Tip na článok

Pozrite sa, ako partia fotografov zachytila rozklad spoločnosti

Hovoria si urbexeri a to, čo robia, môže byť pre niekoho nelegálne, pre iného, naopak, jedinečné a adrenalínové

Galéria k článku (15 fotografií )
Niklová huta pri Seredi: Aj v starej továrni či nemocnici sa dá nájsť veľa prekvapení.
Niklová huta pri Seredi: Aj v starej továrni či nemocnici sa dá nájsť veľa prekvapení.
Urbex: Dokumentuje hodnoty, ktoré sa strácajú našou vinou či ľahostajnosťou.

Lákajú ich zabudnuté a opustené miesta ponechané napospas osudu, prírode a živlom. Vnikajú do zaniknutých tovární, chátrajúcich domov, podzemných bunkrov aj zakázaných zón. Nie sú však zlodeji ani vandali.

Škola aj pitevňa: Lucia Gažíková navštívila rozmanité lokality.
Škola aj pitevňa: Lucia Gažíková navštívila rozmanité lokality.
Foto: Lucia Gažíková

Škola aj pitevňa: Lucia Gažíková navštívila rozmanité lokality. Foto: Lucia Gažíková

Nový fenomén

„Urbex je skratka dvoch anglických slov urban exploration, teda v preklade mestský prieskum. Vzťahuje sa hlavne na mestá, v ktorých žijeme. Samozrejme, dôležitou súčasťou urbexu je adrenalín. Už ako malé dieťa ma bavilo liezť do opustených budov, ktoré sme mali v dosahu nášho paneláka. Ako dieťa som sa napríklad bála tmy aj výšok a teraz nemám problém stáť na okraji štrnásťposchodovej budovy či preliezať tie najstrašnejšie suterény a podzemia,“ hovorí Lucia Gažíková.

Život v rozklade: Takto zachytáva chátrajúce priestory Matej Grečo.
Život v rozklade: Takto zachytáva chátrajúce priestory Matej Grečo.
Foto: Matej Grečo

Život v rozklade: Takto zachytáva chátrajúce priestory Matej Grečo. Foto: Matej Grečo

Bratislavská urbexerka vystupuje ako The Valkyrie Urban Exploration a jej kamarát, ďalší urbexer Matej Grečo, dodáva: „Z môjho pohľadu ide o zvedavosť, túžbu zistiť, čo je za plotom, múrom alebo zatvorenými dverami. Vždy sa nechávam doslova vtiahnuť konkrétnym miestom, jeho geniom loci, okamžite zabúdam na celý svet okolo, predstavujem si príbehy a situácie, ktoré sa na mieste odohrávali v jeho lepších časoch. Určite teda ide o niečo viac ako o fotky. Veľa urbexerov dokonca vôbec nefotí.“

Prekvapivé: Aj v starej továrni či nemocnici sa dá nájsť veľa prekvapení.
Prekvapivé: Aj v starej továrni či nemocnici sa dá nájsť veľa prekvapení.
Foto: Palco

Prekvapivé: Aj v starej továrni či nemocnici sa dá nájsť veľa prekvapení. Foto: Palco

Nový fenomén rýchlo naberá na popularite a asi najlepšie ho opisuje vyhlásenie na jednom urbexerskom webe: „Sme uzavretí a chytení v tomto hektickom mestskom prostredí. Nasledujeme vytýčené ulice a trasy, ktoré nás vedú a takmer nemáme šancu uniknúť priemernej každodennej mestskej existencii. Urbex je prieskum, dokumentovanie, únik a mapovanie zakázaných priestorov, ako sú staré nepoužívané a opustené budovy, továrne, nemocnice, školy, sanatóriá, kaštiele, tunely, katakomby a v podstate akékoľvek miesto, kde by sa verejnosť nemala bežne pohybovať. Otvorte dvere, prelezte plot, preskočte prekážku a opustite na pár hodín normálny svet, začnite objavovať svet urbexu.“

Nie sme vandali

Dostať sa cez plot a vniknúť do cudzieho domu môže laickej verejnosti pripadať ako obyčajné vandalstvo. „Ibaže my nie sme žiadni vandali ani zlodeji,“ bránia sa urbexeri. „Základným mottom urbexu totiž je - nič si neber a nič nezanechaj. Vziať si so sebou môžeš len skvelé spomienky a vynikajúce zábery a zanecháš po sebe len stopy v prachu.“

Prekvapivé: Aj v starej továrni či nemocnici sa dá nájsť veľa prekvapení.
Prekvapivé: Aj v starej továrni či nemocnici sa dá nájsť veľa prekvapení.
Foto: Palco

Prekvapivé: Aj v starej továrni či nemocnici sa dá nájsť veľa prekvapení. Foto: Palco

Vysvetľujú, že ďalším pravidlom urbexu je nerobiť vstup. „To znamená, že správny urbexer vchádza len cez existujúce diery, vyvalené dvere či rozbité okná. Nikdy by sám nepoškodil budovu, aby sa do nej dostal, tobôž, aby niečo odtiaľ kradol alebo čarbal po stenách.“

To, čo urbexeri prinášajú, sú predovšetkým fotografie tajuplných priestorov a ich prostredníctvom aj príbehy starých budov. Na webe dnes nájdete viacero stránok zameraných na urban exploration a stále pribúdajú nové. Komunity si medzi sebou vymieňajú tipy, a to nielen na Slovensku, ale aj medzinárodne. Kým Lucia a Matej hovoria na verejnosti o fenoméne urbex, iní urbexeri zostávajú radi v anonymite aj pracujú ako solitéri. Isteže, neexistuje nič také ako členský preukaz urbexera, avšak odhadom u nás môže pôsobiť v urbexe už niekoľko desiatok ľudí.

Opustený hotel: Aj na východe Slovenska pôsobia urbexeri.
Opustený hotel: Aj na východe Slovenska pôsobia urbexeri.
Foto: Urban Exploration Košice

Opustený hotel: Aj na východe Slovenska pôsobia urbexeri. Foto: Urban Exploration Košice

„Osobne sa mi najviac páčila stará cementárka pri Viedni, ale tá už je zbúraná, takisto bola fajn Nemocnica na Svoradovej ulici v Bratislave, ktorú teraz búrajú, ďalej Istrochem, Matadorka či Trnavský cukrovar,“ menuje nám svoje obľúbené lokality ďalší urbexer, vystupujúci pod prezývkou Palco. Na východe Slovenska pôsobia urbexeri napríklad v Košiciach, činia sa však aj v iných našich mestách. „Asi najväčším urbexovým objektom v Košiciach je bývalá baňa Bankov, protiľahlá magnezitka a chátrajúca lanovka. Ale zaujímavé miesta pre nás sú také, kde ešte nevkročila noha vandala či zberača kovu, miesta, kde je všetko ponechané na svojom mieste dlhé roky. To má tú správnu atmosféru,“ hovorí Jakub z Urban Exploration Košice.

Rešpekt aj nebezpečenstvo

„Keď ste v neznámom objekte, je vždy veľmi dôležité pozerať sa pod nohy, aby ste sa neprepadli o poschodie nižšie,“ hovorí Rišo Dvorský. Pripomína, že „čo sa týka výstroja, nemali by ste zabudnúť na čelovku, rukavice a hlavne foťák. Na začiatok si však treba urovnať priority. Urbex nie je o tom, že hľadáme miesto, kde si môžeme robiť hocičo a nikto nás pri tom nevidí. K tým čarovným miestam sa treba správať s úctou a s rešpektom. Keď tam napríklad nájdem noviny z roku 1955, tak je to super pocit, ako keby ste sa vrátili v čase - a ja chcem, aby aj ďalší ľudia po mne zažili to isté, preto noviny nechám ležať tak, ako som ich našiel. Objavuješ niečo zabudnuté a tajomné, čo má svoju hodnotu. Ako daným opusteným objektom prechádzaš, postupne odokrýva svoje tajomstvá, na čo slúžil, ako to vnútri fungovalo a prečo zanikol.“

Na Západe: Napríklad v Belgicku sa nachádza dávno opustený dom aj so všetkým zariadením.
Na Západe: Napríklad v Belgicku sa nachádza dávno opustený dom aj so všetkým zariadením.
Foto: Lucia Gažíková

Na Západe: Napríklad v Belgicku sa nachádza dávno opustený dom aj so všetkým zariadením. Foto: Lucia Gažíková

Na nebezpečné chvíle spomína Lucia najmä v súvislosti s návštevou opusteného mesta Pripiať v blízkosti jadrovej elektrárne Černobyľ. „Jedno z najrádioaktívnejších miest na zemeguli je práve v jednej pripiatskej nemocnici, kde sa v suteréne nachádza staré oblečenie likvidátorov černobyľskej katastrofy - neodporúča sa tam dlhší pobyt. Aj my sme po nameraní extrémne vysokých hodnôt radiácie suterén opustili.“

Urbexeri zavše narazia na tých, ktorí žijú v opustených budovách, na bezdomovcov aj narkomanov. A čo problémy so zákonom? „Podľa zákona je to asi neoprávnený vstup na súkromný pozemok. Do basy by ste sa však dostať nemali,“ podotýka Palco. Aj ostatní urbexeri nám potvrdili, že hoci ich zavše stopnú esbéeskári či polícia, po vysvetlení zvyčajne nachádzajú pochopenie pre ich koníček.

Proces zániku aj záchrana

Nezriedka sú urbexeri doslova poslední záchrancovia: na fotkách zaznamenali dnes už zbúrané budovy, ktoré nestoja - starý prešporský pivovar Stein, Cvernovku i Nemocnicu na Bezručovej ulici, ktorú zbúrali len nedávno. „Väčšina z nás má za sebou pár preskúmaných objektov, ktoré sú už dnes nenávratne preč a jediné, čo ostalo, sú fotky,“ súhlasí Matej Grečo.

Urbexeri: Lucia Gažíková a Matej Grečo.
Urbexeri: Lucia Gažíková a Matej Grečo.
Foto: Matej Jankovič

Urbexeri: Lucia Gažíková a Matej Grečo.

Foto: Matej Jankovič

Bežne sa vracajú do lokalít, kde už boli, a porovnávajú aktuálny stav. Matej prevádzkuje web Life in Decay, Život v rozklade, ktorý vystihuje, že urbexerov zaujíma práve proces zániku. Tráva rastúca na recepcii bývalého motela, stromy uprostred hál či schodiská pokryté machom.

Urbex vlastne nepriamo poukazuje aj na stav našej spoločnosti - v čase krachujúceho zdravotníctva sú to burinou zarastajúce nemocničné budovy, popri množstve sociálne slabých rodín sú to celé nevyužité a rozpadajúce sa komplexy, namiesto rozvinutého turizmu a priemyslu vytunelované hotely a továrne. Ďalšou kategóriou sú historické pamiatky v dezolátnom stave, ktoré sa nechajú schátrať natoľko, že sa dajú zrovnať so zemou a poslúžia ako parcela pre developérov.

„Urbex však dokáže pohnúť verejnosťou či kompetentnými inštitúciami, aby sa situácia okolo chátrajúceho miesta začala riešiť. V zahraničí sa neraz stalo, že na základe fotiek urbexerov sa o daný objekt začali zaujímať kompetentné orgány a podarilo sa ho zachrániť,“ vysvetľuje Matej. U našich českých susedov sa napríklad zachraňuje kostolík v dedine Zahořany, na ktorý upozornili urbexeri, u nás zasa urbex poukázal na katastrofálny stav kaštieľa v Moravanoch nad Váhom.

Hoci sú urbexeri navzájom veľmi odlišní, je niečo, čo ich spája? „Jedno je pre nás spoločné, a to sú opustené priestory, ktoré kedysi žili. Dnes sú to len ruiny a my si môžeme utvárať predstavu o bývalom živote na tomto mieste, predstavovať si, ako to tu fungovalo, ako sa tu ľudia prechádzali a čo všetko sa tu odohrávalo. To je asi najbližšia definícia toho, čo tam hľadáme,“ komentuje Jakub z Košíc.

A Lucia dodáva: „Prostredníctvom urbexu môžem na pár hodín vypadnúť z reality a nechať všetky problémy za sebou. Niekto chodí relaxovať k moru a niekto na urbex, to sme my.“

VIDEO Plus 7 Dní