Dvadsaťpäť stredovekých strieborných mincí z prelomu 13. a 14. storočia našiel počas prechádzky pri Piešťanoch turista. Nález zamaskoval a nahlásil pamiatkarom.

Miesto vydalo z vývratu starého stromu ďalších 122 viedenských fenigov a ich napodobenín. Nálezcovi podľa archeológa Krajského pamiatkového úradu Trnava Matúša Sládka v zmysle zákona prináleží nálezné 100 percent hodnoty objavu.

Pôvodný majiteľ strieborné mince zakopal do zeme pravdepodobne v mešci. Z neho sa však nezachovali žiadne stopy. "V čase zakopania musel byť blízko tohto miesta pravdepodobne zapamätateľný orientačný bod, ktorý by umožnil po čase miesto nájsť," povedal Sládok.

Mince boli pod stromom, ktorý sa pred časom vyvrátil. Majiteľ strieborné mince zakopal do zeme pravdepodobne v mešci.
Mince boli pod stromom, ktorý sa pred časom vyvrátil. Majiteľ strieborné mince zakopal do zeme pravdepodobne v mešci.
Zdroj: Peter Grznár

Za obdobie existencie KPÚ Trnava od roku 2002 ide podľa neho o druhý ohlásený náhodný hromadný nález mincí. Prvým bol nález v Kostolných Kračanoch v okrese Dunajská Streda, nájdený pri kopaní jamy na bazén v roku 2016. Obsahoval 330 strieborných mincí, prevažne grajciarov a toliarov z rokov 1624 až 1704. Nálezca vtedy dostal nálezné vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur.

Hromadné nálezy obsahujúce fenigy, ktorých ukrytie je datované od roku 1330 až približne do polovice 14. storočia, nie sú výnimočné.  Majitelia si v nepokojných časoch stredoveku svoj hnuteľný majetok snažili uchrániť ho pred nepriateľmi či lúpežníkmi. To, že sa poklady nachádzajú doteraz, naznačuje, že vlastníci mohli prísť o život alebo po dlhšom čase miesto úkrytu už nevedeli napríklad v lesnom teréne nájsť.

"Množstvo nájdených pokladov zatajujú a rozkrádajú chamtiví nálezcovia, prevažne takzvaní detektoristi, pre mnohých z nich je naše archeologické dedičstvo len predmetom speňaženia," konštatoval Sládok.