Lenka Dale

Pri vstupe do štvorizbového bytu okamžite zaujme jeho minimalistické zariadenie. Byt pôsobí nevtieravo príjemne vďaka žltým pastelovým stenám. Napravo od vstupnej chodby je drevenými dvermi oddelená spálňa, naľavo sa vchádza do kuchyne, ktorá má barovým pultom predelenú časť s&nbsp;jedálenským stolom pre štyroch ľudí. Otvorený priestor vedie rovno z&nbsp;chodby do obývacej izby a&nbsp;napravo sú veľké drevené dvere oddeľujúce detskú izbu. Káva pre návštevy sa servíruje v&nbsp;obývačke. Majerský je veľmi vysoký, meria dva metre, ešte nedávno hral za Levoču basketbal. Keď sa chce dostať do izby, musí poriadne skloniť hlavu. „Toto bol pôvodne výklenok, dvere boli inde, preto je tento priestor nižší,“ vysvetľuje s&nbsp;tým, že ešte si hlavu ani raz nebuchol, a&nbsp;preto necítil potrebu byt prerábať. Kúpil ho pritom už pred deviatimi rokmi na hypotéku, ktorú spláca dodnes. „Devätnásťročný syn je ešte vyšší ako ja. Výhodou je, že človek sa nenarodí dvojmetrový, na obmedzenia si postupne zvyká,“ vysvetľuje, prečo ho to veľmi nevyvádza z&nbsp;miery.

Aj steny v&nbsp;obývačke sú vymaľované pastelovými farbami a&nbsp;tie dávajú vyniknúť drevenému masívnemu nábytku i&nbsp;veľkému gauču. „Nie je to nič mimoriadne, kupovali sme všetko štandardne cez nábytkárske obchody,“ vysvetľuje, že zariadenie bytu je preňho účelovou záležitosťou. V&nbsp;obývačke vítajú hostí, organizujú rodinné oslavy, je určená aj na slávnostné stolovanie, občas im vraj ani gauč a&nbsp;stoličky nestačia. Nie je žiadnym prekvapením, že u&nbsp;predsedu KDH priamo z&nbsp;gauča musí každému padnúť pohľad na poličku s&nbsp;náboženskými soš­kami a&nbsp;na stene sa vyníma veľký kríž. „Ten dostal môj otec od nebohého apoštolského protonotára Štefana Garaja ako poďakovanie za to, že pripravoval púte na Mariánsku horu,“ vysvetľuje Majerský, pre ktorého tento dar očividne veľa znamená. Hrdý je aj na novú Bibliu, ktorú dostal vlani k&nbsp;päťdesiatke. Je doplnená fotografiami najväčšieho neskorogotického oltára na svete, ktorého autorom je Majster Pavol z&nbsp;Levoče. Nafotil ho svetoznámy český fotograf Jan William Drnek a&nbsp;keď sa na zábery pozeráte, máte pocit, že sú trojrozmerné. „Pozrite, má drevený obal. Nechcem veľmi chytať strany. Je to ‚pecka‘. Toto je dar, ktorý sa dedí,“ hovorí. Registrujeme, že v&nbsp;izbe nie sú žiadne kvety. „Kto by sa o&nbsp;ne staral?“ pýta sa Majerský, o&nbsp;ktorom je známe, že voľný čas trávi najradšej v&nbsp;prírode.

Kuchyňa pôsobí ako miestnosť, kde sa najviac žije. Linka je drevená a celý priestor je využitý veľmi efektívne hlavne vďaka rôznym poličkám nainštalovaným až po strop. Nechýba umývačka riadu a&nbsp;veľká antikorová chladnička, ktorá dopĺňa kombináciu dreva a&nbsp;žltého pastelu. „V&nbsp;kuchyni prakticky nie sme,“ prekvapuje Majerský. „Každý sa naje buď v&nbsp;práci, alebo v&nbsp;škole. Keď už niečo uvaríme, či ja, alebo niekto iný, sú to rýchle pokrmy. Napríklad cestoviny. Len dcéra Rút sa vyžíva, keď nájde nejaký dobrý recept. Rada varí aj pečie.“ Momentálne je však dvadsaťročná študentka tlmočníctva do angličtiny na brigáde. Na týždňovej brigáde na strednom Slovensku je aj syn Filip, ktorý tento rok skončil strednú školu. V&nbsp;byte majú Majerského deti každé vlastnú izbu.

Drevený jedálenský stôl umiestnený mimo kuchyne je miestom, kde sa stretáva celá rodina. „Sme dosť rozbehaní, ale keď nastanú chvíľky, že sme všetci spolu, čo je hlavne večer, dokážeme za týmto stolom debatovať aj poldruha hodiny,“ hovorí Majerský. Na stenách visia ručné práce od Rút. Všetky majú motív Levoče. Evidentne ju zaujala najmä mušľa svätého Jakuba, ktorý je patrónom mesta.

Manželia Majerskí sa chystajú na veľkú zmenu. Už totiž majú naplánované nové bývanie, nie v&nbsp;Bratislave, ale na východe. „Veríme, že raz sa presťahujeme do domu, ale zatiaľ je predčasné o&nbsp;tom hovoriť. Sme takí zaneprázdnení, že vidina nového obydlia sa nepribližuje tak rýchlo, ako by sme chceli,“ vraví Majerský. „Byť spolu je neporovnateľne viac než všetky veci sveta. Môže tu byť neviem čo všetko, ale najdôležitejší je ľudský kontakt. Ten nenahradia obrazy, ani knihy.“