Na rozdiel od Írska, kde rušia zákaz interrupcií, u nás chcú vlastný návrh presadiť okrem kotlebovcov niektorí ultrakonzervatívci z OĽaNO či koaličná SNS. Niektoré ich nápady sú, povedzme, šokujúce a čudne formulované.
Nulová tolerancia
Kotlebovci vyrukovali so zákazom s troma výnimkami - v prípade znásilnenia, ohrozenia života ženy a deformácie plodu. Veľkú nádej na to, že by prešiel, však tento návrh nemá. Našťastie preto, kto ho navrhoval. Keďže však katolícki biskupi vyzvali konzervatívnych poslancov, aby niečo urobili sami, hneď sa objavili úvahy, ako by taký zákon mohol vyzerať. Poslanci Ján Marosz a Anna Verešová z OĽaNO, ktoré je v šokujúcich vyhláseniach na túto tému už zbehlé, vyrukovali so svojimi nápadmi. Na kotlebovskom návrhu sa im napríklad nepáči, že je vraj eugenický. Teda, že kotlebovci by dovolili rodičom interrupciu v prípade genetickej poruchy alebo Downovho syndrómu. Podľa Oľgy Pietruchovej by však eugenikou bolo, keby štát cielene nútil ženy s poškodeným plodom podstúpiť interrupciu. „Slobodné rozhodovanie nie je nikdy eugenické, ale demokratické. Starostlivosť o ťažko postihnuté dieťa je údel, pre ktorý sa musí žena, respektíve rodičia, dobrovoľne a slobodne rozhodnúť. Moralizovanie v tomto nikomu nepomôže,“ myslí si Pietruchová.
Poslanec Marosz nazýva Kotlebov návrh laxným a benevolentným. Aby vzápätí tvrdil, že chceli len otvoriť celospoločenskú diskusiu a dať matkám viac možností, ako dieťa donosiť. Pripúšťa, že ako konzervatívny kresťan uvažoval o tom, či návrh ĽSNS podporí, alebo nie. Diskutoval preto s ďalšími poslancami, ako by ich návrh mohol vyzerať.
Kladivo na ženy
Nápady na zákaz interrupcií sa v parlamente opakujú pravidelne. Podľa Oľgy Pietruchovej tu už dlhšie máme preteky, kto vymyslí najsilnejšie kladivo na ženy. „Stačí spomenúť neslávny návrh Štefana Kuffu (OĽaNO) v minulom volebnom období. V prvom rade potrebujeme jasne povedať, že tu máme určitý ústavný rámec, ktorý zaručuje žene právo na súkromie, rodinný život a telesnú integritu. Žena predsa nestráca svoje práva tým, že otehotnie,“ vysvetľuje. Ako dodáva, je to už evergreen, najjednoduchšia a najlacnejšia agenda na dokázanie toho, kto má moc v krajine a hlavne nad ženami, a akého charakteru je naša spoločnosť. „Asi nie je náhoda, že takéto zákony vo veľkej väčšine predkladajú a obhajujú muži. Treba tiež povedať, že väčšina demokratických krajín má podobné zákony, ako je ten náš, a rešpektuje právo ženy rozhodnúť sa,“ hovorí Pietruchová.
Íri zasiahli
Napríklad Írsko so svojím mimoriadne tvrdým interrupčným zákonom sa mení. V piatkovom referende rozhodlo 66,4 percenta voličov, že ženy majú mať právo rozhodnúť sa. Potraty totiž zákazom nezmizli, ženy len cestovali do Spojeného kráľovstva, objednávali si potratové pilulky cez internet alebo úplne zbytočne zomierali ako Savita Halappanavarová. Meno 31-ročnej zubárky, ktorá zomrela na sepsu po tom, čo jej odmietli v nemocnici vykonať interrupciu, hoci bola v zlom zdravotnom stave, skandoval dav v Dubline oslavujúci zmenu zákona. Majú svoje skúsenosti a vedia, čo prísny zákaz spôsobuje. U nás sa snažíme rútiť inou cestou.
S deťmi a z chudoby
Hoci predkladatelia návrhov sa snažia vytvárať dojem, že na interrupcie chodia mladé zhýralé devy, nie je to tak. Štatistiky hovoria jasne. Nielenže počet interrupcií sa závratne znížil, väčšinou ich podstupujú ženy, ktoré už dve-tri deti majú. Vysoké počty sú najmä v oblastiach, ktoré sú známe vysokou nezamestnanosťou. Napríklad v Lučenci či Rimavskej Sobote. „Aj keď dôvody na interrupciu môžu byť rôzne, súvislosť medzi zamestnanosťou a rodičovstvom sa opakovane potvrdzuje aj empiricky. Z výskumu o potrebách mladých rodín z roku 2014, ktorý robil Inštitút pre výskum práva a rodiny, sa zistilo, že platená práca je základným a najzávažnejším predpokladom na založenie rodiny. Nedostatok práce sa vníma ako najčastejšia príčina odkladania rodičovstva do vyššieho veku,“ vysvetľuje sociologička Barbora Holubová. Rozdeľovanie žien na zhýralé a zlé, ktoré idú na interrupciu, a dobré a slušné, ktoré nejdú, je podľa Pietruchovej zámer. „Sú to tie isté ženy, len majú deti v inom období života - vtedy, keď sa pre ne zodpovedne rozhodnú. Slovenské ženy naozaj nie sú nezodpovedné a sebecké. V roku 2017 sa vykonalo 6 102 umelých prerušení tehotenstva na žiadosť ženy, čo je oproti 47 901 v roku 1990 pokles o viac ako 87 percent. Je to jeden z najpozitívnejších trendov v Európe. Stalo sa tak predovšetkým vďaka osvete o plánovaní rodičovstva, používaniu antikoncepcie a sexuálnej výchove,“ vysvetľuje Pietruchová.
„Väznice“ pre nechcene tehotné?
Poslanec Marosz nechce len zakazovať. Ako vysvetľuje, pre ženy treba vytvoriť možnosti, aby na potrat nemuseli ísť, dieťa porodili a potom poskytli na adopciu. „Nech si pokojne povie - Dieťa nechcem, ale ten rok ‚zmiznúť do zahraničia‘ - cháp do ‚štátneho zariadenia pre nechcene tehotné‘ - sa mi oplatí,“ napísal podľa Denníka N Marosz na Facebooku. Podľa neho nepôjde o povinnosť. Podobné, i keď nie štátne zariadenia sa už vo svete vyskytli. Nedopadlo to dobre. „Známe boli magdalénske práčovne, akési azylové domy pre ,padlé ženy‘, prevádzkované rímskokatolíckymi kostolmi v Írsku. Často išlo o slobodné matky, predčasne vyspelé ženy, prostitútky alebo zneužívané dievčatá, prijaté do azylu aj proti ich vôli. Odhaduje sa, že za 150-ročnú históriu prijali okolo 30-tisíc žien. Za kruté zaobchádzanie, izoláciu, dlhoročné fyzické a psychické násilie, odoberanie detí, dokonca masové hroby mladých žien sa v roku 2013 írska vláda ospravedlnila. Posledný takýto azylový dom zatvorili v roku 1996,“ hovorí Holubová. Podľa Pietruchovej Maroszov nápad pripomína skôr obraz zo seriálu Príbeh služobnice než demokratickú krajinu Európskej únie v 21. storočí.
Elegantný zdroj detí
Poslanec Marosz sa okrem iného vyjadril takto: „Sú veľmi dlhé poradovníky párov, ktoré nemôžu mať deti, práve na bábätká. Toto by mohol byť elegantný zdroj detí na adopciu.“ Keď sme sa ho na to osobne pýtali, priznal, že jeho formulácia vyzerá, akoby dieťa bolo predmetom, a už by ju nepoužil. Podľa Pietruchovej však ani málo detí na adopciu v kontexte interrupčného zákona nie je relevantný argument. „Donútiť ženu vynosiť dieťa proti vôli, aby si ho iný pár mohol osvojiť, je na úrovni otrokárstva a obchodovania so ženami. Ak je tu taký dopyt po deťoch, tak sa začnime baviť o náhradnom, respektíve surogátnom materstve, ktoré u nás nie je dovolené,“ dodáva Pietruchová. Marosz pripustil, že je dôležité vytvoriť pre ľudí dobré podmienky na život, aby chceli mať viac detí. O pár dní sa Anna Verešová z OĽaNO vyjadrila, že na júnovú schôdzu svoj návrh nepredložia. Dôvodom je to, že koaličná SNS plánuje počas leta pripraviť vlastný návrh.
