<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Poslanec Vladimír Zajačik má 72 rokov a ako sám hovorí, do parlamentu sa dostal náhodou. Myslel si totiž, že 53. miesto na kandidátke Obyčajných ľudí a nezávislých osobností je nezvoliteľné. Ukázalo sa, že aj odtiaľ sa dá prepracovať do národnej rady. Zajačik tam sedí ako náhradník za ministra vnútra Romana Mikulca. Doteraz si všimli poslanca ľudia len vďaka videu, z ktorého sa robia posmešky. Zajačik na ňom totiž číta všetky čiarky, bodky a zátvorky. Pýtali sme sa ho, prečo to tak robí a čím iným chce ukázať verejnosti, že si svoj poslanecký plat viac ako 5000 eur záslúži.

Vy ste niekedy boli učiteľom? Pýtam sa, lebo pri pozeraní vášho vystúpenia v pléne s pozmeňujúcim návrhom, mi napadlo, že pri diktáte by bolo super, keby nám čítali čiarky tak, ako ste ich vy pred kolegami prednášali...

Nie, nikdy som učiteľom nebol. Podnikal som.

Ako vám napadlo čítať poslanecký pozmeňovák do bodky?

To mi nenapadlo. To je úplne normálne pri takomto návrhu zákona. Musí sa čítať bohužiaľ tak, ako som ho čítal: s bodkami, čiarkami, zátvorkami, atď. Ide o to, že zákon je už hotový, napísaný. Tie veci z pozmeňujúceho návrhu idú do hotového textu, takže to musíte čítať tak ako ja. Poslanci to veľmi neradi robia, lebo je to dlhé čítanie a pôsobí to veľmi divne.

Kolegovia aj verejnosť, ktorá vás počúva sa však môže v tej interpunkcii stratiť a zmysel pozmeňujúceho návrhu unikne tak, že nakoniec nemusí byť jasný obsah zmeny, ktorú navrhujete...

To súhlasím, že sa v tom môže poslanec stratiť. Je to však potrebné, pretože prednes návrhu sa zaznamenáva na nosič, z ktorého sa čerpá potom, keď sa prepisuje zákon, aby&nbsp; nedošlo k nejakému omylu. Ani čiarka, ani bodka, ani zátvorka nemôžu z nového znenia zákona vypadnúť, lebo by sa mohlo stať, že sa tým zmení význam. Taká je legislatíva.

Ak to tak reční každý, ako tvrdíte, čo hovoríte na to, že ste sa doslovným prečítaním textu za pultom v parlamente zapísali u ľudí vy a to nie pozitívne, ale skôr posmešne.

Pozrite sa, nie som urážlivý. Niektoré tie komentáre boli aj vtipné. Sám som sa pobavil. Napríklad jeden človek písal, že doteraz nevedel, prečo musia mať poslanci asistentov a pochopil to vďaka môjmu videu. Viac bolo takých. Nerobím z toho žiadnu vedu. Väčšinou sú vysielané médiami len hádky, faktické poznámky, vystúpenia v rozprave a tieto technické veci, ktoré musíme robiť a pri ktorých vyzeráme ako prváci, nevedia ani niektorí kolegovia, nie to ešte ľudia. Súhlasím, že to vyzerá smiešne. Keby som nebol poslanec a vidím to náhodou, tiež by som sa čudoval. Ťukal by som si po čele.

Budete to čítať tak dôsledne aj nabudúce?

Keď bude pozmeňujúci návrh v tom znení, ako bol tento, teda dosť zložitý zákon, tak nieže budem tak čítať, ale ja to musím. Opýtajte sa to legislatívcov, tí vám to vysvetlia. Je rozdiel podávať zákon ako celok a podávať pozmeńujúci návrh do zákona.

Aby si vás ľudia teda nezaradili len ako "toho, ktorý číta ako prváčik", ako by ste sa verejnosti predstavili. Čo chcete presadiť, akým témam sa venujete?&nbsp;

Celý život sa venujem ochrane životného prostredia, som aj vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

To znamená, že ste poľovníkom? Ochranárom? Lesníkom? Aké máte vzdelanie, prečo táto oblasť?

Nie, nie som lesník. Keby som bol poľovníkom s menom Zajačik, to by bolo asi ironické, nie? Už za socializmu som sa angažoval ako ochranca prírody, takzvaní SZOPK, ak vám to niečo hovorí.&nbsp;

Podnikal som v službách, takže ubytovanie, stravovanie, obchod.

S Igorom Matovičom ste sa ako zoznámili? Ako ste sa ocitli na jeho kandidátke?

Pán Matovič ma na kandidátku nedával. Poznal som ho viac-menej len z médií. Potom som začal spolupracovať s ľuďmi z OĽaNO ohľadom komunálnych volieb, pomáhal som im, pretože už dlho v politike fungujem. Som zo Zmeny zdola od Jána Budaja. Takto nejako som sa dostal na kandidátku na absolútne nezvoliteľné miesto, ale Boh to tak asi chcel a dostal som sa do parlamentu ako náhradník.

Hovoríte, že ste v komunálnej politike dlhšie, čo v nej teda robíte? Ste niekde poslancom mesta, obce?

Nie, nikdy som poslancom nebol, len som pomáhal vymýšľať s kampaňou. Ani som nikdy nekandidoval. V podstate toto bola asi moja druhá kandidatúra v politike, ale vždy som išiel na nezvoliteľné miesta, lebo som mal proste iné veci na práci. Dlho som podnikal, takže by som nemal čas.

Ako sa vám páči v národnej rade? Práca, spôsoby, kolektív.

Čo vám mám na to povedať? Parlament je taký, aký si zvolili ľudia. Nikto nemôže do parlamentu nikoho menovať. Volia ľudia, ktorí vhodia do urny volebný lístok. To je v podstate všetko.

Ale cítite sa tam užitočný? Ste spokojný s náplňou práce? Baví vás to? Čo chcete dosiahnuť?

Pozrite sa, vždy, keď som niečo robil, robil som to naplno. Aj túto prácu robím naplno. Moja najväčšia téma, čomu sa venujem, je región, Rožňavský okres a Košický kraj. Čo sa týka parlamentnej práce, tvorby zákonov, tak len občas podám nejaký pozmeňujúci návrh, ale naozaj sa najviac venujem práci v regiónoch.

Parlament si skutočne volia ľudia, vyberajú tých, ktorí tam sedia za nich štyri roky. Čo hovoríte na to, že občas sa zamýšľajú nad tým, koho tam poslali - či sú poslanci múdri, hlúpi, prospešní, snaživí. Čo by ste teda odkázali ľuďom, ktorí o vašich kompetenciách pochybujú?

Každého treba súdiť, keď skončí svoju prácu. Nemôžeme niekoho v normálnom živote, úradníka, robotníka, súdiť, kým si svoju prácu nedokončí. Nemôžeme na začiatku jeho výkonu povedať, že je neschopný. Treba počkať v súdení až potom, keď si svoju misiu splní.&nbsp;

Takže kým neuplynú štyri roky, kritizovať vás nemáme? Až potom vo voľbách vám to zrátať?

Tak ja v mojom veku už kandidovať nebudem, to je úplne jasné. Ja som tu na to, aby som svoje štyri roky mandátu zasvätil regiónom. Nemám ambíciu komentovať všetko, ale mám ambíciu pomôcť svojmu regiónu, ktorý je ako dobre viete taký, aký je. Je to hladová dolina, chcem pomôcť čo najviac, aby sa pozdvihol. Čo stihnem, uvidíme po štyroch rokoch.

Ako sa dá z poslaneckej lavice pomôcť presne týmto dvom regiónom, ktoré vám ležia na srdci?

Samozrejme pomôcť sa dá tým, že sa zákony pripravia tak, aby sa menej rozvinutým regiónom pomohlo financiami, investíciami, aby sa ten región pozdvihol. Tieto chudobné regióny majú v sebe veľmi veľa&nbsp; potenciálu hlavne čo sa turizmu týka a určite dobre viete, že turizmus je zatiaľ u nás len bokovkou. Chcem presadiť, aby sa cez zákony a cez fondy dostali peniaze pre regióny hlavne na rozvoj turizmu.

Už ste mali na stole aj zákon, ktorý by reálne turizmu v regiónoch pomohol?

Čo je to reálne? To sú také slová. Každý zákon, ktorý pomôže tomu regiónu v rozvoji, je dobrý. Teraz preberáme plán rozvoja Slovenska. Je tam dosť veľa vecí, ktoré naozaj v pozitívnom môžu pomôcť. Je dosť veľa financií, ktoré by vedeli pomôcť a už to je len na regionálnych politikoch, ako sa s tým vysporiadajú.