Po ceste plnej neprehľadných zákrut medzi Turzovkou a Kotešovou sa v piatok 12. júla podvečer rútila prezidentská kolóna. Hlava štátu sa viezla domov do Limbachu z Turzovky z pohrebu čatára Daniela Kavuliaka. Prezidenta viezli, akoby mu horelo za pätami. Podľa svedkov sa limuzíny mohli hnať rýchlosťou aj viac ako 130 kilometrov za hodinu.

Ako feudál

„Bolo asi pol piatej, keď sa v smere od Turzovky vyrútili spoza neprehľadnej zákruty vozidlá prezidentskej kolóny. Nebolo počuť žiadne výstražné zvukové signály, zrazu sa iba objavili autá s blikajúcimi majáčikmi. Jazdili bezohľadne stredom úzkej cesty a vytlačili ma z nej až za krajnicu,“ opisuje nahnevaný vodič, ktorý zostal v šoku, ale napokon bol rád, že aj vďaka svojej duchaprítomnnosti skončil so svojím autom „iba“ vytlačený z cesty.

„Keby išlo oproti auto s neskúseným vodičom, mohlo sa to skončiť aj veľmi nebezpečnou kolíziou,“ dodáva poškodený, ktorý sa dovtípil, že prezident so svojím sprievodom sa zrejme vracia zo štátneho pohrebu v Turzovke.

„Prečo sa však museli takto ponáhľať? Kam sa, prepána, hrnul prezident v piatok popoludní, že jeho autá ohrozovali všetko naokolo? Aj po samotnej Turzovke jazdili podľa slov svedkov neprimerane rýchlo, rovnako sa rútili po ceste z Čadce, ktorá je v zlom stave a v okolí je množstvo domov. Naozaj sa neboja, že pri takomto štýle jazdy môže veľmi ľahko dôjsť k nešťastiu?“ kladie otázky vodič vytlačeného auta.

Z pohrebu: Ivan Gašparovič sa z rozlúčky s obeťou afganského strelca mimoriadne ponáhľal. Foto: SITA

Bez húkačiek jazdiť nesmú

Do kancelárie prezidenta aj na Úrad pre ochranu ústavných činiteľov sme zaslali otázku, či bol nejaký špeciálny dôvod, prečo mal Ivan Gašparovič v piatok popoludní na pohrebe až štyroch ochrankárov a či, nebodaj, hrozí prezidentovi útok, že sa jeho kolóna pohybovala nebezpečne rýchlo a ohrozovala ostatných účastníkov cestnej premávky. Kancelária prezidenta sa vyjadrila, že otázky týkajúce sa chránených osôb patria do kompetencie ministerstva vnútra.

„V takýchto prípadoch vodiči Úradu pre ochranu ústavných činiteľov ministerstva vnútra (ÚOÚČ) dbajú predovšetkým na dodržiavanie bezpečnosti v cestnej premávke a potrebnú opatrnosť, pričom si uplatňujú právo prednosti v jazde podľa paragrafu 40 zákona číslo 8 z roku 2009. Sily a prostriedky používané pri ochrane pána prezidenta určuje ÚOÚČ podľa konkrétnej situácie, ktoré nebudeme ďalej komentovať,“ znela odpoveď tlačového odboru ministerstva vnútra.

Konkrétny paragraf však hovorí, že vodič vozidla pri plnení špeciálnych úloh - používajúc zvukové znamenie doplnené výstražným modrým alebo červeným svetlom, prípadne ich kombináciou - síce nie je povinný dodržiavať povinnosti a zákazy ustanovené zákonom o cestnej premávke, avšak je povinný dbať na potrebnú opatrnosť tak, aby iných účastníkov cestnej premávky neohrozil.

Autá z kolóny však podľa svedka žiadne výstražné zvukové znamenie nepoužili a už vôbec sa nesprávali tak, aby iných účastníkov cestnej premávky neohrozili.

Na podobný štýl sme však už na Slovensku zvyknutí. Aj v minulosti tu boli nehody a kolízie papalášskych kolón, stačí si spomenúť napríklad na haváriu Rudolfa Schustera pri Vinosadoch. Jeho sprievod sa hnal z kladenia vencov na Bradle a cestou do Bratislavy „sfúkli“ z cesty Feliciu. Výsledok? Šesť zranených a roztlčené drahé autá.

Otázne je, kto vlastne dáva pokyn na to, akou rýchlosťou sa politik so sprievodom bude presúvať. Trúfol by si samotný vodič ochrankár bez pokynu jazdiť ako blázon na úzkych cestách, ak vie, že doma ho čaká rodina a jazdenie s papalášom je jediná vec, ktorá ho živí? Ohrozoval by dobrovoľne sám seba a riskoval kolíziu, ktorá ho môže pripraviť o chlieb?

Alebo dáva pokyn politik, ktorý sa cíti ako pán všetkého tvorstva, pretože má funkciu a spomína na minulosť, keď sa hral na automobilového pretekára?