Tip na článok
Bez drahých liekov: Lekárne musia často komplikovane zháňať lieky. Sú v zahraničí.

Prečo v lekárňach chýbajú lieky? Budete šokovaní

Slovenským pacientom chýba liek na riedenie krvi. A dvesto ďalších. Zarábajú na nich v zahraničí.

Galéria k článku (42 fotografií )
Kúpele Sliač: V rámci strednej Európy sú ojedinelé vďaka prameňu s vysokým obsahom oxidu uhličitého s ideálnou teplotou 33,3 stupňa Celzia, ktorá pomáha pri liečbe obehového ústrojenstva, onkologických a ženských chorôb.
Júl 2014: Ivan Beňačka si spokojne vychutnáva pivo v jednom z bratislavských podnikov.
Sídlo Demokratickej strany je v budove patriacej firme sestry Petra Steinhübela, prezývaného Žaluď. Kedysi v nej figuroval on sám.

Jój, tento nemáme a asi ani nebudeme mať. Ukážte mi recept, skúsim ho objednať, ale neviem, či sa mi to podarí. Ten, čo bol určený pre vás, už asi užívajú pacienti v zahraničí.

Dajte mi telefónne číslo, ja vám zavolám, keď bude, - povie lekárnička pacientke, ktorá si musí heparín pichať každý deň. Inak by mohla potratiť alebo dostať žilovú trombózu. Po troch týždňoch víťazoslávne zavolá pacientke: „Mám jedno balenie!“

Ak distribútor predá spomínaný liek lekárni na Slovensku, zarobí na ňom jedno euro a tridsať centov. Ak ho vyvezie do Nemecka, zarobí možno dvadsať eur. Jednoduchá matematika, legislatíva a charakter niektorých ľudí spôsobujú, že v lekárňach chýbajú dôležité lieky.

„Stane sa to väčšinou v sobotu. Príde ku mne do lekárne pacient, ktorého pustili z nemocnice vzdialenej päťdesiat kilometrov a má recept na heparín. Ešte v ten deň si ho musí pichnúť, inak mu hrozí krvná zrazenina."

"Ja liek nemám a viem, že ho v sobotu už ani nezoženiem. Je to nepríjemná situácia pre mňa aj pre pacienta. So zranenou nohou má teraz cestovať do inej lekárne alebo k lekárovi po iný recept?“ rozpráva Ondrej Sukeľ zo Slovenskej lekárnickej komory, ako to chodí v praxi.

Okrem heparínu mu chýbajú aj lieky na epilepsiu, ktoré sa nedajú nahradiť. Občas sa zapotí aj pri zháňaní podporných liečiv pre pacientov s rakovinou alebo psychofarmák. Lekárnici teraz trávia väčšinu času obvolávaním distribučných spoločností a skenovaním receptov. Do toho zaklope na dvere lekárne pánko z distribučnej spoločnosti a obchoduje ako na tržnici.

„Vyberie z tašky zoznam liekov, ktoré chce kúpiť, a ponúkne mi za ne desať percent z ceny,“ hovorí farmaceut. Keby mu ich predal, bolo by to úplne legálne. Zákon Ivana Uhliarika, ktorý povolil lekárňam predávať lieky nielen pacientom, ale aj pánkovi z distribučnej spoločnosti, stále platí, aj keď ho chcel teraz zmeniť. Lekáreň sa musí rozhodnúť, kto je pre ňu lepší partner.

„To je tak, ako keby riaditeľ školy predal všetky učebnice. Škola by na tom dobre zarobila, ale deti by sa nemali z čoho učiť,“ hovorí Ondrej Sukeľ, ktorého lekáreň má lieky len pre pacientov. Ak by ich predala distribučnej firme, slovenskí pacienti ich už neuvidia. Dobre na nich zarobí firma, ktorá ich predá do zahraničia. Takto sa podľa Sukeľa vyváža za hranice polovica liekov určených na zahraničný biznis.

Prečo je liekov málo

Prečo stojí slovenský heparín o polovicu menej ako nemecký? Nie je to preto, že by bol menej kvalitný. Lieky sú navlas rovnaké. Rozdiel je len v cene. Ak chce výrobca predávať svoj liek na Slovensku, musí naň dať cenu, ktorá je priemerom troch najnižších cien v únii. Taká je slovenská legislatíva.

Preto napríklad liek Clexane môže výrobca predať na Slovensku len za devätnásť eur. Kúpi ho slovenská distribučná firma a tá má dve možnosti. Buď ho posunie na predaj rovno do zahraničia a trhne na ňom napríklad dvadsať eur, alebo ho poslušne dovezie tam, kam má, do slovenskej lekárne.

Na takomto predaji však distribútor zarobí len euro a pár centov. Lekáreň potom liek predá o šesť eur drahšie. Teraz už balenie stojí dvadsaťšesť eur. Na túto sumu sa zloží poisťovňa a pacient. Lenže vtom zaklope zástupca distribučnej spoločnosti, ktorá nerobí nič iné, len vykupuje lieky z lekární a predáva ich v zahraničí.

Ponúkne lekárnikovi viac, ako by dostal od pacienta s poisťovňou, a obchod je na svete. Liek sa plaví do neznáma. O chvíľu na ňom zarobí ešte aj nemecký distribútor a nemecká lekáreň. Na jednom balení sa nabalia štyri firmy.

Predaj predaného

Zákon Ivana Uhliarika hovorí, že lekárenská starostlivosť zahŕňa okrem iného spätný predaj lieku distribútorovi. To oprávňuje lekárne, aby predávali naše tabletky aj distribučným firmám, ktoré sú lepším klientom. Niektoré to robia, iné zo zásady nie, ale výsledok je ten istý. Drahých liekov je na Slovensku málo.

„Pacient príde s receptom a my potom vyvolávame distribútorom a doslova ich prosíme, aby na nás mysleli, keď dostanú liek. Väčšinou nám ho donesú, aj keď nie také množstvo, ako si objednáme,“ vraví vedúca lekárne v Bratislave Iva Šebová. Sína Niku je riaditeľ obchodu v najväčšej sieti lekární na Slovensku.

Potvrdil nám, že aj jeho lekárne majú problém s dostupnosťou nízkomolekulárneho heparínu Clexane. „Rovnako ako máme problém s dvestopäťdesiatimi ďalšími liekmi, napríklad s liekom Lyrica, ktorý používajú pacienti na liečbu epilepsie, neuropatickej bolesti a chronického pocitu úzkosti a nervozity.

Chýbajú aj lieky na závažné chronické ochorenia dýchacích ciest, kardiovaskulárneho systému, na osteoporózu,“ menuje. „Môj známy pracuje v Británii a na sociálnej sieti zverejnil fotku slovenského lieku Lyrica ešte aj so slovenským textom, ktorý bol teraz určený pre Britov,“ hovorí Ondrej Sukeľ.

Nedá sa upratať

Niektoré lieky pripomínajú záhadu bermudského trojuholníka. Ondrej Sukeľ zostal v šoku, keď sa na základe infozákona snažil na ministerstve zdravotníctva zistiť niečo viac o životnej ceste lieku Lyrica na epilepsiu, ktorý stále chýba.

„Ministerstvo zdravotníctva zistilo, že výrobca dodal na Slovensko tridsaťtisíc balení, čo je slušné číslo. Distribučné spoločnosti však nahlásili, že majú v skladoch iba štyritisíc kusov. Kde sa podelo dvadsaťšesťtisíc balení?“ pýta sa viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Sukeľ.

Podobné je to zrejme aj s heparínom. „Spoločnosť Sanofi dováža na Slovensko liek Clexane v množstve, ktoré podľa oficiálnych dát z Národného registra zdravotníckych informácií prekračuje reálnu spotrebu pacientov na Slovensku,“ vyjadrila sa hovorkyňa farmaceutickej firmy Beáta Kujanová. Kde sa potom strácajú heparíny, keď ich máme nadbytok a lekárne ich nevedia zohnať?

Stopnúť sa to nedá

Reexport liekov nemôže ministerstvo zakázať pre voľný pohyb tovaru v únii. Ministerstvo zdravotníctva dalo Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv aspoň kompetenciu na čas zakázať vývoz niektorých liekov, ktoré by mohli dramaticky chýbať. Sme jediná krajina v únii, ktorá vymyslela takéto riešenie, a už sa na nás distribučné firmy sťažujú v Bruseli.

Ústav pre kontrolu liečiv tento rok zakázal vývoz viac ako tridsaťtisíc balení rôznych liekov. Sú medzi nimi najmä tie drahé pre onkologických pacientov. Zákaz je len dočasný.

Clexane s Lyricou boli v minulom roku niekoľkokrát zakázané a dnes opäť chýbajú. „Ministerstvo zdravotníctva si uvedomuje závažnosť problému a pracuje na ďalších riešeniach,“ vyjadrila sa hovorkyňa Martina Šoltésová.

Ministerstvo však zatiaľ napriek tomu neplánuje zabrániť lekárňam, aby predávali liek distribučným firmám. „Toto opatrenie bez iných opatrení nie je veľmi účinné na zabránenie vývozu,“ tvrdí rezort. Situáciu možno o pár rokov vyrieši Európa. Únia chce prísť s označovaním každého lieku tak, aby sa dal sledovať jeho pohyb.

Bude to fungovať podobne, ako keď letecká spoločnosť označuje každý kufor, ktorý sa dá podľa čiarového kódu vypátrať. „Myslím, že keby na Slovensku fungovala základná ľudská slušnosť, nepotrebovali by sme tu mať žiadne veľké a drahé systémy,“ hovorí Ondrej Sukeľ.

VIDEO Plus 7 Dní