Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie sudkyne Pamely Záleskej o Haščákovej väzbe 7. januára a okamžite ho prepustil na slobodu.   Teraz zverejnil uznesenie, v ktorom sú detailne rozpísané dôvody tohto kroku.

Päťdesiatdvaročný Haščák bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Zatkli ho 1. decembra 2020 a na základe rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu ho odviezli do Ústavu na výkon väzby v Ilave.  

Ako malá armáda: Takto nabehli policajti do Penty.
Zdroj: archív

Zadržané listy deťom

Väzba predstavuje mimoriadne intenzívny zásah do osobnej slobody obvineného. Za mreže sa totiž dostáva človek, ktorého vina ešte nebola preukázaná a v priebehu trestného konania sa môže ukázať, že tento človek je nevinný.  Do väzby by teda súdy mali posielať obvinených len vo výnimočných prípadoch. Žiaľ, v poslednom období sa väzba stala nástrojom na zlomenie obvineného.  Vyšetrovatelia pod zámienkou lustrácie zadržiavajú listy adresované obvineného celé týždne, ba aj mesiace, takže stráca akýkoľvek kontakt so svojou rodinou. Prípad Haščáka nie je iný.  Za trisdsaťosem dní nedostal ani jeden z listov, ktoré mu poslala manželka a deti. A ani jeho malí synovia nedostali listy, hoci  ich odoslal až dvadsať.

FOTO Jaroslava Haščáka nájdete v GALÉRII >>

Sudkyňa Záleská rozhodla v prípade Haščáka o najtvrdšej forme obmedzenia slobody, teda kolúznej väzbe  napriek tomu, že Haščák sa zúčastňoval všetkých výsluchov, na ktoré ho policajti predvolali.  K spáchaniu skutku, z ktorého je  obvinený, malo dôjsť v roku 2006, teda už pred 15 rokmi!  V kauze Haščák vypovedal už v roku 2016 v pozícii svedka a za štyri roky sa nedopustil ničoho, čo by mohlo vzbudzovať dojem kolúzneho správania. Áno, podával na súd, či iné inštancie rôzne návrhy, žiadosti a opravné prostriedky. Bránil sa spájaniu s Gorilou.  Ale to predsa nemôže byť dôvod na zavretie do väzby, ako to tvrdí prokurátor a sudkyňa Záleská. Nie v normálnom právnom štáte.

Kam sa podela nezávislosť a objektivita?

Haščák nie je stíhaný za korupčnú činnosť známu zo spisu Gorila. Obvinenie hovorí o tom, že zaplatil Ľubomírovi Arpášovi, aby nahrávku nazvanú Gorila získal. A následne spoločne s Arpášom a jeho manželkou tento úplatok zlegalizovali. 

Najvyšší súd pripomína, že pri rozhodovaní o väzbe súdy nerozhodujú o vine, či nevine obvineného. Posudzujú len, či zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenia, že konkrétna osoba je páchateľom. V tejto kauze však orgány činné v trestnom konaní  nezabezpečili dôkazy,  ktoré by presvedčili o tom, že Haščák spis Gorila skutočne kúpil.   Určite nie "nezávislého a objektívneho pozorovateľa",  pre ktorého by bol Haščák úplne neznámou osobou.

Sudcovia Pavol Farkaš, Alena Šišková a Martina Zeleňaková konštatujú, že výpovede svedkov buď s prejednávanou  vecou nesúvisia alebo o žiadnej trestnej činnosti nesvedčia.

Spravodajská informácia SIS

Jediným dôkazom o odovzdaní spisu za úplatok má byť neoveriteľná spravodajská informácia, ktorej pôvodcom je príslušníčka Slovenskej informačnej služby. Zmienka o tejto informácii sa nachádza len v texte bez zrejmého pôvodu. Podľa Najvyššieho súdu teda nejde o dôkaz získaný zákonným spôsobom.

"Pokiaľ orgány činné v trestnom konaní chceli o tento dôkaz oprieť dôvodnosť trestného stíhania ..., bolo ich úlohou spomínanú spravodajskú informáciu zabezpečiť," píše Najvyšší súd SR. Ďalej uvádza, že  ani v spomínanej spravodajskej informácii sa neuvádza, že by obvinený Arpáš mal  nahrávky odovzdať Haščákovi a  čo je podstatné: "...ďalšieho dôkazu, ktorý by tejto skutočnosti nasvedčoval, a to ani výsluch pôvodcu uvednej spravodajskej informácie, niet".

 Suma sumárum - "nie je možné  oprieť dôvodnosť trestného stíhania o jeden neprocesný dôkaz".

Kočnerove hry

V rozhodnutí  Najvyššieho súdu SR je veľký priestor venovaný aj úvahe sudkyne Záleskej, že bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik mohol brzdiť vyšetrovanie Haščáka. Napríklad tým, že počas vyšetrovania prípadu došlo k zmene vyšetrovateľa. Lenže aj Záleská zdôvodňuje rozhodnutie o vzatí Haščáka do väzby najmä úkonmi, ktoré vykonal tento nový vyšetrovateľ.  To "o významnom brzdení procesného postupu nesvedčí"

Ani známa nahrávka rozhovoru medzi vtedajším generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom  a Marianom Kočnerom nemôže byť poťažujúcou okolnosťou pre Haščáka,  keďže on pri rozhovore nebol prítomný.  Navyše, rozhovor si nahrával sám Kočner.  Všetko, čo Trnkovi povedal, hovoril s nejakým cieľom. Jeho vyjadrenia teda možno považovať za manipulatívne.  Ale keby sme hneď skočili na Kočnerovu hru,  tak nahrávka podľa Najvyššieho súdu SR svedčí skôr o snahe Haščáka zistiť, kto ho s Gorilou vydiera. Nie nahrávku Gorily získať.

Ešte nerozhodli

Haščákov obhajca Martin Škubla zaslal do médií vyjadrenie k zverejnenému rozhodnutiu. Uvádza: "Uznesenie najvyššieho súdu vydané v trestnej veci nášho klienta, pána Jaroslava Haščáka, plne rešpektujeme. Potvrdilo totiž oprávnenosť nášho prístupu  - k samotnému vzneseniu obvinenia, ktoré sme ako nedôvodné a nezákonné napadli sťažnosťou, - ako aj k skutočnosti, že klient bol stíhaný väzobne, keďže najvyšší súd potvrdil absenciu dôvodnosti trestného stíhania, ako aj absenciu existencie samotných väzobných dôvodov. Bližšie však predmetné rozhodnutie komentovať nebudeme a ani sa nebudeme verejne vyjadrovať k ďalším právnym krokom, ktoré v tejto veci plánujeme podniknúť. Pre úplnosť len dopĺňame, že o sťažnosti J. Haščáka proti uzneseniu o vznesení obvinenia zatiaľ Úrad špeciálnej prokuratúry nerozhodol. "

Jaroslav Haščák je spolumajiteľom Penty, ktorá vlastní vydavateľstvo News and Media Holding.  Na redakčný obsah vplyv nemá.