Tip na článok
Na banskobystrickom námestí: Pamätná tabuľa je osadená na zemi priamo pred budovou Generálneho riaditeľstva Lesov SR, vybrali kvôli nej deväť dlažobných kociek.

Pred Generálnym riaditeľstvom Lesov SR je načierno osadená pamätná tabuľa

Pamiatkový úrad zamietol osadiť tabuľu na banskobystrickom námestí. Primátor Gogola a poslanec parlamentu Ján Mičovský si spravili po svojom.

Galéria k článku (3 fotografie )
S fanfárami: Primátor Gogola, druhý sprava, si na partizánsku akciu priniesol lesný roh, na ktorý slávnostne zatrúbil.
Na banskobystrickom námestí: Pamätná tabuľa je osadená na zemi priamo pred budovou Generálneho riaditeľstva Lesov SR, vybrali kvôli nej deväť dlažobných kociek.
Na banskobystrickom námestí: Pamätná tabuľa je osadená na zemi priamo pred budovou Generálneho riaditeľstva Lesov SR, vybrali kvôli nej deväť dlažobných kociek.

Primátor Banskej Bystrice Peter Gogola a poslanec parlamentu Ján Mičovský ignorovali zákon a ešte sa aj veľmi snažili, aby si to niekto všimol. Gogola si so sebou doniesol lesný roh a priamo na banskobystrickom námestí naň slávnostne zatrúbil. Ani to nepomohlo.

Úmysel sa minul účinku, kompetentní sa tvária, akoby sa nič nestalo. Naťahovať sa s prominentnými partizánmi o pokutu nemá kto.

Riaditeľ ako z učebnice

Gogola s Mičovským sa poznajú z čias, keď obaja pracovali v Lesoch SR. Patrili k organizátorom protestu proti nehospodárnemu riadeniu tohto štátneho podniku, ktoré vyvrcholilo podaním trestného oznámenia a odchodom Jozefa Minďáša z postu generálneho riaditeľa. Ale, ako to už na Slovensku chodí, po čase prišli o prácu v Lesoch SR aj oni dvaja.

Na rozdiel od mocipánov im obyčajní ľudia vyjadrovali podporu. Zastavovali ich na ulici, aby ich potľapkali po pleci, či len tak z ničoho nič zaželali veľa šťastia. Posmelení toľkou priazňou rozhodli sa ráznejšie vstúpiť do verejného života. Gogola sa stal primátorom Banskej Bystrice, Mičovský poslancom Národnej rady SR.

Po čase si uvedomili, že ani vo významných funkciách osamotení veľa vody nenamútia a stále rozoberali, ako veľmi nám chýbajú osobnosti hodné nasledovania. Často spolu hovorili o Josefovi Opletalovi, ktorý už za prvej republiky bojoval s rovnakými politickými tlakmi, o akých dnes počúvame takmer denne. Opletal nastúpil do kresla riaditeľa Štátnych lesov a majetku v roku 1919.

Do histórie sa zapísal tým, že proti vôli vtedajšieho ministra pôdohospodárstva odmietol nevýhodnú zmluvu na predaj tridsiatich miliónov kubických metrov dreva zo štátnych lesov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Nahneval tým vplyvných podnikateľov aj významného hráča, akým nepochybne bola Moravskosliezska banka.

Opletal za svoju zásadovosť zaplatil - zo štátneho podniku musel odísť. Ale zlomiť sa nedal. Keď sa po jeho odchode opäť schyľovalo k nehoráznemu rabovaniu štátnych lesov, zorganizoval masívnu mediálnu kampaň proti chystanej zmluve štátneho podniku s firmou Bertron Grimson a spol.

Súkromníci podľa nej mali nasledujúcich tridsať rokov dostávať pol druha milióna kubických metrov dreva ročne. Za pevné ceny. Ani táto zmluva vďaka Opletalovmu obrovskému nasadeniu podpísaná nebola.

Neprípustné

„Takáto inšpiratívna osobnosť nám dnes chýba, chceli sme ho ľuďom pripomenúť,“ hovorí Mičovský, ako vznikol nápad s pamätnou tabuľou venovanou Josefovi Opletalovi. Podľa predstáv oboch aktérov mala byť umiestnená na banskobystrickom námestí, rovno pred budovou Generálneho riaditeľstva Lesov SR.

„Snažili sme sa všetko spraviť tak, ako sa patrí, vybavovali sme potrebné papiere. Z pamiatkového úradu prišla zamietavá odpoveď. Vraj je umiestnenie cedule v Pamiatkovej rezervácii Banská Bystrica z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom neprípustné. Lenže tabuľa z čiernej žuly s vyrytým nápisom už bola hotová. Zaplatili sme ju s Jankom spoločne a sami seba sme sa pýtali - čo teraz?“ rozpráva Gogola.

„Zobrali sme ceduľu pod pazuchu a vybrali sme sa za pani riaditeľkou pamiatkového úradu. Presviedčali sme ju, aby svoje stanovisko ešte prehodnotila. Uviedli sme jej konkrétne príklady, ktoré námestie vyslovene špatia, a predsa proti nim pamiatkový úrad nezasiahol. Potom sme čakali, či s rovnakou razanciou ako voči nám bude konať aj voči podnikateľom."

"Nedialo sa nič, a tak sme sa dvadsiateho siedmeho decembra minulého roku ešte s ďalšími kamarátmi vybrali na námestie a slávnostne sme pamätnú ceduľu osadili do zeme. Zatrúbil som na lesný roh, na pamiatku sme sa odfotili. Dúfam, že ak nikto iný, tak zamestnanci Lesov si tabuľu s Opletalovým menom všimnúť museli.“

Deväť kociek dlažby

Primátor Gogola i poslanec Mičovský sú si, samozrejme, vedomí toho, že porušili predpisy a za tento partizánsky skutok im hrozí pokuta. „Boli sme ochotní ísť do toho aj pod hrozbou pokuty, stálo nám to za to. Josef Opletal bol skvelý človek. Ak by pokuta mala byť cenou za inšpiráciu na opletalovskú odvahu, statočnosť a múdrosť pre dnešných lesníkov, rád ju zaplatím."

"S Petrom sme sa dohodli, že ju spoločne zložíme. Aj keď musím povedať, že v súvislosti s tým, čo sme spravili my, mi akákoľvek sankcia pripadá smiešna. Vybrali sme na námestí deväť kociek dlažby a vsunuli na ich miesto pamätnú ceduľu. Na Slovensku sa množstvo kultúrnych pamiatok rozpadá a nikto za to nie je postihovaný."

"Ani historické námestie Banskej Bystrice nie je práve vzorom toho, ako by mala pamiatková zóna vyzerať. A naša pamätná tabuľa je to najmenšie, čo tam pôsobí rušivo. Koniec koncov, tých deväť kociek dlažby možno dať naspäť za pol hodiny.“

Mičovský pripúšťa, že zamietavý postoj pamiatkového úradu chceli napokon obrátiť vo svoj prospech. Tak trochu dúfali, že okolo ich prekročenia hranice povoleného sa strhne malá búrka a meno Josefa Opletala sa vďaka tomu bude skloňovať častejšie.

Lenže obaja páni podcenili silu svojich súčasných funkcií. Od osadenia pamätnej tabule na banskobystrickom námestí uplynuli dva mesiace a kompetentní sa stále tvária, akoby o ničom nevedeli.

VIDEO Plus 7 Dní