Prázdna parlamentná sála: Väčšina poslancov sedenie v pléne ignoruje

Poslanci pritom majú vždy tie isté výhovorky - výkon mandátu nie je o sedení v parlamente, ale o stretávaní sa s voličmi, zasadaní výborov či politických rokovaniach. Strávili sme preto v parlamente jeden deň, aby sme si na ich aktivity trochu posvietili.

Je štvrtok, bežný rokovací deň so začiatkom o deviatej hodine. Poslanci však neprúdia húfne dovnútra a neženú sa k prezenčným listinám, aby si zabezpečili dôkaz o svojej prítomnosti. V sále sa nachádza len devätnásť ľudí a ich počet sa závratne nemení ani najbližšiu hodinu. Rečníci hovoria najmä k prázdnym stoličkám. Miestami ich prehlušuje cvrlikanie svrčkov, pretože jednému z neprítomných poslancov zvoní podchvíľou na stole zabudnutý mobil. V sále chýbajú celé kluby opozičných strán SKDÚ a SaS. Ako prvý z ich reprezentantov sa v sále objavuje okolo desiatej Viliam Novotný z SDKÚ, pár minút po ňom prichádza člen klubu SaS Peter Osuský. K najviac zastúpeným patria kluby Obyčajných ľudí a Smeru, socialistom však nahráva ich obrovská prevaha - z osemdesiatich troch poslancov sa vždy v sále objaví viac ako z jedenástich či šestnástich. Sála sa začína zapĺňať až niečo po pol jedenástej. Blíži sa totiž hlasovanie a odkrýva sa bežná prax našich zákonodarcov - v snemovni sa vo väčšom počte objavujú takmer výlučne pri hlasovaniach. Vtedy sa počet prítomných prvýkrát prehupne cez stovku, teda dve tretiny všetkých poslancov. Hneď po hlasovaní sa sála vyprázdňuje. Nečudo, je čas obeda.

Mizerné počty zúčastnených sa potom podpisujú na fungovaní celého zboru. Schôdzu vedie podpredsedníčka Národnej rady za Smer Renáta Zmajkovičová a zápasí s neprítomnosťou tých, ktorí mali sedieť na svojom mieste. „Rada by som dala slovo poslancovi Kondrótovi ako navrhovateľovi. Keďže nie je v sále a takisto má ďalší zákon, vyhlasujem päťminútovú prestávku,“ ohlasuje Zmajkovičová straníckeho kolegu. Zakrátko sa Kondrót zjavuje na scéne, a tak sa Zmajkovičová snaží zastaviť odchádzajúcich poslancov. „Kolegyne, kolegovia, takže budeme pokračovať. Predpokladám, že je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali, keď sa nám dostavil už aj navrhovateľ.“ O nič ľahšie to nemá ani Zmajkovičovej kolegyňa Jana Laššáková. Tentoraz v sále chýba Jana Vaľová v úlohe spravodajkyne. Podarené divadlo sa opakuje aj popoludní v rámci hodiny otázok, ktoré kladú poslanci ministrom. „Posledná otázka je od pána poslanca Pavla Zajaca, ktorého však v rokovacej sále nevidím, preto na túto otázku nebudeme odpovedať. Mali by sme ďalej pokračovať tak, ako bolo dohodnuté, a to správou o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok roku 2012. Správu má uviesť pán minister financií. Príde na pätnástu hodinu. Myslela som, že by sme aj ďalší bod mohli prebrať, ale nevidím tu ani pána predkladateľa Maroša Kondróta. Ďalší bod je takisto pán poslanec Kondrót a potom je Viskupič a Vášáryová. Ani pán poslanec Krajcer ako spravodajca tu nie je. Takže, aj pri všetkej snahe, aby sme rokovali pružne, musím vyhlásiť prestávku.“ Popoludňajšia hodina otázok patrí predsa len k tým bodom rokovania, na ktoré sa aj vďaka prítomnosti členov vlády uráči prísť viacerým poslancom. V sále je vyše päťdesiat ľudí, teda jeden z najlepších výsledkov dňa. Nasledujúce hodiny kolíše počet poslancov okolo tridsiatky až štyridsiatky.

O 10.30 sa zastavujeme pri prezenčných listinách. Práve podpis v nich totiž zaručuje poslancovi jeho výrazne nadštandardný zárobok. Polhodinu pred dopoludňajším hlasovaním je zapísaných približne osemdesiat zákonodarcov, hoci v sále ich sedí tridsiatka. Kde teda sú? Páni poslanci majú viacero možností, kde stráviť svoj rokovací deň tak, aby boli „v práci“, a pritom nesedeli v sále. V parlamentnom trakte má každý poslanecký klub svoje priestory, kde môžu jeho členovia kuť politické čachre, v neďalekej Západnej terase Bratislavského hradu majú navyše všetci poslanci vlastnú kanceláriu. Obľúbeným miestom pobytu našich zákonodarcov je i parlamentný bufet, kedysi vychýrený nízkymi cenami, ten je však v čase našej návštevy prázdny. Podľa slov odchádzajúcej upratovačky dnes poslanci pohrdli aj salónikom, v ktorom môžu konzumovať alkoholické nápoje bez bedlivého novinárskeho oka. Prázdnotou zívajú tiež okolité kaviarne a krčmičky, kde sa občas politici „stretávajú s ľuďmi“, ako radi hovoria. A nikoho nevidíme ani vo vychýrenej reštaurácii Parlamentka - až po hlasovaní, teda na obed, tam dorazí zopár smerákov. Šéfa klubu SDKÚ Ľudovíta Kaníka sa preto pýtame, kde má svojich zverencov, keď nesedia v pléne. „Všade sú veľké televízory, takže každý poslanec veľmi presne vie, čo sa deje v pléne. Každý na niečom pracuje. Ja sám mám kopu práce, pretože do zajtra treba podať návrhy zákonov.“ Smeráčka Lea Grečková dobehla do sály až na dopoludňajšie hlasovanie. Jej dôvody sú jasné. „Mám alergiu na klimatizáciu, a nielen ja, aj iné kolegyne. Je tam stará klíma a nedá sa nastavovať, takže mne je pohodlnejšie ísť do kancelárie a sledovať prenos online. Nemôžem sa zapojiť do diskusie, ale zase som informovaná.“ Kde teda bola celé doobedie? „V kancelárii, ale aj tu všade, v klube.“ Hovorkyňa SaS Tatiana Tóthová opakuje, že výkon mandátu nie je o sedení v pléne, ale o stretnutiach, poradách a rokovaniach. „Práca poslanca je dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni, ale potom je už individuálne na ich prístupe, ako pracujú a ako zodpovedne sa k svojej práci stavajú.“

Originálny nápad na kontrolu poslancov prišiel od jedného z nich, obyčajného človeka Alojza Hlinu. Požiadal predsedu parlamentu Pavla Pašku, aby sprístupnil verejnosti zázábery kamier priamo zo sály, pretože momentálne môžu občania na stránke parlamentu sledovať len vystupujúceho rečníka. Hlina navrhuje pomocou špeciálneho softvéru vyhodnotiť „obsadenosť“ konkrétnej poslaneckej stoličky, či už za konkrétnu schôdzu, alebo celé volebné obdobie. Kontroverzný poslanec vraj nepovažuje za fl ákačov automaticky všetkých, ktorí nesedia na stoličkách od rána do večera, no dôležitý je cit pre mieru. „Jedným extrémom bolo, keď sa bývalá poslankyňa Blahová od predsedajúceho Sulíka vypýtala, či si môže odbehnúť na toaletu. Druhý extrém je účasť niektorých poslancov, ktorá je naozaj zúfalá. Absolútnym škandálom bolo, keď sme predminulý piatok urobili kontrolné vyhodnocovanie. Neverili by ste, koľko poslancov je schopných prísť sa ráno podpísať do prezenčky a vôbec neprísť do sály. To je rovnaká úbohosť, ako sa stala v Európskom parlamente, keď sa s taškami prišli poslanci podpísať. Čudovali by ste sa, o aké mená išlo,“ povedal Hlina bez bližšieho spresnenia. Ani „oravský bača“ a iniciátor kontroly svojich kolegov však nie je bez viny. Počas piatkového hlasovania sa v sále nenachádzal, hoci ospravedlnený z neúčasti nebol. Keď sme sa ho opýtali, kde bol počas hlasovania, tvrdil, že poskytoval dlhší rozhovor médiám a nestihol sa vrátiť

Pavol Paška je pripravený sprístupniť aj iné kamery, podľa technických možností. Je to prekvapivé vzhľadom na to, že práve kamery, v tomto prípade kontrolujúce zapisovanie poslancov do prezenčných listín, boli jablkom sváru medzi ním a jeho predchodcom Richardom Sulíkom. Kaník považuje Hlinov nápad za škôlkarský. „Je to hlúposť. Táto práca nespočíva v tom, že máme byť prikovaní na stoličke, naopak, obmedzilo by to našu prácu - kedy by sme sa rozprávali s ľuďmi, kedy by sme robili na zákonoch?“ Ani Igor Matovič nepovažuje Hlinov nápad za dotiahnutý. „Bolo by dobré, aby ľudia vedeli, koľko času sedel daný poslanec v parlamente, ale dobré by tiež bolo, aby volič vedel, čo daný poslanec robí aj mimo sály. Každý by mal napríklad verejný kalendár, kde by bolo uvedené, kedy má stretnutie, kedy pracoval na zákonoch a podobne.“ Z viacerých zdrojov sme sa dozvedeli, že mnohí poslanci odmietajú sedieť v pléne, lebo z balkóna im novinári až pridobre vidia na obrazovky mobilov a notebookov. Dá sa pozrieť, čo majú na stole, s kým si píšu alebo si len obzerajú pekné baby na sociálnych sieťach. Pri takejto vážnej „strate súkromia“ sa poslancom isto nemožno diviť, že hľadajú úkryt v parlamentných útrobách.