venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Odmietajú si nasadiť rúško a bijú sa s policajtmi. Zvláštnou formou protestu, ktorý vyvrcholil bitkou v piešťanskom Lidli, trpia nielen vystrašené predavačky. Z ostatných nakupujúcich sa stali rukojemníci, ktorí museli ostať v predajni, kým problematickú skupinu nevyriešila polícia. Reťazec Lidl sa zaoberá tým, že si od provokatérov bude nárokovať zmarený zisk a náhradu škody. Podľa odborníka na dezinformácie sa „protestujúci“ slobodne rozhodli žiť v dobrodružnom paralelnom vesmíre propagandy.

<h2>Boja sa</h2>
Lidl, ktorý sa stal dejiskom podivuhodného protestu, sa nachádza v&nbsp;pokojnom meste na západe Slovenska. Piešťany, sídlo svetoznámych kúpeľov, nie sú známe ako buričská oblasť. Prívetivé mestečko sa ocitlo na stránkach novín pre nedávny konflikt medzi skupinou bezrúškarov vyzbrojených mobilmi s&nbsp;Faceboo­kom a&nbsp;políciou. Tú zavolali pracovníci predajne, do ktorej prišla skupina bezrúškarov robiť problémy. Pri nákupe si zložili masky a&nbsp;chceli platiť.
 „Spoločnosť Lidl vždy a&nbsp;v&nbsp;plnej miere dodržiava platnú legislatívu. My opatrenia neurčujeme ani nevykladáme. Pre nás sú rovnako záväzné ako pre našich zákazníkov, štát nám ich určil pod hrozbou pokuty. Dôrazne vyzývame všetkých zákazníkov, aby pravidlá rešpektovali a&nbsp;chránili tak seba, ostatných nakupujúcich a&nbsp;takisto našich zamestnancov,“ vraví hovorca spoločnosti Tomáš Bezák. Ich pracovníci, ktorí od bezrúškarov počúvali urážky a&nbsp;nakoniec sa stali svedkami útoku, sú vystrašení a&nbsp;ťažko situáciu spracovávajú. „Takéto incidenty sú pre nich emocionálne mimoriadne náročné. Ponúkli sme im preto psychologickú podporu, ktorá im je kedykoľvek k&nbsp;dispozícii,“ dopĺňa Bezák.
<h2>Rozmýšľajú, ako by reagovali</h2>
Nielen pracovníci obchodného reťazca však boli šokovaní. „Rozmýšľala som aj o&nbsp;tom, čo by sa stalo, keby som ostala takto v&nbsp;Lidli aj so štvorročným synčekom. Neviem, čo by som robila. Ako by sme sa odtiaľ dostali? Azda sa to už nezopakuje,“ hovorí nám Piešťanka Lucia (34). Tej sa nepáči najmä to, že „protestujúci“ používajú ako rukojemníkov bežných zákazníkov, ktorí opatrenia dodržiavajú. „Videla som aj v&nbsp;iných piešťanských obchodoch ľudí bez rúšok. Neboli to veľké skupiny. Len jednotlivci, ktorí si niečo chcú dokázať. A&nbsp;nenahrávali sa na mobily,“ dodáva.
Ďalší obyvateľ Piešťan Jozef (38) je pravidelným návštevníkom Lidla, kde sa udalosť odohrala. „Vnímal som to dosť nepríjemne, aj kvôli ľuďom, ktorí tam pracujú. Úprimne, zastavuje sa mi rozum pri tom, čo sa deje. Naozaj netuším, čo by som robil, keby sa to stalo v&nbsp;mojej prítomnosti. Asi by som im poriadne vynadal. Nech si idú ziapať do ulíc alebo pred parlament, ale nie do obchodu,“ krúti hlavou. On sa s&nbsp;bezrúškarmi doposiaľ v&nbsp;Piešťanoch v&nbsp;obchodoch nestretol. „Myslím si, že je to celé politicky motivované. Toto nemá nič s&nbsp;racionalitou. Mne to pripadá, akoby za to tí ľudia dostali zaplatené. Aj minulý týždeň som videl protestovať pred policajnou stanicou nejakých čudných ľudí, podľa mňa boli pozvážaní z&nbsp;iných miest,“ hovorí.
<h2>Žiadne hrdinstvo</h2>
Po incidente sa mnohí pýtali, či je normálne, aby ľudia, ktorí nesúhlasia s&nbsp;opatreniami, šikanovali obyčajných pracujúcich ľudí, ktorých zákon zaväzuje, aby opatrenia vyžadovali. Lidl nie je jediným miestom, kde sa na nich antirúškari realizujú.
„V&nbsp;rámci prvej vlny pandémie sa takéto prípady takmer nediali. Ale počas druhej a&nbsp;tretej vlny sú takéto prípady oveľa častejšie. Nemusí ísť vždy iba o&nbsp;organizovanú skupinu, ktorá ide s&nbsp;cieľom vyvolať konflikt,“ vraví Martin Krajčovič zo Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje viacero obchodov a&nbsp;reťazcov. Ich členovia už museli políciu volať viackrát. „Momentálne je pre nás najdôležitejšie, aby polícia chránila našich zamestnancov a&nbsp;zákazníkov, ktorí sú neočakávane vystavení ohrozeniu vlastného zdravia. Ohrozovanie zdravia a&nbsp;života našich zamestnancov a&nbsp;zákazníkov ako formu protestu proti noseniu rúšok nepokladáme za žiadne hrdinstvo a&nbsp;je to neprijateľné,“ myslí si Krajčovič. Práve preto sú zamestnanci inštruovaní, aby pokojne vyzvali týchto ľudí na dodržiavanie hygienických opatrení a&nbsp;po neuposlúchnutí okamžite požiadali o&nbsp;asistenciu políciu. „Chceli by sme požiadať tieto skupiny ľudí, aby využívali legálne formy protestu a&nbsp;netraumatizovali zamestnancov obchodu a&nbsp;neohrozovali ich zdravie a&nbsp;život. Títo ľudia, prevažne ženy, stoja od začiatku pandémie v&nbsp;prvej línii a&nbsp;zaslúžia si uznanie a&nbsp;nie ohrozovanie,“ dodáva Krajčovič.

<h2>Budú žiadať náhradu?</h2>
Podľa Tomáša Bezáka Lidl zvažuje možnosť žiadať od protestujúcich, ktorí predajňu v&nbsp;Piešťanoch a&nbsp;deň predtým aj v&nbsp;Prievidzi na niekoľko hodín zablokovali, zmarený zisk a&nbsp;náhradu škody: „Intenzívne sa touto otázkou zaoberáme.“ Bezrúškarov, ktorí si svoj priestupok a&nbsp;konanie ešte aj sami nahrávali, to môže vyjsť celkom draho.
Po Facebooku sa šíria aj iné návody na „protesty“, napríklad plne naložené vozíky rýchlo sa kaziaceho tovaru, ktoré nechávajú opustené v&nbsp;predajniach. Pridávajú len robotu už dosť unaveným pracovníkom, ktorých v&nbsp;podstate šikanujú za opatrenia, o&nbsp;ktorých oni nerozhodovali. Väčšina predajní je pritom v&nbsp;dnešných časoch už pod kamerami a&nbsp;„revolucionári“ by tak mali počítať s&nbsp;tým, že nie sú neviditeľní.
 „Čo sa týka spôsobených materiálnych škôd, to závisí individuálne od situácie, aká vznikla v&nbsp;prevádzke. Každý by si však mal uvedomovať svoju zodpovednosť v&nbsp;prípade konania priestupkov alebo iných výtržností,“ dodáva Krajčovič.
<h2>Dobrodružný paralelný vesmír propagandy</h2>
Bezrúškari sa povzbudzujú a&nbsp;spájajú najmä na Facebooku. Niektorí tam priamo naživo vysielajú svoje súkromné „protesty“. Takto si sami nahrávali aj spomínaný protest v&nbsp;Lidli, ktorý sa skončil zásahom polície. „Pri platení si dajú rúška dole a&nbsp;mobily hore. Po bezvýsledných výzvach obsluhy v&nbsp;obchode čakajú na príchod policajnej hliadky a&nbsp;zapnú live vysielanie. Lajky sa len tak hrnú. Čo tam po preplnených nemocniciach a&nbsp;platných vyhláškach,“ skonštatovali muži zákona. Prečo to antirúškari robia? „Propaganda ponúka človeku klamlivý dojem výnimočnosti - možnosť zapojiť sa do akcie s&nbsp;nejakým ušľachtilým poslaním ako boj proti útlaku, za rodinu, tradície, vlasť a&nbsp;dosiahnuť tak na inak nedosiahnuteľné ciele, teda byť súčasťou dejinných udalostí. Okrem toho ponúka lákavé a&nbsp;jednoduché vysvetlenie sveta,“ vysvetľuje odborník na dezinformácie Victor Breiner, ako je možné, že sú ľudia ochotní ísť „bojovať“ proti rúškam do Lidla. Podľa neho sa účastníci piešťanskej „revolúcie“ rozhodli slobodne žiť v&nbsp;dobrodružnom paralelnom vesmíre propagandy.
<h2>Boj iba na papieri</h2>
Priestor pre tento vesmír poskytujú sociálne siete, najmä Face­book, na ktorom sú antirúškari a&nbsp;odporcovia očkovania veľmi aktívni. Spoločnosť Marka Zuckerberga už mnohokrát verejne deklarovala, že chce proti dezinformáciám a&nbsp;klamstvám bojovať.
„Prístup Facebooku je založený na viacerých princípoch. Drvivú časť príspevkov, ktoré porušujú pravidlá Facebooku, má zachytiť umelá inteligencia, zvyšnú časť ľudskí moderátori obsahu. Zároveň Facebook pracuje s&nbsp;fact-checkingovými organizáciami, ktoré majú dezinformácie vyvracať. Ani jeden z&nbsp;týchto systémov však nefunguje spoľahlivo, a&nbsp;tak veľká časť škodlivého obsahu zostáva na sieti bez toho, aby ktokoľvek zasiahol,“ vysvetľuje zas Gabriel Tóth z&nbsp;agentúry Katedra komunikácie.
Podľa Breinera ostávajú deklarácie o&nbsp;boji s&nbsp;dezinformáciami v&nbsp;prípade Facebooku iba vo forme tlačových správ. „Je to boj o&nbsp;vlastnú reputáciu, ktorá je dnes už taká pošramotená ako vrak auta, ktoré spustíte zo stometrového kopca. Treba si uvedomiť, že Facebook na Slovensku nemá kanceláriu a&nbsp;neplatí tu dane, a&nbsp;to napriek tomu, že nastavuje náš spoločný informačný priestor tak, ako uzná za vhodné - za zatvorenými dvermi, bez diskusie. Je to novodobé o&nbsp;nás bez nás,“ vysvetľuje Breiner.

<h2>V&nbsp;bubline nenávisti</h2>
Problémom najznámejšej sociálnej siete je aj jej algoritmus. Ten v&nbsp;podstate vytvorí niečo ako bublinu podľa záujmov každého človeka. Ak pochybujete o&nbsp;očkovaní či rúškach a&nbsp;začnete čítať príspevky proti nim, Facebook vám ich začne automaticky ponúkať. Vytvorí okolo vás doslova informačnú ohradu. „Algoritmus Facebooku je nastavený tak, aby vám zobrazoval obsah, ktorý sa vám páči alebo s&nbsp;ním súhlasíte. Teda ak začnete lajkovať stránky, ktoré sú proti očkovaniu, uvidíte čoraz viac podobného obsahu a&nbsp;názorov. Facebook to však nerobí vedome, pretože by chcel šíriť dezinformácie, ale nepriamo cez to, že vám ukazuje obsah, ktorý je pre vás zaujímavý,“ vysvetľuje, ako to funguje, Tóth.
Ako je však možné, že obsah antisystémového politika, ktorý nevie po slovensky poriadne skloňovať, dosiahne na Face­booku omnoho väčšie publikum ako vzdelávacie iniciatívy? „Odpoveď je jednoduchá. Facebook tento obsah umelo tlačí nahor, lebo je vysokovýbušný, návykový a&nbsp;pritiahne pozornosť veľkého počtu ľudí. Vaša nenávisť je tu artikel. Čím viac času potom ľudia na Facebooku trávia, tým viacej reklamy im naservíruje, tým viac zarobí. Čo na tom, že pri tom horí svet,“ hovorí Breiner, podľa ktorého Facebook nie je sociálna sieť, ale agresívny, predátorský e-shop, v&nbsp;ktorom je každý jeho používateľ artiklom.
<h2>Hybridná vojna?</h2>
Antirúškarov z&nbsp;Lidla podporila opozícia. Marian Kotleba nechýbal deň po zásahu pred spomínaným Lidlom, Robertovi Ficovi a&nbsp;Robertovi Kaliňákovi sa postup polície nepáčil. „Zvykol som stáť na strane policajtov, ale teraz som sa na to nemohol pozerať, pretože sa bili práve občania SR,“ vyjadril sa Kaliňák. Občanmi sú však aj Rómovia z&nbsp;Moldavy nad Bodvou, ktorých zmlátili policajti, keď bol ministrom. Vtedy sa mužov zákona zastal.
V&nbsp;prípade dezinformácií o&nbsp;očkovaní, nenávisti proti zdravotníkom a&nbsp;rôznych antirúškarských hnutí sa často skloňujú slová ako hybridná vojna. To je kombinácia otvoreného konfliktu a&nbsp;diverzných akcií prebiehajúcich aj na kybernetickom poli. „Nechcem špekulovať, či je systematická antivaxerská kampaň na Slovensku hybridná vojna alebo nie. Ak by však bola, nevyzerala by zrejme inak,“ myslí si Breiner. „Ak cieľová krajina počas pandémie nedosiahne kritickú masu zaočkovaných obyvateľov, spôsobí to tvrdé obmedzovanie spoločensko-ekonomických aktivít, politickú nestabilitu, nemalé straty na životoch, živobytí, všeobecnej spoločenskej súdržnosti, dôvery v&nbsp;inštitúcie a&nbsp;samotný štát. Ak by ste chceli ako nepriateľský štátny aktér dosiahnuť v&nbsp;tretej krajine práve toto, lacno, bez jediného výstrelu a&nbsp;reputačných rizík, šikovné podporovanie antivaxerských hnutí bude účinným spôsobom, akým dosiahnete vysokú mieru destabilizácie.“
<h3>FOTO V GALÉRII</h3>
<h2>Paralyzovaní strachom</h2>
Slovensko je momentálne v tretej vlne pandémie. Denne už zomiera okolo 50 ľudí. Zaočkovaná nie je však ani polovica obyvateľov, a to sa už začala podávať aj tretia posilňujúca dávka. Na rozdiel od Slovenska, krajiny s vysokou mierou zaočkovanosti síce majú nárast počtu prípadov, ale menej ľudí na JIS-kách. „Deliaca čiara v tomto prípade nevedie medzi východom a západom ani severom a juhom. Hoci nemožno poprieť, že v postsocialistických štátoch je situácia, pokiaľ ide o prijímanie a rešpektovanie opatrení, horšia, neprehľadnejšia a nepredvídateľnejšia. Vysvetlením je nedostatok kritického myslenia a jeho uplatňovania v praxi,“ vysvetľuje rozdiel sociologička Silvia Porubänová. Agresivitu medzi ľuďmi pripisuje dlhodobo prítomnému, prežívanému a neriešenému strachu. „Aktuálne je naozaj významná časť populácie zneistená až paralyzovaná strachom, obavami z budúcnosti. Nedá sa zjednodušene tvrdiť, že ide len o dôsledok polarizácie očkovaní verzus neočkovaní a ich rozličných očakávaní a nárokov voči politickej reprezentácii. Nepohneme sa však ďalej bez zhody a dohody na zásadných opatreniach. Súčinnosť je pre verejné politiky jedinou možnosťou vyhrabať sa zo súčasného marazmu,“ myslí si Porubänová.

Povstanie v obchode: Život v dobrodružnom paralelnom svete propagandy

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Povstanie v obchode: Život v dobrodružnom paralelnom svete propagandy

Súvisiace články

Zdravotníci plačú nad čoraz mladšími neočkovanými pacientmi: Ich odchod je úplne zbytočný!

Konečne sa polícia zobudila: Agresivita a šialenstvo sa nesmú stať normou doby

Čaputová: Stojíme pred katastrofou v nemocniciach, ľudskosť zdravotníkov nemôže byť nekonečná

Vyhrážajú sa im! Polícia poskytne väčšiu ochranu zdravotníkom pred antivaxermi

Sme premorení konšpiračnými teóriami! Slováci nevedia, čomu veriť: Pandémia to ukázala naplno

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás