Potrestanie sudcu Trubana bude rozdeľovať, naznačuje to tesné hlasovanie senátu

Vlk je sýty a baran zostal celý. Toto príslovie asi najlepšie vystihuje tesné rozhodnutie disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu proti sudcovi Špecializovaného trestného súdu Michalovi Trubanovi.

Vlkom bol v tomto prípade dopyt verejnej mienky a niektorých politikov po odsudzujúcom rozsudku a exemplárnom treste, ktorý by znamenal, že Truban by naďalej nerozhodoval politicky citlivé prípady.

Momentálne má rozpojednávanú korupčnú kauzu bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a podnikateľa s väzbami na tajnú službu Petra Košča. Čaká sa, či príjme obžalobu na vplyvného podnikateľa z éry Smeru Miroslava Výboha.

Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala a predseda Súdnej rady Ján Mazák navrhovali, aby disciplinárny senát Trubana preradil na niektorý z okresných súdov. Znamenalo by to, že jeho prípady by sa prerozdelili medzi ostatných kolegov.

Za barana si v tomto príbehu treba predstaviť Trubana a jeho snahu o udržanie si miesta na Špecializovanom trestnom súde.

Disciplinárny senát v stredu vlka sčasti zasýtil – vyhlásil odsudzujúce rozhodnutie, ale exemplárny trest Trubanovi nedal. Za to, že sa v roku 2020 nenamietal z rozhodovania o väzbe pre vplyvného podnikateľa z éry Smeru Norberta Bödöra, hoci v spise si prečítal výpoveď svedka prípadu, ktorý v nej okrajovo spomenul aj údajné ovplyvňovanie dotácie pre penzión Altmayer rodiny Trubanovcov, ho potrestali finančne – zrazili mu polovicu platu na polroka.

Zo slov predsedu disciplinárneho senátu sudcu Michala Matulníka vyplýva, že senát si bol dobre vedomý, že tu bol silný dopyt dostať Trubana zo Špecializovaného trestného súdu.

„Najvyšší správny súd nie je trofejným súdom. Jeho úlohou nie je realizovať rituálne popravy disciplinárne obvineného,“ uviedol Matulník. „Senát si vedel predstaviť podstatné závažnejšie zlyhania, za ktoré, ak by nastali, by ukladal trest preradenia na nižší súd. Ak by sme ho uložili tu, ten trest by stratil význam,“ zdôvodnil sudca. Polročné zrážky zo mzdy sú podľa senátu „primeraným, ale nie symbolickým trestom“.

Už keď sa pred mesiacom 8. februára prednášali záverečné reči, bolo zrejmé, že jednému z iniciátorov disciplinárneho stíhania Trubana nebolo príjemné trvať na jeho preradení. „Necítim sa veľmi komfortne. V tomto prípade, prinajmenšom mne, nejde o prísnosť trestu. Za tejto situácie však krčím plecami a trvám na tomto treste. Ale podstatou nie je trest, ale vyriešenie situácie,“ vyhlásil predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala.

Druhý iniciátor tohto disciplinárneho stíhania, predseda Súdnej rady Ján Mazák, však neprišiel ani na jeden z troch pojednávacích dní.

Narastie počet námietok?

Rozhodnutie proti Trubanovi je právoplatné, odvolať sa nemôže. Spolu s obhajcom Michalom Mandzákom avizujú, že sa obrátia na Ústavný súd a v závislosti od výsledku aj na Európsky súd pre ľudské práva.

Truban po vyhlásení rozhodnutia zopakoval, že to považuje za politický proces, ktorý je pomstou za to, že v roku 2020 si v rozpore so želaniami časti politikov a novinárov dovolil nevziať do väzby oligarchu Bödöra. „Ak by som ho vzal do väzby, ani pes po tom neštekne,“ vyhlásil už skôr.

Predseda Hrubala dlhodobo odmieta, že by kolegu disciplinárne stíhali za jeho rozhodnutie o väzbe pre syna majiteľa bezpečnostnej agentúry Bonul, no pripustil, že práve to bol dôvod, prečo sa prípad detailnejšie preveroval. „Aj pes breše, keď mu na to niekto dá dôvod,“ vysvetlil.

Trubanov obhajca Michal Mandzák však upozorňuje, že práve v tom tkvie odstrašujúci efekt prípadu na iných sudcov. „Teraz môžu mať niektorí sklon rozhodovať podľa očakávaní verejnosti, aby sa tak nevystavovali zbytočnej pozornosti a nedávali zámienku na preverovanie svojej roboty a hľadanie zástupných dôvodov na disciplinárne stíhanie,“ povedal.

Truban zas upozorňuje, že rozhodnutie o jeho potrestaní môže viesť k nárastu počtu námietok z opatrnosti. „Moja disciplinárka je memento, aby sudcovia v každej veci, kde sa čo i len obtrú o účastníka konania, podávali oznámenia o zaujatosti,“ uviedol.

V takýchto námietkach z opatrnosti sudcovia prezradia časť súkromia, ktorá sa nakoniec môže ukázať ako nepodstatná, ale už bude zachytená a verejne prístupná.

Už počas procesu sa ukázalo, že Trubanova predpoveď nemusí byť jalová – keď pred mesiacom spomenul, že jeho stíhanie je politicky motivované, lebo k nemu v roku 2020 vyzýval vtedajší podpredseda parlamentu Juraj Šeliga, preventívne oznámenie o zaujatosti podal samotný predseda senátu Matulník. Napísal do neho, že so Šeligom sú kamaráti, susedia a poslanec kedysi pracoval v Matulníkovej advokátskej kancelárii. Kolegovia ho z prípadu nevylúčili.

Pred pár mesiacmi zas v inej široko sledovanej kauze sudca Najvyššieho súdu podal preventívnu námietku, kde vysvetľoval vzdialenú rodinnú väzbu na obhajcu jedného z kajúcnikov. 

Tesný verdikt troch proti dvom

Práve obavy z dopadov tohto rozhodnutia sú dôvod, prečo odbornú verejnosť môže takéto uzatvorenie disciplinárneho stíhania Trubana rozdeľovať. Naznačuje to aj pomer hlasovania o rozsudku proti Trubanovi. V päťčlennom senáte zaň hlasovali traja sudcovia, dvaja boli proti.

Senátu predsedal sudca Matulník, členmi boli sudcovia Marián Fečík a Anita Filová. Prísediacimi sudcami boli advokátky Zdenka Benčíková a Zuzana Čížová.

Nateraz nie je známe, kto ako hlasoval a ani to, aké konkrétne výhrady mala nesúhlasná dvojica k rozsudku.

Najvyšší správny súd zatiaľ neodpovedal na otázku, či k rozhodnutiu pripoja odlišné stanovisko, ktorým by odkryli svoju totožnosť a vysvetlili dôvody, pre ktoré s väčšinovým rozhodnutím nesúhlasili. Pripojiť vysvetľujúce stanovisko je právo, nie povinnosť sudcu.

Keď svedok kydá na sudcu, má sa namietnuť

Truban rozhodoval o väzbe pre Bödöra po tom, čo mu v roku 2020 Národná kriminálna agentúra vzniesla obvinenie v korupčnej afére Dobytkár. Súvisí s ovplyvňovaním agro dotácií. V spise už vtedy bola výpoveď spolupracujúceho svedka Mareka Kodadu. Vypovedal o vplyve podnikateľa blízkeho SNS Martina Kvietika na Pôdohospodársku platobnú agentúru.

Práve Kodada bol vtedy dôležitým dôkazom proti Bödörovi. Vypovedal, ako mu mal iný obvinený hovoriť, že peniaze „idú pre Nitru“, čo bolo pochopené tak, že na korupcii profituje Bödör – ten odtiaľ pochádza a sídli tam bezpečnostná agentúra Bonul.

Kodada však v tej istej výpovedi spomínal, že advokát Ján Gajan „loboval za projekt Altmayer, lebo je to v záujme sudcu Trubana“.

Altmayer je penzión rodiny Trubancov neďaleko Banskej Štiavnice, ešte v roku 2016 získal z dotačného programu na rozvoj vidieka necelých 29-tisíc eur na rekonštrukciu. Gajan bol Trubanov známy z poľovačiek, v kauze Dobytkár je spolupracujúcim svedkom a tiež je trestne stíhaný vo viacerých iných prípadoch.

Hrubala s Mazákom argumentovali, že Truban sa mal po prečítaní tohto svedectva namietnuť, pretože bolo v jeho záujme neveriť tomuto svedkovi. „Nech by sa kolega Truban subjektívne cítil akokoľvek nezaujatý, tak objektívne to neobstojí – bolo v jeho bytostnom záujme, aby sa neverilo osobe, ktorá na neho, obrazne povedané, kydá,“ vysvetľoval Hrubala.

Disciplinárny senát s totožnou argumentáciou skonštatoval, že Truban pochybil. Podľa predsedu senátu Matulníka je výpoveď Kodadu pre Trubana natoľko negatívna, že existuje „objektívne opodstatnená“ obava, či ju bol schopný posúdiť nestranne.

V krátkej časti jeho výpovede, ktorá mala štrnásť riadkov, zaznelo meno sudcu trikrát, názov penziónu raz a to všetko v kontexte s ovplyvňovaním dotácie a činnosťou trestne stíhaných osôb, vyratúval predseda disciplinárneho senátu dôvod, prečo vyhodnotili dopady výpovede na Trubana ako negatívne.

Preto podľa väčšiny senátu pochybil, keď neoznámil svoju zaujatosť. „Je nepodstatné, či to, čo vypovedá svedok Kodada, je pravdivé alebo nepravdivé,“ vyhlásil Matulník.

Otázky

Najmä toto posledné citované vyjadrenie ukazuje na ďalšie riziko rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu. Ak stačí na namietnutie sudcu, aby na neho akýkoľvek svedok „kydal“ bez ohľadu na to, či je to pravda alebo nie, čo bude brániť účastníkom súdnych konaní, aby to využívali ako taktiku na ovplyvňovanie konaní? Napríklad na ovplyvnenie toho, ktorý sudca bude nakoniec prípad rozhodovať.

Z právnickej perspektívy by brzdou takéhoto postupu mal byť nadriadený súd, ktorý by mal rozhodnúť, či takéto „kydanie“ svedka stačí na vylúčenie sudcu z rozhodovania v konkrétnej kauze – pretože oznámenie sudcu, že sa niekomu môže zdať zaujatý, ešte automaticky neznamená, že to tak posúdia aj kolegovia a naozaj ho z rozhodovania vylúčia.

No z perspektívy verejnej mienky je to jedno – tam žiadna brzda neexistuje a ani existovať nebude a už len to, že sudca z opatrnosti poskytne opis nejakých vzťahov môže byť účastníkmi konania ďalej interpretované (či dezinterpretované) v rámci mediálneho ovplyvňovania prípadov.

Ako to môže vyzerať ukázal aj samotný priebeh konania s Trubanom. Keď oznámenie o vzťahu so Šeligom podal predseda senátu sudca Matulník a kolegovia ho z rozhodovania nevylúčili, tú istú informáciu o ich vzťahoch ešte raz použil Trubanov obhajca v ďalšej námietke zaujatosti, ktorá však už bola farbistejšia a zahŕňala aj ďalšie údajné prepojenia iných sudcov na stranu Za ľudí, z ktorej Šeliga vzišiel.

Sudca Truban síce neustále tvrdí, že pri rozhodovaní o väzbe pre Bödöra sa necítil zaujatý ani v súvislosti s výpoveďou svedka Kodadu, ale málokto je schopný tomu uveriť. Problém, na ktorý týmto disciplinárnym konaním poukázali Hrubala s Mazákom, naozaj existuje a je správne, že sa o ňom debatuje.

Pochybnosti o úprimných motiváciách vyriešiť ho však vzbudzoval exemplárny trest, ktorý Trubanovi navrhovali, pretože to vyzeralo, akoby zmyslom tohto konania nebolo zodpovedať otázky o námietkach sudcov pre výpovede svedkov, ale vylúčiť z kolektívu Špecializovaného trestného súdu nepopulárneho sudcu.

Na druhej strane, keď teraz Najvyšší správny súd povedal, že sudcovia sa majú namietať, keď na nich svedkovia takpovediac „kydajú“ a to bez ohľadu na to, či pravdivo alebo nepravdivo, je namieste otázka, aké hranice sa tomu nastavia. Naozaj stačí na namietnutie akákoľvek zmienka sudcu v svedectve, ako to podáva Truban?

Ústne odôvodnenie disciplinárneho senátu naznačuje, že na pravdivosti síce nezáleží, ale malo by ísť o také svedectvá, ktoré konkrétneho sudcu diskreditujú natoľko, že bude v záujme samotného sudcu spochybňovať ich vierohodnosť.

Na obhajobu jasnú odpoveď nedostal

Odôvodnenie rozhodnutia proti Trubanovi trvalo asi 50 minút, sudca Matulník veľa času venoval najmä prednesu známej rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu v súvislosti s posudzovaním nestrannosti sudcu. V prejave aj sám priznal, že všetko sú to známe veci a senát ich iba podáva v „štruktúrovanejšej podobe“.

Obsiahlejšia reakcia na najčastejšie opakujúci sa obhajobný argument Trubana však zo strany senátu nezaznela. Disciplinárne potrestaný sudca sa neustále bránil, že podľa Trestného poriadku sa musí namietnuť iba v prípad, že by mal pomer k účastníkom konania alebo k samotnému prípadu. V tomto prípade teda k Bödörovi alebo ku kauze Dobytkár. „Nemal som k nim žiaden pomer,“ opakoval.

Z ústneho odôvodnenia sa dá iba domnievať, že disciplinárny senát tvrdí, že Truban mal vzťah k samotnej kauze, keďže sa ho bytostne dotýkala výpoveď kľúčového svedka prípadu. Bližšie by to mohlo objasniť písomné vyhotovenie rozhodnutia.

Ide pritom o dôležitú časť celého prípadu – práve to, že sudcovia by sa mali namietať pre výpovede rôznych svedkov, je dôvod, prečo toto disciplinárne konanie priťahuje pozornosť odbornej verejnosti. Aj na vyhlásení rozhodnutia boli prítomné členky Súdnej rady sudkyne Marcela Kosová, Ayše Pružinec Eren alebo Trubanov kolega sudca Peter Pulman.

Nezazneli ani argumenty väčšiny senátu k tomu, prečo kladú na sudcov pri krátkom rozhodovaní o väzbe rovnaké nároky ako keď sa posudzuje ich nestrannosť pri riadnom procese rozhodovania o vine a treste. Aj medzinárodné štandardy v tom vidia rozdiel. O väzbe sa totiž rozhoduje v krátkych lehotách 48 alebo 72 hodín, riadny proces, kde sa robí dokazovanie a rozhoduje sa o vine a treste trvá mesiace až roky.

„Vylúčenie sudcu sa nevyžaduje, ak vo veci nemožno ustanoviť iný senát (iného sudcu), ktorý by vo veci konal, alebo z dôvodu naliehavých okolností, keď by nečinnosť mohla viesť k vážnemu pochybeniu pri výkone spravodlivosti,“ píše sa v Bangalórskych zásadách správania sudcov, čo je medzinárodne uznávaný dokument.

Má sa napríklad sudca v pohotovosti namietnuť z rozhodovania o väzbe aj keď vie, že do konca lehoty zadržania obvineného ostáva už len pár hodín a predpokladá, že si jeho kolega za taký krátky čas nestihne prípad naštudovať a rozhodnúť, čo povedie k prepusteniu nebezpečného podozrivého na slobodu?

Nečakaný priebeh

Keď 8. februára disciplinárny senát odročil pojednávania o mesiac, predpokladalo sa, že v stredu už bude mať senát rozsudok pripravený. Pojednávanie však nabralo nečakaný priebeh.

Ukázalo sa, že Trubanov obhajca poslal súdu doplnenie záverečnej reči. Trestný a ani disciplinárny poriadok nič také nepoznajú. Napriek tomu predseda senátu Matulník nechal Trubana, aby doplnenie predniesol. Zaskočil tým aj samotného Trubana, ten si totiž poznámky k tomu nedoniesol a nakoniec doplnenie čítal z kópie, ktorú mu poskytol senát.

Trestný poriadok síce umožňuje aj opätovný prednes záverečnej reči, ale súd predtým musí znovu otvoriť dokazovanie. To sa v tomto prípade nestalo. Už počas procesu sa však ukázalo, že senát Trestný poriadok neuplatňuje úplne doslovne, sudca Matulník to vysvetľoval tak, že aj zákon hovorí o jeho „primeranom“ uplatňovaní v disciplinárnych konaniach.

Keď Truban dočítal doplnenie záverečnej reči, senát sa pobral na takzvanú záverečnú poradu, kedy sa formálne uskutočnilo aj záverečné hlasovanie senátu.