Podľa neho nie je v poriadku, že sudcu môžu prehlasovať dvaja laici, ktorí za svoje rozhodovanie a správanie nenesú žiadnu disciplinárnu zodpovednosť. Sudca je pritom zodpovedný až do úrovne svojej funkcie.

Prečo sa nedokážete so senátnym rozhodovaním stotožniť?

Podľa môjho názoru je senátne rozhodovanie s laickým prvkom, teda prípady, keď členmi senátu sú prísediaci z ľudu, nesystémové riešenie. Je to prežitok predrevolučného obdobia, ktorého účelom bolo deklarovať nezávislosť fungovania súdnej moci v rámci vtedajšej štátnej moci a jej legitimizáciu zavedením prvkov občianskej spoločnosti do rozhodovania súdov.

Čo je zlé na tom, keď prácu sudcov môže kontrolovať verejnosť?

Som presvedčený, že dnes funguje niekoľko stupňov kontroly nad rozhodnutiami okresných súdov, či už je to odvolací krajský súd, alebo dovolací Najvyšší súd. Navyše, kontrola rozhodovacieho procesu súdov verejnosťou je zabezpečená zásadou verejného pojednávania. Ani osoby, ktoré bojujú za zachovanie senátov s laickým prvkom, nemajú dostatočné argumenty na to, aby dokázali vysvetliť, prečo je v trestnom konaní potrebné za určitých podmienok stanovených zákonom vykonávať hlavné pojednávanie v senáte s laickým prvkom a prečo napríklad v obchodných veciach, kde sú často aj miliónové kauzy, rozhoduje samosudca. To isté platí v poručenskej agende a v civilných veciach. Tam kontrolu verejnosti nepotrebujeme?

Čo presne vám na modeli rozhodovania s prísediacimi z ľudu prekáža?

Napríklad, že sa často preto neprimerane predlžuje trestné konanie.

Môžete byť konkrétnejší?

Povedzme, že sudca prvostupňového súdu pojednáva päť rokov kauzu, kde je desať obvinených a je to senátna vec. Sudcovi sa po piatich rokoch, keď sa už blíži ku koncu, stane, že vypadne osoba senátu, teda prísediaci z ľudu. Musí vybrať nového. Zákon však neumožňuje, aby senát v novom zložení pokračoval v konaní bez súhlasu obžalovaných. To znamená, že ak obžalovaní nedajú súhlas so zmenou senátu, pojednávať sa musí úplne od začiatku. Nuž a verejnosť má len informáciu, že súd trvá desať rokov. Nikto sa však nezamýšľa nad tým, že k tomu došlo bez zavinenia sudcu, či dokonca pre procesné obštrukcie obžalovaných.

Prísediaci môže len tak vypadnúť zo senátu, nie je za to nejako postihnuteľný?

V podstate nie, ak prísediaci z ľudu povie, že nestíha, lebo on túto činnosť robí popri svojej práci, alebo je dlhodobo chorý, sudca nemá inú možnosť, ako vybrať nového prísediacieho.

Ale prísediaci hádam môžu byť aj prínosom, nie je pre sudcu občas dobré vypočuť si názor ľudu?

Ja rád počúvam názory prísediacich na našom súde, lebo väčšinou sú to vzdelaní, rozhľadení ľudia, ale treba si uvedomiť, že sú to laici, ktorí vo väčšine prípadov svojou odbornosťou nedokážu prispieť ku komplexnejšiemu posúdeniu skutkového a právneho stavu prejednávanej veci. Navyše, nie sú za svoje rozhodnutie disciplinárne zodpovední tak ako sudcovia, pričom však majú rovnaké slovo ako sudca. Prísediaci nie sú len akýsi poradný orgán sudcu. Jedinou sankciou u prísediacich je možnosť odvolania z funkcie.

Znamená to, že dvaja prísediaci v senáte môžu sudcu pri rozhodovaní prehlasovať?

Áno, zákon hovorí jasne - sudcovia a prísediaci sú si pri rozhodovaní rovní.

Vám sa to už stalo?

Samozrejme.

Lenže rozhodnutie píše sudca.

Áno, sudca potom píše rozsudok vo veci, v ktorej ho prehlasovali prísediaci, a teda s verdiktom nie je vnútorne stotožnený. Píše rozsudok v rozpore so svojím nielen vedomím a svedomím, ale aj právnym názorom.

Na ktorý potom môže upozorniť odvolací krajský súd.

Krajský súd môže rozsudok zrušiť napríklad z dôvodu, že právne závery nekorešpondujú so zisteným skutkovým stavom. Vec vráti na okresný súd, ktorý je právnym názorom súdu vyššieho stupňa viazaný.

Tak kde je problém?

Napríklad v tom, že prísediaci si jednoducho povedia, že nebudú rešpektovať záväzné stanovisko krajského súdu, a opäť budú hlasovať podľa svojho presvedčenia, ktoré môže byť síce hodnotovo legitímne, ale nie je v súlade s právom. Až vtedy môže krajský súd povedať, že vec sa prerokuje v novom senátnom zložení, a to sa opäť dostávame na začiatok konania.

Akou formou sa vlastne kreujú senáty s laickým prvkom? Sudcovia sa vyberajú elektronicky, funguje to tak aj pri prísediacich?

To je ďalší problém. Jednou zo základných zásad spravodlivého procesu je právo obžalovaného na zákonného sudcu. To je taký, ktorý je pri kreovaní senátu určený podľa rozvrhu práce náhodným elektronickým výberom. Prísediacich však už voľne vyberie tento sudca. Je preto iluzórne hovoriť o princípe zákonného sudcu aj o nezávislosti senátu v rámci senátneho rozhodovania s laickým prvkom, pretože dvoch prísediacich do senátu voľne vyberá sudca ako predseda senátu a navyše sa na prísediacich nevzťahuje ani obmedzenie nezlučiteľnosťou výkonu funkcie sudcov s inými funkciami, respektíve pracovným pomerom alebo podnikateľskou činnosťou. Prísediacimi, ktorí sú pri rozhodovaní voči zákonnému sudcovi vo väčšine, môžu byť advokáti, zamestnanci firiem aj podnikatelia.

V čom vy osobne vidíte riešenie problematiky prísediacich?

Čiastkové ústavne konformné riešenie som ponúkol v rámci pracovnej skupiny ministra spravodlivosti, ktorej som bol členom. Navrhol som rozšírenie samosudcovského rozhodovania v tom smere, aby samosudca vykonával konanie o všetkých trestných činoch, okrem obzvlášť závažných zločinov, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov. Bolo to akceptované a zakomponované do vládnej novely Trestného poriadku, ktorá sa práve nachádza v parlamente a čaká na schválenie. Úplné vylúčenie senátneho rozhodovania s laickým prvkom z trestného konania by si vyžadovalo novelu ústavy.