Sestra známeho bratislavského bosa Juraja Piťa Ondrejčáka, ktorého skupina kedysi terorizovala hlavné mesto, je prokurátorkou. Už v čase, keď nastúpila do organizácie, ktorá je v prvej línii boja so zločinom aneprávosťami, dvihla sa vlna kritiky. Hoci začala v Bratislave, niekoľko rokov robila prokurátorku v neďalekom Pezinku. Začiatkom novembra sa však presunula na Generálnu prokuratúru SR.
Kritika
„Nikto nemôže za svoju rodinu, ale na prokuratúre by mali pracovať len osoby, ktoré nemajú ani najmenšie prepojenie na podsvetie.“ Toto povedal ešte v roku 2009 Daniel Lipšic, keď sa ho Nový Čas pýtal na pôsobenie sestry Juraja Ondrejčáka, známeho ako Piťo. V tom čase sa totiž stala čakateľkou na prokuratúre a o jej bratovi sa síce hovorilo ako o bosovi bratislavského podsvetia, no vina mu preukázaná ešte nebola.
Piťova sestra Jana začínala na bratislavskej okresnej prokuratúre, neskôr ju presunuli na pezinskú. Pôsobila na netrestnom odbore. Venovala sa kontrole štátnych orgánov či samospráv a nie priamo zločincom.
Od jej nástupu na prokuratúru prešiel aj Piťov prípad vývojom. Kým vroku 2009 bol len „záujmovou osobou“, v roku 2011 ho zatkli aj za pomoci vrtuľníka a vlani mu súd právoplatne potvrdil 23-ročný trest. Nemožno teda povedať, že by mu sestra zariadila beztrestnosť.
Podľa vedenia prokuratúry je Piťova sestra Jana spoľahlivá asvoju prácu si robí dobre. „Z môjho pohľadu dotyčná prokurátorka spĺňa všetky predpoklady na výkon funkcie prokurátora z odborného aj morálneho hľadiska,“ povedal nám námestník generálneho prokurátora pre netrestný úsek Jozef Sedlák.
„Len samotný príbuzenský vzťah k akejkoľvek osobe pri výkone funkcie prokurátora nie je problém, ak má prokurátor také morálne vlastnosti, výsledky práce a správanie, ktoré dávajú záruku, že funkciu bude vykonávať riadne. Toto musí spĺňať počas celého výkonu funkcie,“ myslí si Rudolf Cádra, terajší advokát a bývalý funkcionár Úradu boja proti organizovanej kriminalite, za ktorého boli piťovci obvinení a gang rozbitý.
Príklady aj v Biblii
Piťova sestra putovala na generálnu prokuratúru priamo z okresu, čo nebýva veľmi často zvykom, ale nie je to zas ani výnimka. Na najvyšší stupeň prokuratúry ju dočasne pridelili. Podľa zákona o dočasnom pridelení rozhoduje generálny prokurátor. „Menovaná prokurátorka spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry z pohľadu započítateľnej praxe a dĺžky výkonu funkcie prokurátora,“ vysvetľuje hovorca generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.
Samotná prokurátorka sa vyjadrovať nechcela. Podľa našich informácií sa od pôsobenia svojho brata dištancuje. Dokonca vraj absolvovala aj detektor lži, ktorý jej spoľahlivosť odobril.
„Predpokladám, že každý prokurátor by mal mať previerku. Je otázka, či bola urobená riadne a či sa na ňu nevzťahujú podobné pochybnosti, aké sme mali pri previerkach iných prokurátorov. Národný bezpečnostný úrad vyvoláva veľké otázky o tom, ako funguje,“ hovorí zas poslanec Alojz Baránik, kritik generálnej prokuratúry. Ako však dodáva, to, že niekto je niečí súrodenec, nič neznamená. „Vieme to z biblických čias, že súrodenci môžu byť rôzni.“
Desili na géčkach
Juraj Piťo Ondrejčák začal svoju mafiánsku kariéru v gangu sýkorovcov. Po nezhodách s Petrom Čongrádym a Róbertom Lališom, alias Kýblom, však zo skupiny odišiel a vytvoril svoju vlastnú spolu s Mikulášom Polónym, prezývaným Kladivo, ktorý sa v roku 2016 zastrelil.
Skupina bola známa tým, že sa jej členovia jednotne obliekali do maskáčov, pruhovaných námorníckych tričiek, značiek Thor Steinar či Alpha Industries. Tie sú a boli obľúbené aj u neonacistov. Slabosťou piťovcov, ako ich prezývali, boli aj zbrane značky Sig Sauer a Mercedesy G. V Bratislave na začiatku tisícročia každý vedel, že na „géčkach“ sa vozia práve oni.
Bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak nazval piťovcov najmilitantnejšou mafiánskou skupinou na Slovensku a známy novinár Tom Nicholson o Piťovi napísal: „Všimol som si, že Piťo je gangstrom nesmierne rád, užíva si auru nebezpečenstva, teatrálne spôsoby, hrozivé autá, zbrane a spoločnosť surových ľudí.“
Výpalné od stánkarov aj prostitútok
Piťovci sa venovali najmä klasickej činnosti mafiánov tých čias. Vyberali takzvané výpalné. Ako napísali aktuality.sk, každý ich kšeft nebol hneď miliónový. V prevádzke kebabu sa uspokojili aj so sumou mesačného výpalného „len“ 170 eur, prostitútke stanovili platbu na 150 eur.
Sídlom skupiny bol Piťov rodný Lamač. Tam si postavil obrovský dom s niekoľkometrovými múrmi obhnanými ostnatým drôtom. Hovorilo sa, že toto teritórium chce mať Piťo čisté. Miestna časť KDH ho v roku 2007 dokonca navrhla do školskej komisie miestneho zastupiteľstva. Keď o tom začali písať médiá, Piťo sa členstva vzdal.
Piťo mal zaujímavé kontakty aj v právnických a podnikateľských kruhoch. Napríklad karate ho trénoval prominentný právnik a advokát Ernest Valko. Známe sú aj fotky predsedu parlamentu Borisa Kollára s Piťom v kubánskej Havane. Vysmiati si spolu niekoľkokrát zapózovali pri drinku. Kollár tvrdil, že zábery vznikli náhodou, on vtedy nevedel, kto je Piťo.
Vraždy aj náhodné obete
Piťovci neboli len vyberači výpalného. Napríklad Dušanovi Borženskému pomohli s likvidáciou šéfa košických Albáncov Fadila Pasjaču. Piťo ho zveril do rúk svojmu dvornému katovi Ľubošovi Zelmanovi. Keď Borženského neskôr zadržali v Česku, začali piťovci zametať stopy o spolupráci s ním. Báli sa najmä výpovede Ľubomíra Velka, alias Vlka. Na svedomí ho má sám Piťo. Vlkovi zlomil väzy.
FOTO V GALÉRII
Piťov dvorný kat vzal niekoľko životov. Vraždil aj v bratislavskom Irish Pube v roku 1999. Pri streľbe na Jána Šteca, ktorého zabil, zasiahla guľka nezainteresovaného návštevníka Tomáša Arnolda. Z vraždy bol najskôr obvinený Mikuláš Polóny, ktorého súd oslobodil. Až o 19 rokov neskôr sa za mreže posadil skutočný vrah Zelman. Dokopy dostal za päť vrážd neuveriteľne nízky trest - 12 rokov. Vraj preto, lebo sa pričinil o rozvrátenie mafiánskeho gangu piťovcov. Za smrť Tomáša Arnolda Zelman nepyká, tento skutok totiž kvalifikovali ako ublíženie na zdraví, hoci Arnold v nemocnici zomrel, no po takom dlhom čase bol už čin premlčaný.
Piťo skončil za mrežami na 23 rokov po tom, čo uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste.
