Nový školský rok nahnal deti naspäť do lavíc a už po mesiaci tu máme iné pravidlá. Napriek zhoršujúcej sa pandemickej situácii žiaci v triedach nemusia nosiť rúška, na druhej strane, pred nezaočkovanými učiteľmi môže onedlho vzniknúť zásadná dilema. Keďže lotéria nezabrala, čoraz silnejšie zaznievajú hlasy o povinnej vakcinácii okrem policajtov či zdravotníkov aj pedagógov. Nielen z politických kruhov. Podľa nedávneho prieskumu by s takýmto nariadením súhlasila viac než polovica opýtaných Slovákov. Ak by sme vychádzali len z čísel, injekciu proti covidu by im dopriali aj ľudia, ktorí ju sami odmietajú. Podľa ministra školstva síce táto téma nie je na programe dňa, ale pri rýchlosti, akou sa u nás opatrenia menia, nemáme istotu, s čím vláda, s pribúdajúcim počtom nakazených, najnovšie príde. Ako situáciu vidia tí, ktorých sa týka?

Pohľad matiek

Sychravé ráno trávime na parkovisku neďaleko jednej z bratislavských základných škôl. Striedavo sa plní osobnými autami, z ktorých v rýchlosti vyskakujú deti. Po krátkych objatiach s rodičmi odchádzajú v skupinkách i samy. Niektoré si rovno nasadia rúška, aj keď tu ešte nemusia. „Im nerobia taký problém ako nám dospelým,“ reaguje na naše prekvapenie jedna z mamičiek. Podľa nej je „odrúškovanie“ žiakov v triedach nezmysel. „Deti sa počas vyučovania miešajú, chodia do klubov, na obedy, triedy sa pri niektorých predmetoch spájajú. A povinné očkovanie učiteľov? Na to neviem odpovedať. Vlastne mi to je jedno.“

Podobne, teda úplne inak, než vyšlo v spomínanom prieskume, reagovali respondentky pri viacerých školách. Nechávajú rozhodnutie o vakcinácii na slobodnej vôli učiteľov. Nakoniec, je známe, že skoro sedemdesiat percent z nich je už aj tak zaočkovaných. „Chránia predovšetkým sami seba,“ hovorí nám Petržalčanka Ivana s pohľadom upretým na dvojicu odchádzajúcich ratolestí. „Pokiaľ viem, deti sú skôr prenášačmi. Ak aj covid chytia, priebeh choroby je obvykle mierny.“

Rúška nanič

Trochu tvrdšie hodnotí celkovú situáciu asi tridsaťročná Martina. Je jednoznačne za dobrovoľné očkovanie. Zvlášť v prípade koronavírusu. „Do tohto experimentu by som určite nikoho nenútila! Mali by sme prestať plytvať miliardy na vakcíny a testy, namiesto toho podporiť obvodných lekárov v liečení covidu dostupnými liečivami. Hlavne včas. Nie že vás na pohotovosti odbavia s tým, aby ste si dali vitamíny, ako sa to stalo mne. Nebaví ma už počúvať rozprávky o tom, ako vakcína chráni pred ochorením, a keď nie, tak pred ťažkým priebehom. Keď ani to neplatí, tak vraj aspoň chránime starších a slabších.“ Proti rúškam u detí brojila matka osemročného syna od počiatkov. „Žiaci si ich po hodine aj tak dávali dole, vymieňali si desiate, pomôcky, bavili sa, šli spolu do jedálne... Ak by niektorý z nich koronu mal, kúsok látky na tvári by určite nepomohol.“

Medzi rodičmi stretávame takých, ktorí by najradšej obnovili dištančné štúdium, kým celé šialenstvo pominie, iní si však, s trochou humoru, pochvaľujú nielen ukončenie vyučovania cez internet, ale aj prázdnin.

Búrka názorov

Osloviť učiteľov priamo v školách nie je jednoduché. Aj preto, že mnohí riaditelia nie sú z prítomnosti novinárov na svojom území nadšení. Keď však položíme niekoľko otázok na internetovej stránke, ktorá združuje stovky pedagógov z celého Slovenska, zasypú nás lavínou názorov. Povinné očkovanie drvivá väčšina vrátane kompletne vakcinovaných odmieta. „Súhlasila by som len v prípade, že sa zaočkujú deti a rodičia alebo sa budú aspoň pravidelne testovať,“ zaznieva z fóra. Ďalším prekáža intenzívny nátlak: „Ak by nejaký ‚odborník‘ rozhodol o povinnom očkovaní učiteľov, opustím školstvo, hoci roky svoju prácu robím z presvedčenia.“ Niektorí vyjadrujú obavy z vedľajších účinkov, no nestavajú sa do roly antivaxerov. „Nech každému pred podaním vakcíny spravia riadne vyšetrenia a nie pichať halabala v nákupných centrách. Prešľapujeme na mieste a traktorista v prieskume rozhoduje, či má byť učiteľ povinné očkovaný, alebo nie.“

Nechajme to na evolúciu

Učiteľ odborných predmetov Pavel z Bánoviec nad Bebravou má za sebou druhú dávku, ale tretiu už nechce. Ak bude povinná, je takisto rozhodnutý zmeniť povolanie. Podľa neho opatrenia v štýle - Po pozitívnom teste zostaňte 14 dní doma, dávajte si vitamín C a paralen a keď vám bude už naozaj zle, volajte záchranku - spôsobili katastrofálne počty ťažkých prípadov. „Môjmu známemu ‚vďaka‘ týmto ‚dobrým‘ radám takmer zomrela mama. Vráťme sa k zdravému rozumu, liečme chorých a posilňujme si imunitu,“ dodáva.

Stredoškolský pedagóg z Oravy Drahomír Krčmárek sa v reakcii zameria na nedostatky súčasného stavu. „Nezaočkovaný učiteľ ide po kontakte s infikovaným do karantény, no zaočkovaný pokračuje v práci a často musí zaskočiť aj za toho, ktorý sedí doma. Byť zaočkovaný mi z tohto uhla pripadá ako trest. Napriek tomu vakcináciu podporujem ako výsledok niekoľko storočí trvajúceho bádania a s tými, ktorí výskumy spochybňujú, nech evolúcia urobí svoje.“

V našej diskusii sa ozvali aj ľudia, ktorí povinné očkovanie podporujú. „Iný spôsob, ako môcť chodiť bez rúšok, zatiaľ nevymysleli,“ reaguje riaditeľ zá­kladnej školy na Liptove. Jeho profesijná kolegyňa zo Zvolena síce súhlasí, no s podmienkou vyvodenia zodpovednosti za nežiaduce účinky, ktoré budú znášať farmaceutické spoločnosti.

Iná cesta

Slovenčinár, spisovateľ, redaktor a aktívny bloger Ján Papuga si vo svojich vyjadreniach nedáva servítku pred ústa. Kritizuje nielen súčasný stav školstva, ale aj nedostatky v boji proti koronavírusu. Pritom riešenia máme podľa neho na stole. „Nie sú potrebné nepohodlné, nepríjemné, v istých prípadoch rizikové rúška ani očkovanie. Prioritou je imunita a zdravý životný štýl, ktorý sme práve pre covid zanedbali,“ tvrdí. „Deťom nech sa pri príchode do tried meria teplota, treba im umožniť pobyt v dobre vetraných miestnostiach, klásť dôraz na čistotu, osobnú hygienu, prísun ovocia a zeleniny, dopriať im pohyb. V obdobiach náročnejších na chorobnosť striedať prezenčné štúdium s dištančným. Opatrenia hlavného hygienika v aktuálnom znení spravia viac zlého ako dobrého.“

Povinné očkovanie kohokoľvek pedagóg odmieta s tým, že zdravie je nedotknuteľná integrálna súčasť človeka a len on rozhoduje o tom, či podstúpi lekársky zákrok. „Samozrejme, za istých okolností môžu nastať situácie, keď štát má mať právo liečivo nariadiť. Ale nech tak spraví riadnym zákonom, nie vyhláškami, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou nevymožiteľné a neplatné. No naša koalícia to neuzákoní, lebo vie, že by stratila politické body a vyvolalo by to vlnu nevôle. Nehovoriac o hrozbe hromadných výpovedí pracovníkov v školstve a zdravotníctve, ktoré sú už dnes personálne poddimenzované.“

Hrozba revolúcie

Profesor biológie a telesnej výchovy, zároveň predseda odborovej organizácie Ľudovít Sebelédi to vidí inak. „Jednoznačne preferujem dobrovoľnosť. Povinnosť by za danej spoločenskej situácie pokojne mohla vyvolať revolúciu. Ako biológ však viem, že covid neobíde nikoho, či vakcínu prijme, alebo nie. Potom už závisí len od imunity človeka, ako jeho organizmus vírus zvládne.“

Jediným rozumným riešením je podľa neho očkovanie a spomalené premorovanie - teda karantény, rúška, dezinfekcia. Aby sa nezaplnili nemocnice a neodkladali iné dôležité zákroky. „V normálnej spoločnosti sa o niečom takom ani nediskutuje. Významní ľudia podporia vedcov a odborný názor pre nich platí. Nakoniec, výsledky vidíme v zahraničí. Tam, kde je populácia zaočkovaná nad kritickú hranicu, sa všetko otvára a ekonomika žije. U nás sa z tejto témy vytĺka politický kapitál, a preto je situácia taká, aká je. Všetci sme v minulosti absolvovali povinné očkovanie a nikto sa nad tým nezamýšľal.“ Je presvedčený, že paniku vyvolávajú hlavne tí, ktorí majú vlastné záujmy. Žiaľ, aj vplyvné osobnosti. „Potom sa zrazu vynoria skupinky zmanipulovaných občanov, ktorí útočia na lekárov či vedcov priamo pred ich domovmi. Táto umelo živená nevraživosť nespeje k ničomu dobrému.“

Frustrovaní

V rozhovore šéf odborárov spomenie ďalšie problémy, ktoré ich trápia. Množstvo byrokracie spojenej s covidom, kolotoč vyučovania naživo aj online pre tých, ktorí museli zostať v karanténe, neustále zastupovanie učiteľov, ktorí po styku s pozitívnymi zostanú v izolácii. „Ak si k tomu prirátate vyhliadky na znižovanie platov minimálne o infláciu a nedostatok ľudí v školstve, nie div, že viacero kolegov je frustrovaných a ich vyjadrenia môžu byť ostrejšie.“ Napriek všetkým problémom spojeným s vyučovaním v priestoroch školy by sa k výhradne dištančnému vzdelávaniu nechcel vrátiť. „Deťom chýba socializácia. Videli sme to po roku, čo boli doma. Prvé kontakty neboli prirodzené, nevedeli, ako sa k sebe správať, zaznamenali sme agresivitu. Takisto sa im zhoršila kondícia, nevládzu behať, športové zručnosti sa takmer vytratili. To všetko musíme napraviť, než na vrchole tretej vlny zase všetko zavrú...“

Viac FOTO v GALÉRII ►►►

Zatiaľ dobre

Podľa informácií ministerstva zdravotníctva je vakcinovaných približne 68 percent učiteľov a pracovníkov v školstve. Či sa podľa vzoru Nového Zélandu, Francúzska, Talianska alebo New Yorku stane očkovanie proti ochoreniu COVID-19 povinným pre slovenských zdravotníkov či pedagógov, ešte nie je jasné. Zatiaľ čo ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v tom z právneho hľadiska problém nevidí, podľa ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského je aktuálne nereálne. Minister školstva Branislav Gröhling na nedávnom brífingu len stručne reagoval, že o povinnom očkovaní sa v súčasnosti nedebatuje. Zároveň uviedol, že školy aj v čiernych okresoch zostávajú otvorené a z domu sa učia len zhruba štyri percentá žiakov. Pod tento nízky počet sa podľa neho podpísalo aj skrátenie karantény na päť dní. Počas minulého týždňa na školách vykonali 260-tisíc antigénových testov, pričom pozitívnych bolo asi 550 učiteľov a dve tisícky študentov.