Norbert Dolinský

Zvyšujúce sa ceny potravín nie sú iba otázkou dnešného dňa, ale niekoľkých rokov. Podľa predsedu Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo zo Sme rodiny Jaroslava Karahutu je hlavným problémom podiel, ktorý nám nákup potravín uchmatne z celého rodinného rozpočtu. "Dnes to máme približne 24 percent, pričom pred rokom 2020 to bolo iba 20." V relácii Karty na stôl zároveň upozornil, že situácia sa kriticky zhoršila už v roku 2021, kedy slovenské rodiny mali na potraviny po Rumunsku najvyššie výdavky v Európe.

Podpredseda Smeru-SD Richard Takáč vyčíta vládnej koalícii malú aktivitu pri riešení tejto otázky. "My sme to zaregistrovali už veľmi dávno, preto sme už v septembri 2021 zvolávali mimoriadnu schôdzu, kde sme chceli hovoriť o rapídnom zvyšovaní cien potravín." Keďže Smer nebol pri zvolaní mimoriadnej schôdze úspešný ani na ôsmy pokus, ponúkol svoje riešenia. "Bola tu možnosť na nejaké prechodné obdobie znížiť DPH na niekoľko druhov základných potravín, možnosť kompenzovať vyššie ceny energií u výrobcov potravinárov a zvolali aj okrúhly stôl." Jednou z možností by bol aj zásah do tvorby cien, nie však pri samotných potravinách, ale pri obchodných prirážkach obchodných reťazcov.

Jaroslav Karahuta hovorí o dvoch možných cestách ako ceny potravín na pultoch znížiť. Ide buď o krátkodobé, alebo systémové opatrenia. "Môžeme znížiť DPH, čo je u ľudí populárne, ale nie je zaručené aké dopady to prinesie z dlhodobého hľadiska.“ Efektívnejšou cestou by podľa poslanca bola väčšia podpora domácej produkcie. "My máme na trhu iba 40 percent domácich potravín, výsledná cena je teda závislá od zvyšných 60 percent, ktoré dovážame.“ Viac domácich výrobkov v obchodoch by tlačilo aj na zníženie cien tých zo zahraničia.

Konečnú cenu výrobku na pulte ovplyvňujú aj vysoké prirážky niektorých obchodníkov. Richard Takáč volá po rovnakých pravidlách pre všetkých. "Vieme, že reťazce majú veľké zisky. Za rok 2022 ešte údaje nemáme, ale jeden z najväčších reťazcov mal za rok 2021 čistý zisk 158 miliónov eur. Chceme iba také vyvážené podmienky, aké majú v Nemecku, či vo Francúzsku. Keď je to v zahraničí 2,5 percentný zisk, nech je to tak aj na Slovensku." Vláda preto podľa opozičného poslanca zlyhala, že im nenastavila prísnejšie mantinely.

"Nie je to chyba tejto vlády, ani predošlej, ale chybou minulosti od roku 1999, kedy na náš trh vstúpil prvý hypermarket. Vytvoril sa v podstate monopolný priestor, aby reťazce ovládli náš trh. Dnes je to asi 60 percentný podiel, spolu s domácimi reťazcami až 90. percentný" , reaguje Jaroslav Karahuta a upozorňuje, že sa tak u nás nevytvoril zdravý konkurenčný priestor. Zásah do obchodných prirážok ale považuje za citlivú tému a preto navrhuje iné tri možnosti. "Znížiť DPH, kompenzovať energie a cenu práce." Poslanci by sa k téme cien potravín mali dostať už na májovej schôdzi parlamentu. Či sa im podarí nájsť konsenzus, je zatiaľ neisté.

Poslanci dvíhajú varovný prst: Vysoké zisky reťazcov sú pri súčasných cenách potravín neférové

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás