Papež vytaj, - píše sa modrým sprejom na jednej zo stien administratívneho centra na košickom sídlisku Luník IX. Starosta Marcel Šaňa sa nad vítaním hlavy katolíckej cirkvi ypsilonom pousmial a pravopis svojich spoluobčanov hneď ospravedlňuje. „Mýli sa to tým, ktorí v škole veľmi nedávajú pozor. V rómskom jazyku totiž nemáme tvrdé y, ale len mäkké i, tak potom s pravidlami slovenčiny bojujeme a podarí sa dať ypsilon aj tam, kde nepatrí,“ vysvetľuje lokálny politik, ktorý dal v posledných týždňoch zrejme toľko rozhovorov, ako za všetkých sedem rokov, odkedy sa ujal kresla starostu na Luníku.

To je teda nápad!

Asi nikomu v našej krajine neuniklo, že pápež František príde počas svojej septembrovej návštevy Slovenska aj na toto neslávne známe košické sídlisko. Zavítať sem bolo vraj jeho osobné želanie. Túži stretnúť slovenských Rómov. Chce vidieť perifériu. Keď sa pýtame miestnych, ako sa vôbec pápež o ich domove dozvedel, zdvihnú obočie a skrútia kútiky pier, lebo netušia.

„Neemigroval niekto od vás okrem Anglicka aj do Vatikánu? Máte tam nejakého silného lobistu?“ skúšame pátrať po tom, ako mohla v pápežovej hlave skrsnúť idea prísť na toto miesto. Smiech síce naša otázka na tvárach miestnych vyčarovala, odpoveď sme však nevymámili. Vysvetlenie o pôvode nápadu neprišlo ani od Konferencie biskupov Slovenska.

Paradoxne, väčšina obyvateľov sídliska sa fyzicky na udalosti asi nezúčastní. Vstup bude len pre tých, ktorí sa zaregistrujú na webe Konferencie biskupov Slovenska. Musia byť plne zaočkovaní, teda dva týždne po druhej dávke. Hoci sa na Luníku začalo v júli očkovať raz za týždeň jednodávkovou vakcínou, odhadom má v sebe včeličku proti vírusu len pár stovák ľudí.

Hudba, spev, tanec

Salezián Peter Bešenyei nám povedal, ako bude veľký deň prebiehať. Brány sídliska sa otvoria pre návštevníkov už o ôsmej ráno. „Program sa začne pred obedom. O 11. bude saleziánsky biskup Vladimír Fekete celebrovať svätú omšu, potom vystúpi detský zbor z tunajšej školy. Od pol druhej až do príchodu pápeža nasleduje pásmo z pastoračných diel, predstavia sa dary pre pápeža. Pripravené bude aj duchovné pásmo s modlitbou ruženca, so spevom, s tancom a so svedectvami jednoduchých Rómov, ktorí sa v živote presadili. Spoločne sa pomodlíme v rómskom jazyku Otčenáš a budeme očakávať príchod pápeža,“ opísal Bešenyei.

Ľudia v anketách aj v reakciách na internete sa sídlisku smejú, že keď má prísť vatikánsky hosť, zrazu sa dá všeličo. Haldy odpadkov za panelákmi? Zmizli. Neupravené cesty a rozbité chodníky? Vyčistené. Obnovené. Diery sa plátajú. Starosta Marcel Šaňa tvrdí, že plány oživiť štvrť tu boli dlhšie, teší sa však, že pápežská návšteva celý proces urýchli. Neprajníkom odkazuje, že sídlisko Luník IX už nie je tou čiernou dierou, ktorú médiá dookola ukazovali verejnosti.

Pevne za opraty

Na dvore za úradom starosta zaparkuje svoju Škodu Superb a sprevádza nás po uliciach, aby svoje slová aj dosvedčil. Ulíc na Luníku nie je veľa. Jedna vedie popri saleziánskom kostole k zanedbaným bytovkám zvaným Kukurica. Ďalšia do centra sídliska, teda k miestnemu úradu, kde má starosta kanceláriu. Tam teraz prebieha raz týždenne očkovanie.

„Odkedy som vo funkcii, snažili sme sa urobiť veci, ktoré by sídlisko zmenili. Myslím, že aj do médií išlo viac pozitívnych ako negatívnych informácií. Samozrejme, ideálny stav ešte nemáme. Počas 25 rokov sa to tu zanedbalo, tak potrebujeme 25 rokov, aby sme to dali dokopy,“ rozvíja svoj projekt. O starostovanie sa možno bude uchádzať aj tretíkrát.

Šaňa drží opraty sídliska pevne v rukách už sedem rokov. Prácu v štruktúrach mestskej časti nemá len on, ale aj jeho žena. Manželka 14 rokov učí v miestnej základnej škole a je aj riaditeľkou materskej školy. No a syn si pred dvoma rokmi otvoril jedinú krčmu v okolí. Podnik nazval Rom Coffee & Bar. Dcéra starostu sa vraj o politiku zaujíma a možno sa o nejaký čas vydá v otcových šľapajach.

Dotácie na bývanie a škôlku

„Keď som nastúpil, na všetko som bol viac-menej sám. Sme súčasť mesta. Ak by sme boli samostatná obec, možno by sa dali robiť veci rýchlejšie. Hľadali sme dotácie. Najskôr sme sa však o ne nemohli uchádzať, lebo mestská časť bola poriadne zadlžená,“ vraví starosta. Vďaka dotáciám prišlo napríklad 2,4 milióna eur, z ktorých postavili nové bývanie.

Nie všetky financie mali však úspešný záver. So starostom prechádzame okolo tehlovej budovy, zanedbanej, nikdy nedokončenej. „Mala to byť ďalšia škôlka, rozširovanie kapacít,“ vysvetľuje nám a ukazuje na tabuľu s európskou vlajkou. Od nezdaru však dáva ruky preč. Projekt malo pod palcom mesto. Firmy, ktoré vyhrali verejné obstarávanie na zákazku, medzičasom skrachovali.

„Stále ich urgujem, nech vyhlásia nové obstarávanie, ale nič sa nedeje,“ krúti hlavou.

Starosta si ako zelený bod svojej bilancie ráta aj vyriešenie problému s odpadkami, ktoré páchli a neustále sa hromadili pod bytovkami. Obrázky Luníka IX zasypaného bordelom poznáme azda všetci. Roky išlo o bludný kruh. Mesto špinu vypratalo, ľudia však stále vyhadzovali, čo nepotrebovali, priamo pod svoje okná. Nahromadili opäť kopy obalov aj dlhy za odvoz.

„Stále sa nájdu obyvatelia, ktorí si nedajú pokoj a vyhadzujú. Kúpili sme však kamery a teda vieme, kto to urobil. Môžeme adresne konať.“

Z U. S. Steelu na starostu

Šaňa sa na Luník presťahoval ako dvojročný, pred 40 rokmi, keď Košice rušili osadu v strede mesta. Otec robil za socializmu na pozemných stavbách, neskôr ako kulisár, potom sa uplatnil v komunálnej politike. „Mladej rodine ponúkli nový pekný byt, rodičia prijali. Vyrastal som tu, chodil som tu do zá­kladnej školy. Neskôr som išiel aj na strednú a po nej na vojenčinu. Po návrate som sa zamestnal v U. S. Steel Košice. Aj manželka tam pracovala. Mali sme slušný príjem, chceli sme si rozšíriť vzdelanie. Na vysokej škole sme externe vyštudovali sociálnu prácu, popri tom aj doplňujúce pedagogické štúdium. Chceli sme učiť rómske deti, tak preto,“ opisuje svoju životnú dráhu.

Po vysokej škole si ho vraj všim­li tunajší vzdelanejší obyvatelia. „Jedna pani učiteľka ma oslovila, lebo hľadali niekoho, kto by konečne vedel riadiť miestnu samosprávu a pre sídlisko niečo urobil,“ hovorí spokojne. Starostom sa nestal zo dňa na deň. Pred voľbami 2014 sa miešal do záležitostí Luníka IX ako miestny poslanec.

Také normálne sídlisko

Hoci sa starosta hrdí pár úspechmi, vie, že k tomu, aby sa najväčšie rómske sídlisko so 7-tisíc dušami podobalo povedzme na bratislavskú Petržalku, považskobystrický Rozkvet či banskobystrickú Sásovú, vedie dlhočizná cesta.

Počas rozhovoru okolo nás prejdú po opravených chodníkoch rodiny - mama, otec, dieťa na plastovej trojkolke. V parku sedí partia, jedna širšia rodina, starší, mladší, deti. Debatujú a popíjajú kofolu, pivo. Na ihrisku sa mamy smejú a deti skúšajú pevnosť preliezačiek. Povedali by ste - také normálne sídlisko, keby do očí nebilo, že akosi veľa detí je bez dozoru. Asi 12-roční chlapci sa vozia na fúriku, jeden má na hlave zalepenú ranu. Občas vedľa nás prefrčia malí fiškusi s televízormi naloženými na káričke. Z balkónov trčia vypraté koberce, na oknách sú pripevnené satelity. O 16. popoludní 14. septembra budú odtiaľ nazerať na „esplanádu pred saleziánskym kostolom“.

„Dá sa povedať, že poznám všetkých obyvateľov. Fungujú rozdelení na také rodiny. Viem, na ktorých čo funguje, aká je mentalita, kto je autorita, preto sa zmeny môžu podariť,“ vraví starosta.

Pozornosti návštevníka neunikne, že za bieleho dňa je mnoho dospelých doma. Šaňa vraví, že nezamestnanosť je okolo 75 percent, presné čísla však v hlave nemá. „Väčšinou chodia za mnou naši obyvatelia s tým, že by potrebovali prácu. Vravím, nie som nejaký sociálny podnik, ale aj na úrade sme zamestnali štyroch miestnych. Vychovali sme si ich za údržbárov, dostali stále zamestnanie. Ak sa dá, snažím sa nájsť im prácu aj v mestských podnikoch,“ dodáva Šaňa.

Úniková cesta

Starosta hovorí, že na pápeža sa veľmi teší, súčasne však vyzerá ako najustarostenejší človek na svete. „Je to napäté, už nám nezostáva veľa času a mestskú časť skutočne potrebujeme pripraviť. Máme veľa práce. Začali sme s úpravou zelene.“

V čase našej návštevy je skutočne rozkopaných pár metrov zelene pri futbalovom ihrisku. Bagre nakladajú zeminu. Veľký pracovný ruch to však nie je. „Ďalšie veci budeme realizovať postupne s mestom, lebo si vyžadujú povolenia a náročnejšiu prípravu,“ vysvetľuje svoje starosti.

Stihne sa všetko? Musí sa, vraví. Na lunícke ulice by malo pribudnúť aj pár kresťanských symbolov. Pápeža si chcú uctiť veľkou murálnou maľbou. Hotujú sa aj vztýčiť štvormetrový drevený kríž.

Priamo z Vatikánu si náročná Švajčiarska garda vyžiadala kvôli ochrane pápeža, aby na rómske sídlisko viedla ešte jedna cesta. Úniková. „Nejaká musí byť, musí sa to nejako vyriešiť. To však nie je úloha nás ako mestskej časti,“ vraví Šaňa. Ako? Kde? Kedy? Uvidí sa.

Z košického magistrátu odpísali len veľmi stručne, že „mesto musí okrem nevyhnutných úprav a zásahov na sídlisku Luník IX zabezpečiť a pripraviť ostatné lokality, v ktorých sa bude delegácia nachádzať“. Priložili tabuľku s rozpočtom, v ktorej však nateraz väčšina čísel chýba. V polovici augusta poznáme jedno. Len oprava prístupovej cesty na Luník zhltne skoro 180-tisíc eur.

Milióny za 3,5 dňa

Košice neskrývajú nervozitu z príprav. Do veľkej udalosti nezostáva ani celý mesiac a veľa zo sľúbených, ale aj z nevyhnutných prác sa ani nezačalo. Hovorca Vladimír Fabian ešte dodal, že „mesto zabezpečuje napríklad kyvadlovú dopravu, vybudovanie záchytných parkovísk, výzdobu centra mesta a koridorov určených na presun delegácie, príjazdové cesty z letiska a okolia. Na rozdiel od iných miest bude program v Košiciach pozostávať z viacerých bodov, preto sú nároky vyššie“.

FOTO v GALÉRII

Mimochodom, vláda schválila na krátku, ale historickú návštevu z cirkevného štátu skoro 5,5 milióna eur. Radosť pre veriacich má teda cenu, ktorá sa ateistom môže zdať vysoká. Verme teda, že po odchode pápeža chudobných Františka zostane okrem pookriatych duší niečo iné. Hmotné výdobytky príprav azda obyvateľom Luníka IX padnú na úžitok.

Mohlo by vás zaujímať: