Môže aktuálna situácia - zadržanie ukrajinských lodí Ruskom - viesť k otvorenej vojne medzi týmito štátmi?


Nemala a nemusela by viesť k otvorenej vojne, bude však záležať najmä na tom, aké rozhodné a jednotné stanovisko zaujme ku konfliktu západný svet. Ak sa zjednotí na ráznej a rýchlej odpovedi, najmä vo forme posilnenia sankcií voči Rusku a jasnom deklarovaní pripravenosti použiť na ochranu medzinárodného práva silu, tak je šanca, že agresívnu politiku putinovského režimu nielen voči Ukrajine, ale potenciálne aj voči iným krajinám, Slovensko nevynímajúc, sa môže podariť zastaviť. Pri nejednotnej, pasívnej a nemohúcej reakcii sa obávam, že otvorené ostanú všetky alternatívy. Druhá svetová vojna bola do značnej miery dôsledkom príliš dlhého ustupovania agresívnej mocnosti, ktorá porušovala medzinárodné právo. Je až zarážajúce, ako málo sme sa z tejto skúsenosti poučili.  

Ivan Mikloš
Ivan Mikloš
Zdroj: @NORBERT GROSZ


 
Aké možné riešenia situácie vidíte?


Základná časť odpovede je v odpovedi na prvú otázku. Týka sa teda toho, ako by sa k problému malo postaviť medzinárodné spoločenstvo. K tomu treba ešte prirátať, že na ukrajinskej strane je potrebné urýchliť reformy, aby bola Ukrajina ekonomicky, ale aj vojensky silnou krajinou.


Čo sa musí stať, aby sa vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom upokojili?


Najskôr je potrebné zastaviť agresora a obnoviť územnú celistvosť Ukrajiny. To sa nebude dať dosiahnuť bez väčšej a rozhodnejšej angažovanosti medzinárodného spoločenstva. Zároveň si bude musieť splniť svoje "domáce úlohy" Ukrajina samotná, najmä pokračovaním v reformách. A nakoniec, skôr, alebo neskôr sa bude musieť zmeniť aj režim v Rusku. Skorumpovaný štátny kapitalizmus bez ochany vlastníckych a ľudských práv, ktorého ekonomika je založená len na exporte fosílnych palív, je totiž z definície odsúdený na neúspech. Aj keď to môže trvať skôr desaťročia, ako roky, nič to nemení na podstate tohto problému. 


Čo Rusko svojim konaním v Čiernom mori podľa vás sleduje?


Putinov režim týmto krokom demonštruje svojim voličom rozhodnosť, aktivitu a silu svojej politiky a zároveň chce ukázať, ale aj otestovať slabosť, nejednotnosť, pasivitu a nemohúcnosť medzinárodného spoločenstva. Prvé reakcie naznačujú, že sa mu to, žiaľ, darí. Hanebný postoj premiéra Pellegriniho, ktorý vidí väčší problém v ukrajinskej reakcii na ruskú agresiu ako v ruskej agresii samotnej, to ilustruje veľmi presne. 


Je reakcia Ukrajiny - stanné právo a vyhlásenie plnej bojovej pohotovosti - adekvátna reakcia?


Samozrejme, že je. Treba si uvedomiť, že kým priamu ruskú angažovanosť v konflikte na východe Ukrajiny Kremeľ oficiálne odmieta (aj keď je jasné, že klame), pri konflikte v Azovskom mori išlo o akt realizovaný pravidelnými a oficiálnymi ruskými ozbrojenými silami. 

Prečítajte si tiež: