Nie je žiadnym tajomstvom, že aktuálna vládna garnitúra má problém s príčetnou komunikáciou. Každý na túto skutočnosť upozorňuje, vládni predstavitelia si občas priznajú chybu, no kolotoč tragédie a neistoty sa nezastavuje. Po novom naň nastúpil aj Ján Mičovský. Koniec pomerne sympatického ministra s autentickým protikorupčným príbehom sa nesie vánkom diletantstva a podivného prístupu k moci.  

Laureát Bielej vrany sa stratil v tme prehnitého sveta slovenských pôdohospodárskych dotácii. Dobrý úmysel a pekný životný príbeh však nestačí na reformu sektora, ktorý v každej normálnej krajine by bol jednou z najdôležitejších priorít. Zatiaľ čo u našich susedov je pôdohospodárstvo záležitosťou národného záujmu a hrdosti, tak na Slovensku sú pôdohospodári terčom posmechu a ich problémy sú notoricky zľahčované. 

Tradícia rozkrádania dotácii, absencia dlhodobej stratégie pre udržateľné a ekologické pôdohospodárstvo a všadeprítomná korupcia nepomáhajú slovenskému vidieku. Keď už sa aj vyskytne nejaký povzbudzujúci príbeh, ide skôr o triumf jedinca, ktorý uspel napriek štátu a dotačným schémam. Jednoducho povedané, pôdohospodárstvo nezaujíma politikov. A to je obrovská chyba. 

Viac FOTO Jána Mičovského v GALÉRII

Ján Mičovský síce nezabezpečil nevyhnutné milióny na transformáciu slovenského vidieka, no spustil proces personálnej očisty. Zostáva nám len dúfať, že nový minister Vlčan dosiahne omnoho viac. Slovenskí poľnohospodári si to určite zaslúžia.