. Predstava, že jeden by bol naložený výbušným tovarom, mrazí.
Značky, ktoré upozornia okolie, že prevážaný tovar je nebezpečný a jeho preprava je vykonaná v špeciálnom režime.

Neverili vlastným očiam! Ľudia pracujúci na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave sa 18. augusta tohto roka stali svedkami zarážajúcej udalosti. Podvečer do letiskových skladov dorazil kamión s banskobystrickým evidenčným číslom.

Šlo o bežné nákladné vozidlo, v akom by pokojne mohli prevážať ovocie, zeleninu či iný tovar. Nemalo žiadne špeciálne označenie, z ktorého by bolo zrejmé, že nevezie žiadne paradajky ani oblečenie. Keď však z neho začali vykladať palety, vysvitlo, že v kamióne sa nachádza nebezpečný výbušný tovar.

Pravidlá ADR

„Každá paleta bola označená štítkom, aký sa dáva na náklad podliehajúci špeciálnemu režimu pri preprave aj skladovaní. Oranžové značky na paletách naznačovali, že do skladov priviezli nebezpečný výbušný tovar. Nuž a v takom prípade hovoria pravidlá jasnou rečou.

Vozidlo prevážajúce taký náklad musí byť zreteľne označené, aby o tejto skutočnosti vedeli aj ostatní účastníci cestnej premávky, ale tiež policajti a záchranné zložky, ktoré v prípade nehody vedia svoju činnosť okamžite prispôsobiť vzniknutej situácii a možným následkom,“ dali nám vedieť nahnevaní pracovníci letiska.

Ako musí byť označené nákladné vozidlo vezúce nebezpečný výbušný tovar, stanovuje Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí, známa pod skratkou ADR.

Keďže platí aj na Slovensku, musia jej pravidlá dodržiavať i naši dopravcovia. Rovnako ako zákon o cestnej preprave, ktorý definuje podmienky v tejto oblasti.

Bezpečnostný poradca Rudolf Cagáň vysvetľuje, že základným značením dopravných jednotiek prevážajúcich nebezpečné veci je oranžová tabuľa veľkosti tridsať krát štyridsať centimetrov umiestnená vpredu aj vzadu na vozidle.

„Platí pre balený tovar v kusoch - kanistre, sudy, debny, kontajnery, vrecia na paletách a podobne. „Cisterny a voľne uložené látky majú na oranžových tabuliach aj identifikačné čísla nebezpečnosti látok a UN kódy prevážaných látok.

„Tie sú určené zásahovým zložkám na rýchlu orientáciu, čo vozidlo preváža. Cisterny sú navyše označené po bokoch aj vzadu veľkými bezpečnostnými značkami,“ dodáva odborník.

Prísne podmienky musia podľa neho spĺňať aj vodiči takých vozidiel. Napríklad musia absolvovať predpísané školenie na príslušnú triedu nebezpečnosti a spôsob prepravy. Školenie sa končí písomným testom pred komisiou ministerstva dopravy. Po jeho úspešnom absolvovaní šofér dostane osvedčenie na prepravu ADR s päťročnou platnosťou.

Čítajte viac:

Šéf letovej prevádzky takmer spôsobil katastrofu. Zastáva dve funkcie!

Sankcie

Čo sa však môže stať, ak sa pri preprave nebezpečného výbušného nákladu nedodržia predpísané pravidlá? Podľa Rudolfa Cagáňa platí staré osvedčené, keď ho nechytia, tak nič. „Ak už prepravu vykonal, nedá sa to spätne dokázať. Samozrejme, ak sa táto skutočnosť zistí pri kontrole počas dopravy, tak je to porušenie prvej kategórie a vodič dostáva pokutu,“ hovorí odborník.

Sankcia sa môže vyšplhať do výšky päťsto eur, čo je však oproti zahraničiu pomerne zanedbateľná čiastka. V iných krajinách, kde platí dohoda ADR, vodičovi za porušenie prvej rizikovej kategórie uložia pokutu 1 200 eur.

Ak hovoríme o postihoch pre organizácie, tie môžu byť na Slovensku sankcionované sumou od päťsto do dvadsaťtisíc eur, pri opakovanom konaní do dvoch rokov od päťtisíc do päťdesiattisíc eur.

Rudolf Cagáň kriticky dodáva, že Slovensko má v oblasti kontrol prepravy nebezpečného tovaru veľké rezervy. Hoci zákon určuje, že ich môžu vykonávať policajné zložky i colné orgány, v praxi to ide pomaly.

„Na jednej strane treba uznať, že na to, aby sa mohli kontroly vykonávať, musia byť pracovníci primerane vyškolení a pripravení. Je to široká oblasť, kde musí mať človek dostatočné vedomosti o tom, čo a ako sa má dodržiavať. Zo dňa na deň to nejde, ale raz treba začať,“ apeluje na kompetentné úrady odborník.

Upozorňuje, že absenciu kontrol využívajú nezodpovední vodiči a dopravcovia vrátane šoférov zo zahraničia. Nezodpovedným prístupom pritom neohrozujú len seba, ale aj ostatných účastníkov cestnej dopravy. Obavy pracovníkov bratislavského letiska tak boli úplne odôvodnené.

Dokonca sa natíska otázka, či sa prepravca nebezpečného výbušného tovaru nemohol teoreticky dopustiť trestného činu všeobecného ohrozenia.

Nie tak dávno došlo na diaľnici R1 k nehode dvoch kamiónov a autobusu plného detí. Predstava, že by jedno z vozidiel bolo naložené výbušninami, zamrazí. Špeciálne označené vozidlo vzbudzuje v okoloidúcich šoféroch predsa len väčší rešpekt a väčšina by zrejme prechádzala okolo takého kamióna opatrnejšie.

Úrady mlčia

Na podrobnosti týkajúce sa inkriminovanej vykládky tovaru označeného ako nebezpečný sme sa pýtali aj vedenia Letiska M. R. Štefánika. Zaujímalo nás, o aký tovar šlo, odkiaľ a kam smeroval a prečo nebol kamión špeciálne označený.

Hovorkyňa letiska Veronika Ševčíková nám však zaslala stanovisko, z ktorého sme veru neboli múdrejší. Upozornila nás, že Letisko M. R. Štefánika vybavuje okrem pravidelných a nepravidelných dovolenkových charterových letov aj ostatné lety - súkromné, záchranné, tréningové, nákladné i dôležité štátne lety.

„Všetky ostatné lety vrátane nákladných letov sú neverejnými letmi, o ktorých sa informácie nezverejňujú,“ dodala. Zároveň odmietla akúkoľvek zodpovednosť letiska.

„Spôsob, akým je v prípade nákladných cargo letov prepravovaný tovar doručený na bratislavské letisko, je plne v kompetencii a zodpovednosti leteckého prepravcu či objednávateľa tovaru, nie letiska. Každý tovar, ktorý sa letecky prepravuje z letiska v Bratislave, však podlieha schváleniu a všetkým povoleniam ministerstva dopravy, dopravného a colného úradu,“ dôvodila.

Spomenuté úrady boli pomerne skúpe na slovo. Colníci informácie o jednotlivých vývozných operáciách nemôžu poskytovať s ohľadom na zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti, dopravný úrad zas uviedol, že o prepravovanom tovare nemal vedomosť, keďže nevyžadoval výnimku.

Ministerstvo dopravy nám prostredníctvom hovorcu Martina Kóňu dalo vedieť, že „neoznačuje nebezpečný tovar ani vozidlá v cestnej premávke v rámci prepravy nebezpečného tovaru. Neeviduje ani jednotlivé prepravy nebezpečného tovaru.“

Prepravca bez kontaktu

Osloviť sme chceli aj prepravcu tovaru označeného ako nebezpečný, avšak prevážaného neoznačeným kamiónom. Na spoločnosť sme však nevypátrali žiadny telefonický ani mailový kontakt, kde by sme sa opýtali, aký nebezpečný tovar na letisko prevážali a kam vlastne smeroval.

Na záver treba dodať, že poľahčujúcou okolnosťou by azda bolo, ak by prevážali iba obmedzené množstvo výbušného tovaru. V takom prípade aj dohoda ADR umožňuje výnimky.

Týkajú sa napríklad prepravy malého počtu streliva do pechotných zbraní a cvičného streliva. Jeho množstvo je obmedzené na hmotnosť výbušnej látky v zásielke spolu do 333 kilogramov. Keďže však nevieme, čo presne kamión prevážal, prehrešok súkromnej spoločnosti ťažko súdiť.

VIDEO Plus 7 Dní