Tip na článok

Pred pol rokom im brutálne zabili dcéru, vrah si dodnes behá po slobode

Vo februári oslávila Veronika Mitaľová dvadsiate siedme narodeniny. O pol roka zomrela rukou vraha, ktorého meno je stále neznáme.

Každé Vianoce sme trávili spolu za jedným stolom. Neviem, ako to tento rok prežijeme, - zúfal si otec Veroniky Mitaľovej, keď sme ho nedávno navštívili. Mitaľovci žijú v skromných pomeroch, na kraji dediny s idylickým názvom Vtáčkovce. Ich dom stojí pár metrov od miesta, kde v lete našli Veronikino bezvládne telo. Mladé dievča v lete ktosi zavraždil. Meno vraha doteraz nepoznáme, polícia po ňom pátra zatiaľ bezvýsledne. Veronikiným rodičom to na pokoji nepridáva. Aj keď to ich dcére život nevráti, veľmi by chceli poznať pravdu. Nedokážu sa zmieriť s tým, že vrah ich dcéry je stále nepotrestaný.

Muž snov

Veronika vyštudovala dopravnú priemyslovku. Hľadala prácu, keď v predajni kebabov na stanici v Košiciach stretla Michaila Chazithedorisa. Fešný Grék bol muž jej snov. Onedlho sa im narodil syn Miško. Mladá rodina chvíľu žila u Veronikiných rodičov, potom aj v prenajatom byte v Košiciach. Po čase sa Michail rozhodol, že pôjde za lepšou prácou do Nemecka. Rodina sa teda zbalila a odišla do Solingenu neďaleko Düsseldorfu. Michail začal pracovať vo fabrike na výrobu hliníkových kolies na autá, Veronika trávila čas so synom Miškom.

Ktovie, možno samota a únavná každodenná rutina boli dôvodom, prečo sa Michail a Veronika začali postupne viac a viac odcudzovať. Aj preto sa Veronika - spolu s malým Miškom - rozhodla pre návrat do rodných Vtáčkoviec. V dedine neďaleko Košíc žili spokojne. No chlapcov otec stále naliehal, aby jeho syn vyrastal v Nemecku, a keďže Veronika nemala pre Miška škôlku, privolila, aby v júni 2015 odišiel s otcom. Vtedy ešte netušila, že to bolo naposledy, čo bol Miško na Slovensku. Akékoľvek snahy získať dieťa späť boli márne.

Prekvapenie

V septembri 2016 sa mal stať Miško prváčikom na základnej škole v Budimíre. Všetko bolo vybavené a dohodnuté tak, že v júli ho otec privezie na Slovensko a od prvého septembra začne chodiť do školy. Prešiel však júl a Miška nikde. Začiatkom augusta, presne šiesteho, sa Veronika pochválila, že bude prekvapenie. „Mala dobrú náladu a plánovala, že na dvore urobí malému bazén. Myslím, že tou dobrou správou malo byť to, že konečne príde Miško,“ opísal nám správanie svojej dcéry tesne pred smrťou Veronikin otec.

Bolo niečo po polnoci, keď v osudný deň počuli, ako Veronika na chodbe s niekým telefonuje. „A viac už nevieme nič. My sme si to až tak nevšímali. Až ráno sme zistili, že odišla z domu len v nočnej košeli, ponožkách a papučiach. No stále nebola späť. Nevedeli sme, čo sa stalo, či nešla k nejakej kamarátke, alebo tak,“ pokračuje v rozprávaní pán Dušan Mitaľ a ukazuje nám miesto, kde bola posteľ jeho dcéry, a tiež prázdnu postieľku pripravenú pre Miška.

Otrasný nález

Veronikin mobil bol vraj v tom čase už dostupný. „Keď sa celý deň neukázala, išiel som na políciu. Tam mi povedali, že na to, aby vyhlásili po nej pátranie, musí byť nezvestná minimálne dvadsaťštyri hodín. My sme to však už nevydržali a začali sme po nej pátrať sami. Prišla celá dedina - dobrovoľní hasiči aj Rómovia z blízkej osady, asi tristo ľudí ju hľadalo,“ spomína Dušan Mitaľ. Prišiel ďalší deň a ďalšie pátranie, keď za ním pribehli, že Veroniku našli.

„Bolo okolo deviatej hodiny večer, keď ma priviedli do lesného porastu neďaleko nášho domu. Veronika tam ležala na lístí medzi stromami. Chytil som ju za nohu a už som vedel, že je zle. Hodili na ňu bundu a ťahali ma preč,“ vykreslil nám najhoršie chvíle svojho života Veronikin otec. Veronika mala podľa obhliadajúceho lekára sečné rany na zátylku, hlave aj na ramene. Úplne jednoznačne zistili, že zomrela rukou vraha.

Ľudia z obce, ktorí boli na mieste tragédie, vravia, že tam, kde ju našli, ju musel niekto priviezť autom a preniesť do lesného porastu. Spôsob, akým ju zavraždili, vraj pripomína skôr osobný motív ako likvidáciu na objednávku. Odvtedy Veronikina rodina prežíva ťažké časy. Vrah ich dcéry je stále na slobode a život, ktorý žijú, je podľa ich slov ako nočná mora.

Pohreb bez syna

Dušan Mitaľ nás zaviedol na miesto, kde našli jeho mŕtvu dcéru. Prešli sme niekoľko stoviek metrov po poľnej ceste. Keď sme zastavili, ukázal prstom medzi stromy. Po pár krokoch sme prišli k svietniku s horiacou sviečkou. „Tu ju našli,“ povedal ticho. Rukami pritom naznačoval, ako mala nohy a kde hlavu. Na pohreb prišla takmer celá dedina. No ten najdôležitejší človek jej života tam chýbal. Veronikin syn Miško. „Jeho otec nám povedal, že mal dopravnú nehodu a že sa nemá ako dostať na Slovensko. Prekvapuje ma, že keď Veroniku našli zavraždenú, ani neprišiel, ani neprejavil záujem o to, čo sa stalo. Do telefónu len híkal, ale nič neurobil. Stále si len pýta úmrtný list,“ hovorí Dušan Mitaľ.

Zabil ju partner?

Tento rok zažijú Mitaľovci tie najsmutnejšie Vianoce v živote. „Ja to ešte nejako zvládnem, ale manželka je na tom veľmi zle, boli sme už aj u psychológa. Nebudeme mať pri sebe ani Veroniku, ani Miška.“ Zaujímavé je, že Michailova sestra Mirka podozrieva z vraždy Veroniky svojho brata. „Hneď som si myslela, že to urobil,“ vyjadrila sa pre denník Plus JEDEN DEŇ. Vždy vraj nebohej hovorila, aby Michaila nechala, že nie je pre ňu. A čo na to polícia? Aj pol roka po brutálnej vražde je na slovo skúpa. Jediné, čo nám povedala Jana Migaľová z prešovskej polície na otázku, či už má polícia podozrivého, bola stará známa fráza: „Krajský vyšetrovateľ vykonáva všetky potrebné procesné úkony vedúce k objasneniu tohto závažného skutku.“

VIDEO Plus 7 Dní