Prečo sa nikto neponáhľa do boja o prezidentské kreslo?

Čaputová ide do posledného roka prezidentovania. Náhradníci sa zatiaľ nehlásia 

Čaputová končí. Náhradníci sa zatiaľ do boja o Prezidentský palác nehlásia

Lívia Černická

Zomrel kráľ, nech žije kráľ! Na rozhodnutie, či bude Zuzana Čaputová opäť kandidovať v&nbsp;prezidentských voľbách, sme sa načakali. A&nbsp;hoci oznámila, že ring je voľný, ohlásenia nových kandidatúr sa zatiaľ nehrnú. Počkať si musíme až do predčasných parlamentných volieb. S&nbsp;čím rátajú budúci prezidenti alebo prezidentky?

Zuzane Čaputovej stačilo jedno funkčné obdobie.

Kým u&nbsp;susedov vyratúvajú, čo všetko stihol Petr Pavel za prvých sto dní svojho prezidentského mandátu, Čaputová oznámila, že na budúcu jar sa nebude uchádzať o&nbsp;priazeň voličov. A&nbsp;hoci je kalendár neúprosný, kampaň na novú hlavu štátu ešte poriadne neodštartovala. 

Juraj Marušiak z&nbsp;Ústavu politických vied SAV hovorí, že Čaputovej krok bol prekvapením, hoci verejnosť už bola na jej rozhodnutie pripravovaná. „Ak by niektorí kandidáti okamžite po jej vyhlásení ohlásili svoju kandidatúru, mohlo by sa to stretnúť s&nbsp;negatívnou reakciou voličov,“ vysvetľuje istú ostýchavosť záujemcov o&nbsp;miesto v&nbsp;Prezidentskom paláci.

Mená, ktoré sa v&nbsp;spoločnosti skloňujú už mesiace, zatiaľ váhajú s&nbsp;rozhodným slovom. V&nbsp;hre sú tak tri mená z&nbsp;diplomatických kruhov. O&nbsp;čas na rozmyslenie žiada bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Ako vyhlásil, zvažuje kandidatúru, ale musí najskôr vyhodnotiť, či vôbec „takúto výzvu prijať“.

Do ringu sa môže postaviť aj ďalší bývalý šéf slovenskej diplomacie s&nbsp;medzinárodnými skúsenosťami Ján Kubiš. Pre PLUS 7 DNÍ povedal, že „seriózne zvažuje svoju kandidatúru“. Ak sa rozhodne uchádzať o&nbsp;priazeň voličov, tak ako občiansky kandidát.

A, naopak, bez politických skúseností uvažuje o&nbsp;poste hlavy štátu vedec Robert Mistrík. V&nbsp;predchádzajúcich voľbách sa síce nerád, ale predsa len vzdal práve v&nbsp;prospech Čaputovej.

Dlhšie sa hovorí aj o&nbsp;ďalšom diplomatovi na dôchodku Petrovi Weissovi, s&nbsp;bohatou politickou minulosťou. Ten pre náš týždenník nevylúčil, že by sa pustil do prezidentského boja. Ako však dodal, „najskôr si to musí premyslieť a&nbsp;poradiť sa aj s&nbsp;rodinou“.

Voľby sa musia podľa zákona uskutočniť najmenej 60 dní pred skončením mandátu aktuálneho prezidenta. Čaputová bola inaugurovaná 15. júna 2019, takže voliť by sme mali najneskôr 16. apríla na budúci rok. Predčasné parlamentné voľby v&nbsp;septembri sú však istou komplikáciou. „Počas kampane pred parlamentnými voľbami by mnohí z&nbsp;nich boli vnímaní ako výlučne stranícki kandidáti,“ upozorňuje Marušiak. S&nbsp;dodatkom, že v&nbsp;súčasnosti však neexistuje žiadna strana, ktorá by mohla získať taký počet hlasov, aké potrebuje víťaz prezidentských volieb, teda viac než päťdesiat percent.

Navyše, keď si hneď skraja jesene vyberieme nový parlament i&nbsp;vládu, o&nbsp;pol roka budeme rozhodovať o&nbsp;hlave štátu. „Výsledok parlamentných volieb je veľmi nejasný z&nbsp;hľadiska konfigurácie budúceho parlamentu,“ upriamuje Marušiak pozornosť na to, že Slovensko čaká priam tropické politické leto a&nbsp;víťaz plebiscitu sa nedá vyčítať ani z&nbsp;vešteckej gule.

Práve výsledok parlamentných volieb bude ovplyvňovať aj stratégiu strán či jednotlivých kandidátov v&nbsp;prezidentskej kampani. „Ide o&nbsp;to, do akej miery budú agregovať svoju voličskú podporu. Prezidentské voľby sú tiež príležitosťou pre potenciálnych nových straníckych lídrov, aby sa zaprezentovali,“ pokračuje s&nbsp;tým, že tak to urobil napríklad Štefan Harabin, Eduard Chmelár či predtým Radoslav Procházka. Bývalý sudca Harabin už pritom zbiera podpisy, aby opäť kandidoval.

Keď Čaputová išla do zápasu o&nbsp;Prezidentský palác, bolo to podľa Marušiaka pôvodne súčasťou kampane, ako zviditeľniť materskú stranu Progresívne Slovensko v&nbsp;jej prvom volebnom zápase. Ako však hovorí politológ, tentoraz v&nbsp;boji o&nbsp;post hlavy štátu môžu mať víťazi parlamentných volieb ambíciu potvrdiť svoju pozíciu. A&nbsp;porazení zasa môžu chcieť dosiahnuť práve v&nbsp;prezidentských voľbách istý revanš.

Politológovia predpovedajú, že po agresívnej parlamentnej kampani bude aj tá prezidentská intenzívna, plná podpásových úderov a, ako hovorí Marušiak, aj plná prekvapení. Podotýka však, že samotný volič môže byť unavený zo septembrového rozhodovania, a&nbsp;to môže negatívne ovplyvniť účasť na prezidentských voľbách.

Zuzana Čaputová zatiaľ nikoho neodporučila ako svojho nástupcu. Pritom jej slovo môže niektorému z&nbsp;kandidátov pomôcť, pretože hoci začala jej obľúbenosť klesať, stále sa držala na čele rebríčka. „Na jednej strane symbolizovala nádej na zmenu politického štýlu i&nbsp;obsahu politiky. Tieto nádeje sa jej podarilo splniť iba v&nbsp;malom rozsahu,“ hodnotí Marušiak. Vidí za tým politickú neskúsenosť a&nbsp;fakt, že nemala vlastnú víziu krajiny. „Jej pôsobenie v&nbsp;roku 2020 ukázalo limity postavenia prezidenta, ktorý má obmedzený manévrovací priestor pri mizivom parlamentnom zázemí,“ podčiarkuje. Progresívne Slovensko sa do parlamentu totiž nedostalo.

Nie vždy našla spoločnú reč s&nbsp;Igorom Matovičom z&nbsp;OĽaNO, ktorý bol práve v&nbsp;tom roku premiérom. „Konflikty okolo zvládania pandémie, následnej ekonomickej a&nbsp;energetickej krízy i&nbsp;rozpadu vládnej koalície ukázali, že prezidentom by sa mal stať človek s&nbsp;politickými skúsenosťami. To bude determinovať aj osobnosť Čaputovej potenciálneho nástupcu,“ je presvedčený politológ.

Dve volebné obdobia po sebe sedeli v&nbsp;Prezidentskom paláci ľudia bez politickej minulosti. Ako hovorí Marušiak, aj Andrej Kiska, aj Zuzana Čaputová boli symbolom nádeje na zmenu. „Ich voľba predstavovala protest voličov proti dovtedajším straníckym lídrom, keď odmietli kandidátov, ktorých navrhovali ‚tradičné‘ pravicové strany,“ vysvetľuje s&nbsp;poznámkou, že Čaputová mala podporu aj časti ľavicovejšie orientovaných voličov. Dodáva však, že obaja prezidenti zostali politickými solitérmi. „Priama voľba zvýšila vážnosť funkcie prezidenta, lebo prináša mobilizáciu voličov okolo mien jednotlivých kandidátov,“ mieni Marušiak. Preto máme doslova zmes rôznych očakávaní. „Od zmeny smerovania politiky po očakávanie nového mesiáša,“ podotýka.

Marušiak sa však vracia k&nbsp;úvahe, že prezidentské voľby sú aj lakmusovým papierikom pred parlamentnými voľbami či príležitosťou vystaviť aktuálnej koalícii negatívne „vysvedčenie“. Tak sa to stalo v&nbsp;prípade zvolenia Ivana Gašparoviča, ale aj Kisku a&nbsp;Čaputovej. „Aj jedným z&nbsp;hlavných zdrojov podpory Rudolfa Schustera bola snaha definitívne uzavrieť obdobie mečiarizmu,“ dodáva politológ.

Prečo sa nikto neponáhľa do boja o prezidentské kreslo?

Lívia Černická

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Prečo sa nikto neponáhľa do boja o prezidentské kreslo?

Lívia Černická

Súvisiace články

Citliví politici? Nielen pred voľbami používajú na voličov rôzne triky

Expert po oslobodení Kočnera: To majú sudcovia urobiť ešte aj tlačovú konferenciu?

Čepček chce chrániť deti: Nechcem, aby nám vyrástla promiskuitná generácia

Život tam niekde je, hovorí Michaela Musilová, ktorá ho chce hľadať na iných planétach

Fico s Tarabom zúria: Čo to porozprávali úradníci v Bruseli?

Exminister Naď mal silné reči, teraz vinu hádže na novinárov

Tri dni voľna. Trend je jasný: pracovný čas sa skracuje

Doktor Jeseňák: Covid zmenil imunitu ľudí. Následky pocítime aj rok

Máme to, čo sme si urobili sami, tvrdí klimatológ Pavel Faško

Predĺžený víkend každý týždeň. Kedy sa ho dočkáme?

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás