Lenka Dale

Megashow, keď desiatky hudobníkov naživo hrajú hudbu k filmu nezažívame na Slovensku často. Harry Potter in Concert preto extrémne zaujal.&nbsp; “Takto si vychovávame novú generáciu, ktorá si o desať či pätnásť rokov neskôr kúpi abonentku na klasickú hudbu,” vysvetlil RICHARD BEDNÁR, manažér umeleckých telies RTVS. Producent show,&nbsp;TIBOR ENGLER, zasa ako hudobník na podobných projektoch účinkuje v zahraničí a veľmi ich chce mať aj na Slovensku. Preto sa spojil s držiteľom licencie. “Voľba bola jasná. Kto by nepoznal Harryho Pottera?” - objasňuje v rozhovore s LENKOU DALE ako si vybral film, ktorým chcel v doprovode vážnej hudby zasiahnuť čo najviac ľudí.

Keď mali vyjsť knihy o Harrym Potterovi ľudia čakali v radoch pred kníhkupectvami pred každým ďalším dielom, ošiaľ bol aj pri uvádzaní filmov do kín. V prípade koncertu to asi nie je až také masové, ale predsa len - ako to hodnotíte, ten záujem? Tibor Engler: Netušili sme, aká bude na Slovensku odozva. Ale - kto by nepoznal Harryho Pottera, čarodejníckeho chlapca a jeho napínavé dobrodružstvá? Zasiahol milióny ľudí po celom svete. Boli sme veľmi milo prekvapení, keď sme zistili, že prvý koncert sa vypredal za menej ako mesiac. Zjavne Harry Potter veľmi priťahuje svojím pútavým príbehom a áno, v spojení so živým symfonickým orchestrom je to vygradovaný zážitok. Tú energiu, keď to naraz hrá deväťdesiat ľudí, si neužijete ani v televízii, ani pri čítaní knihy. Ako reagovali v prvom momente hudobníci zo Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu na to, že budú hrať na takomto veľkolepom predstavení? Predsa len to je iný žáner, iné publikum... Richard Bednár:&nbsp; Keď som to orchestru povedal, všetci vedeli o čo pôjde a poznali aj náročnosť diela. Je to hudba Johna Williamsa, ktorú k filmu hráme a všetci to prijali nesmierne pozitívne. Povedali, že do toho musíme ísť. Pán šéfdirigent, Ondrej Lenárt skonštatoval, že Johna Williamsa si nemôžeme nechať ujsť, že je to špičková hudba, špičkový skladateľ, to musíme robiť. A bolo rozhodnuté. Ročne si vyberáme jeden až dva projekty, ktoré sú pre nás do určitej miery zaujímavé pre zviditeľnenie orchestra v širšej skupine obyvateľstva, taká reklama pre nás a našu značku. Nikto to nebral ako zníženie dôstojnosti? Viem, že v Česku s tým kritici pred pár rokmi, keď začínali s hudbou k filmu, mali problém. Richard Bednár: Naopak. Pre nás je mimoriadne dôležité robiť aj takéto typy projektov. Prilákajú totiž aj divákov, ktorí nechodia štandardne na diela klasickej literatúry. Vidím, že odkedy berieme aj takéto príležitosti, hoci neboli až také veľkolepé, máme zrazu vypredané koncerty klasickej hudby. Nielen u dospelých, ale aj u detí. Takto si vychovávame novú generáciu, ktorá si o desať či pätnásť rokov neskôr kúpi abonentku na klasickú hudbu. Tibor Engler: A to je vlastne aj étosom celého tohto typu predstavení, prečo sa film v koncerte vymýšľa. Je to vlastne popularizácia lonej symfonickej hudby. Väčšina obecenstva vidí hrať naživo symfonický orchester úplne po prvý raz. Mnohí si povedia “wau, na toto si veľmi rád nájdem čas aj nabudúce”. Vráťme sa ale k hráčom z orchestra, ktorých vídame vážnych a vo fraku. Ako to zvládajú? Je to iná atmosféra, iní diváci. Bežne nechodia na predstavenia malí Harry Potterovia, diváci nemajú na nose okrúhle okuliare a čarodejnícke klobúky na hlavách a čarovné prútiky v ruke. Richard Bednár: Pre tých hráčov je to rovnaká vec ako keď robia štandardný koncert, pretože oni sa pozerajú do nôt a na dirigenta. Oni nevidia film, divákov, pozerajú do nôt a tak trochu vnímajú dirigenta. Je to pre nich teda - po technickej stránke - takmer rovnaké ako iné predstavenie. Pocitovo je to, samozrejme, oveľa veľkolepejšie. Tibor Engler: Ešte je tu jeden zásadný rozdiel oproti klasickému koncertu. Na koncerte zaznieva skutočne každá nota, ktorá bola k filmu nahratá. Je to super. Je to exkluzívny zážitok aj pre diváka, ktorý si hudbu, ktorá na koncerte znie, nemôže vypočuť celú ani na žiadnom z nosičov. Druhá vec je, že hudba je synchronizovaná licencovaným dirigentom k filmu. Toto je špecifikum oproti štandardnému, klasickému koncertu, na ktorý sme zvyknutí. Interpretačne je to ale to isté. Čo znamená licencovaný dirigent? Tibor Engler: Je to dirigent, ktorý je autorizovaný držiteľom licencie Warner Bros a CineConcerts. Sú to dirigenti s dlhoročnou praxou v tom, že dokážu dirigovať nielen symfonickú, opernú alebo klasickú hudbu čo je základom ich vzdelávania, ale majú aj správny odhad a know how k tomu, že zvládnu synchronizovať celý koncert k filmu, ktorý prebieha na plátne.

Ako to vlastne robia? Nie ste v strižni, ale naživo musí ten dirigent zabezpečiť aby sa hudba ozvala aj so zvukovými efektami presne tam kde má byť. Tibor Engler: Priamo nad partitúrou má licencovaný dirigent extra monitor, na ktorom beží film so špeciálnymi značkami, takou blikajúcou bodkou, ktorá ukazuje začiatky a rýchlosť tempa pre konkrétne strihy. Umením týchto dirigentov je, že dokážu viesť orchester nielen v nejakom nimi určenom tempe, ale naopak, vedia synchronizovať tých deväťdesiat hudobníkov, ktorí hrajú a dívajú sa len naňho. On ich naviguje, že sa krásne spoja a prepoja tak, že sa správny zvuk a efekty ozvú presne v tom správnom momente, kedy si to film vyžaduje a ako sú diváci zvyknutí. Richard Bednár: V Európe, Amerike aj Ázii je všade pár takýchto licencovaných dirigentov, ktorí pokrývajú svoje kontinenty. Ak by sa chcel “štandardný” dirigent stať licencovaným, musí sa to naučiť a najskôr zvládnuť jednoduchšie filmy, ktoré majú oni vybraté - lebo robia aj Hviezdne vojny, Jurský park - až potom prichádzajú ťažšie úlohy ako napríklad Harry Potter a Kameň mudrcov. Tibor Engler: Pozerali sme na Slovensku a v Česku po dirigentovi s licenciou, je len jediný, ale ten, žiaľ, nemohol v termíne koncertu, preto sa toho ujal dirigent Ernst Van Tiel z Holandska.&nbsp; Ale vlastne dirigent a zvukový majster sú pri prvom diele Harryho Pottera aj tak vždy dodávaní držiteľom licencie. Ako dlho sa takáto show pripravuje? Tibor Engler: My sme sa pripravovali vyše roka. Našťastie, slovenské firmy dokázali dodať všetko čo bolo treba. Ak chcete podobné predstavenie pripraviť, dostanete od držiteľa licencie 40 stranový manuál s presnou špecifikáciou všetkého, čo bude treba, od najmenšieho kábla až po sedenie. Ale potom máte záruku, že všetko bude fungovať, že show bude ozajstná a kvalitná. Richard Bednár: Hráči dostali noty dva týždne pred prvou skúškou, aby sa doma mohli pripraviť. Skúšky trvajú týždeň, plus generálka, teda jedno predstavenie bez divákov. Čo je pre hudobníkov najťažšie? Majú s niečím problém? Tibor Engler: Je tam veľa súvislých nôt za sebou, ktoré sa hrajú vo veľmi rýchlom slede. Nie sú to štandardné notové postupy. Vyžaduje si to majstrovstvo hudobníkov. Najťažšie to má ktorý nástroj? Tibor Engler: Veľmi veľa nástrojov to má veľmi ťažké, celá plechová sekcia - všetky lesné rohy, trombóny, trumpety hrajú vo veľmi vysokých polohách a rýchlostiach. Veľmi ťažké behy majú aj všetky sláčikové a klávesové nástroje. Finančne sa to vyplatí? Hrá tam orchester aj kvôli tejto motivácii? Tibor Engler: Nevyplatí sa to. Preto sa to na Slovensku doteraz nedialo. Veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré robia prezenterov predstavení tohto typu v západnej Európe sa preto zatiaľ Slovensku vyhýbali. Žiaľbohu, ceny lístkov na Slovensku v podstate ledva pokryjú drahú licenciu. Dokonca sme to urobili tak, že sme najlacnejšie vstupenky museli dotovať. Sám som hral ako klavirista na podobnom type podujatí v zahraničí a veľmi som si prial, aby aj na Slovensku bola podobná show. Richard Bednár: Preto sa rozhodujeme pre takéto projekty iba raz až dvakrát do roka. Je pre nás ale nesmierne dôležité, aby diváci začali vnímať klasickú hudbu ako niečo jedinečné, pútavé, niečo, pri čom sa môžete rozplakať ale i rozosmiať. A tento typ podujatia je ideálny na to, aby sa ľudia naučili chodiť aj k nám.

V zahraničí, kde aj hrávate, sú mimoriadne obľúbené podobné projekty filmov so živým orchestrom. Napríklad Londýnska filharmónia robí podobné projekty, vo Viedni bývajú tiež. Ako ľudia reagujú? Tibor Engler: Je to plné emócií. A veľmi sú obľúbené aj dokumentárne filmy napríklad od BBC Planéta Zem a Modrá Planéta. V Škandinávii vypredávajú štrnásťtisícové haly. Ľudia odchádzajú citovo dotknutí. Zaujali ma popri show aj sprievodné akcie ako “sála čarovných nástrojov”. V čom spočíva ich kúzlo? Tibor Engler: Každý si môže vyskúšať zahrať na&nbsp; nástroje, ktoré sú súčasťou orchestra. Podľa skúseností zo všetkých krajín, kde už táto miestnosť bola otvorená, skúšajú nielen deti, hoci najmä deti, ale aj rodičia. Podľa dostupných záberov a videí si to ľudia fakt užívajú. Tibor Engler: Tie nástroje vydávajú nádherné zvuky a pri podujatí o Potterovi z nich ide doslova čarovná hudba. Nástrojov treba vzhľadom na niekoľkotisícové publikum asi veľmi veľa? Tibor Engler: Našťastie nám vyšla v ústrety základná umelecká škola (ZUŠ) a podarilo sa zabezpečiť dosť kusov, od mini husličiek pre malé detičky cez kontrabas, violončelo, syntetizátory… Veľkej obľube sa tešia bicie, tympany. Sluch všetkých ostáva zachovaný aj vďaka učiteľom zo ZUŠ-ky, lebo prevzali moderovanie. A vlastne nielen deti, aj dospelí sa možno inšpirovali k tomu, že je čas začať sa učiť hrať na hudobný nástroj. V programe som ale videla len jeden deň vyčlenený na toto predstavenie. Plus bol v ten deň pridaný ešte jeden koncert. Kedy budeme môcť vidieť Harryho Pottera opäť? Tibor Engler: O deväť rokov. Akože o deväť rokov? Tibor Engler: Hrá sa to v jeden deň, ale pre štyritisíc divákov. Cieľom je zaviesť tradíciu. Keď je koncert úspešný, čo vyzerá, že bude, tak sa s ďalšími časťami vráti každý rok. Každý rok jedna časť, prvý diel by sa teda pri úspechu všetkých, vrátil o deväť rokov. Taká je licencia. To znamená že kto nevidel prvý diel teraz, už ho neuvidí nikdy, respektíve v dohľadnej dobe? Na budúci rok by sa hral druhý diel, na ďalší rok tretí diel? A tak ďalej? Tibor Engler: Momentálne, aspoň na nasledujúcich osem rokov to tak je. V zahraničí má táto séria taký obrovský úspech, že po odohratí všetkých ôsmich filmov začínajú nanovo, pretože medzitým odrastie ďalšia, nová generácia divákov, ktorá má rovnaký záujem o predstavenie ako dnes. Richard Bednár: To je čaro toho umenia, divadelného, hudobného. Vy prídete v jeden večer, neviete si predstaviť ako dlho sa tí umelci pripravovali, skúšali, vy máte dvojhodinový zážitok a odchádzate… To je umenie