Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Na Podpoľaní to vrie. Stretnutia s 200- či 300-kilovými šelmami sú v tomto regióne takmer na dennom poriadku. Len nedávno skončil otec rodiny v banskobystrickej nemocnici s rozdriapanou tvárou v umelom spánku, neďaleko Očovej zaútočila medvedica na horára, pred pár dňami pri Liptovských Kľačanoch zase na mladú cyklistku. Medvede sa tlačia do obývaných zón, ničia majetky, zabíjajú hospodárske zvieratá, rozbíjajú úle, lámu ploty, behajú po záhradách. Obyvatelia majú strach vychádzať z domova, posielať deti do škôl. Namiesto účinných riešení im však ministerstvo životného pros­tredia odkazuje, nech sa naučia žiť so zvieratami, kúpia si spreje a zamykajú odpad. Zásahový tím situáciu zväčša len monitoruje a ľudia sa sami brániť nesmú. Za zabitie nepozvaných hostí im hrozí 80-tisícová pokuta. Čoraz hlasnejšie počuť, že je otázka času, kedy sa miestni vzbúria. „Nech si to pán Budaj vyskúša,“ hovorí nám farmár zo salaša v Dúbrav Jozef Zvara. „Odovzdám mu osemsto oviec a&nbsp;môže ich pásť hore na&nbsp;Kalamárke. Po&nbsp;mesiaci bude mať jasno, či regulovať alebo nie.“

Jozef Zvara farmárči už tridsať rokov. Roboty sa nebojí, keď mu chýbajú chlapi, pokojne ich zastane. No teraz je naozaj zle. „Švošť, Zapriechody, Rohy,“ ukazuje na&nbsp;okolité hory. „Všade sú. Niekedy stačilo pastierom 600 eur a&nbsp;strava, dnes ich neviem zohnať ani za&nbsp;1&nbsp;500. Boja sa.“ Medvede chodia ku košiarom, aj keď tam má deväť aziatov. „Psy sú od&nbsp;rána do&nbsp;večera s&nbsp;pastiermi, to si ešte chvíľami schrupnú, ale potom celú noc odháňajú šelmy. Keď ráno prídeme, ležia vyčerpané na&nbsp;lúke.“

Spomína si, ako počas dojenia začuli silný rev. „Utekal som zistiť, čo sa deje. Za&nbsp;oplôtkom kravy váľali pod kopytami medveďa. Asi chcel uchmatnúť teľa, ale neodhadol svoje možnosti. Proti nemu stálo päťdesiat kusov osemstokilového dobytka.“ Napriek tomu sa mu podarilo uniknúť. „Keby tam boli ovce, máme veľký problém.“

Ako Jozef pokračuje, divá zver dorážala vždy. Vlky, jelene, diviaky. Ale o&nbsp;medveďoch v&nbsp;tejto oblasti do&nbsp;vlaňajška ani poriadne nevedeli. Dnes je všetko inak. „Ešte ani nie sú plody a&nbsp;už chodia do&nbsp;záhrad. Čo bude, keď stromy zarodia? Minule mi kamarát, vodič autobusu, hovoril, že o&nbsp;piatej ráno videl na&nbsp;križovatke priamo v&nbsp;obci osem kusov!“ Dodávatelia chleba zase zaznamenali dvoch pri kostole, kde je vedľa materská škola. „V&nbsp;minulosti vládli rozumní ľudia, ktorí počty šeliem regulovali a&nbsp;ešte z&nbsp;toho získali prostriedky do&nbsp;rozpočtu. Teraz ich za&nbsp;vysoké náklady odchytávajú, usmrcujú a&nbsp;likvidujú v&nbsp;kafilérii. Je ľahké sa z&nbsp;Bratislavy spoza stola hrať na&nbsp;pápežskejších než pápež. Ale koľko im bude dosť? Desať-, dvadsaťtisíc? Aby sme sa tu už ani nepohli? My tu žijeme v&nbsp;spojení s&nbsp;prírodou, staráme sa o&nbsp;ňu a&nbsp;chceme, aby to tak aj zostalo.“

Jazda nádhernou prírodou k osade Iviny trvá pár minút. Spoza stromov sledujeme rozsiahle lúky, zalesnené kopce, kde-tu sa mihne zajac, pred čelným sklom preletí zopár operencov. Príroda okolo žije a pôsobí bezpečne. Z omylu nás hneď skraja vyvedie Mária Babicová, ktorá tu žije odmalička. Pamätá si, ako v mladosti bez strachu chodievala na pŕhľavu, lesné plody. „Aj som chcela zájsť na huby, ale keď mi sused povedal, že na autobusovej zastávke, čo je len pár metrov, videl medveďa a ďalší sa prechádzal po ceste, radšej nikam nepôjdem,“ hovorí spoza plota a ukáže na usadlosť v dolinke. „Býval tam pán, ktorý choval sliepky. Všetko mal oplotené, navyše troch psov. Aj tak mu tam maco vliezol, všetko rozbil, sliepky podrhol. Keď sa sťažoval, povedali mu: Čože tam sliepka - nejakých sedem eur. Ďalšie ani nekupoval. Na druhom konci zas tri roky medvede ničia Mirovi Kapcovi úle.“

Cestou k&nbsp;nemu míňame malé potraviny. Práve v&nbsp;deň našej návštevy, pätnásť metrov od&nbsp;predajne, sa pred jedným z&nbsp;domácich vynorila z&nbsp;vysokého porastu medvedica s&nbsp;mláďatami. Zachránil ho výstrel z&nbsp;poplašnej pištole. To však nie je pravidlo. Pokojne sa môže stať, že zviera ostrý zvuk len viac rozzúri.

Malé hospodárstvo Miroslava Kapca je na&nbsp;samom konci osady. Za&nbsp;ním už je spodok Poľany. Tu v&nbsp;lone prírody žije s&nbsp;mamou, so ženou a&nbsp;s&nbsp;dvomi deťmi. Cez deň pracuje ako kontrolór v&nbsp;strojárskej firme, vo voľných chvíľach sa stará o&nbsp;včely, kozy a&nbsp;hydinu, po&nbsp;nociach bojuje s&nbsp;medveďmi. Týždeň sa poriadne nevyspal. „Vyrastal som tu a&nbsp;s&nbsp;kamarátmi sme pobehali celé okolie,“ spomína, keď mierime k&nbsp;úľom. „Do&nbsp;tmy sme hrávali futbal, chodieval som s&nbsp;otcom na&nbsp;lúku Vaľúšková kosiť. Neraz ma samého poslal štyri-päť kilometrov domov po&nbsp;náradie a&nbsp;stretol som nanajvýš srnku.“ Pred desiatimi rokmi začalo zveri pribúdať, psy štekali častejšie, no hovorili si, že v&nbsp;podhorskej oblasti musia niečo zniesť. Niečo nie je všetko.

„Pred dvomi rokmi mi medveď rozbil včelstvo, aj keď bolo obohnané elektrickým oplôtkom. Vlani mi zabil capa a&nbsp;teraz sa zase pustil do&nbsp;úľov. Nezastavili ho ani zdvojené elektrické káble, jednoducho sa pod ne podhrabal.“

Tým sa to neskončilo. O&nbsp;niekoľko dní prišiel znova. Zase v&nbsp;noci. Miro vybehol von bez baterky, len podľa hlasného fučania odhadoval, kde je, a&nbsp;hádzal petardy. Tvrdí, že nič iné nefunguje. Neodplaší ich svetlo ani krik. „Nevedel som, čo spraví. Či zamieri k&nbsp;lesu, alebo ku&nbsp;me. Delilo nás asi 12 metrov. To sú pre neho tri skoky.“ Vybral si les, no kalvária pokračovala. Dva dni po&nbsp;sebe mu sused volal do&nbsp;práce, že maco zase smeruje k&nbsp;nim. Za&nbsp;bieleho dňa. „Keď som bol ohlásiť škodu na&nbsp;úrade životného prostredia, povedali mi, vraj im práve hlásili medveďa v&nbsp;Detve pri kláštore. V&nbsp;meste, hodinu popoludní!“

Svojho takmer päťročného syna už mimo dvora nepúšťa, dcéru vozia autom priamo do školy alebo aspoň na zastávku. Hnevajú ho reči ministra o tom, ako ľudia vytláčajú medvede z teritórií. „Veď dom mojich predkov tu stál už pred 200 rokmi!“

Medveď trápi celý región. Niekde si vezme sliepky, inde jahňa, kozu. Farmár Ján Mazúch z&nbsp;Hrochote stratil otelenú kravu. „Držala sa ďalej od&nbsp;stáda, tak si maco trúfol na&nbsp;teliatko. Lenže matka ho bránila. Skončila mŕtva, s&nbsp;dolámanými rebrami a&nbsp;vytrhnutými kusmi mäsa. Starosta ráno volal zásahový tím, ale prišli až večer, spísali správu, fotili. Medveďa nechali tak, len mi povedali, že si mám zosilniť oplôtok.“

Pár dní nato maco navštívil družstvo a&nbsp;rozbil tam úle. Nezastavil ho ani vysoký plot. „Do&nbsp;Hrochotskej doliny chodilo veľa turistov, cyklisti. Všetko sa utlmilo. Už ani cyklobus nejazdí, lebo nemá koho voziť.“

O&nbsp;kus ďalej v&nbsp;Čačíne obrovský chlpáč behal po&nbsp;cintoríne. Ďalší pojedal jelenie mláďa pár desiatok metrov od&nbsp;ľudských obydlí. Jozef Michálik si pred štyridsiatimi rokmi postavil rodinný dom vedľa otcovej horárne a&nbsp;šelmy sú pre neho už takmer samozrejmé. „Keď vyjdem na&nbsp;balkón, za&nbsp;pár minút nafotím tri medvede,“ konštatuje. „Nedávno mi neskoro popolu­dní prišli do&nbsp;záhrady. Susedia, ktorí prechádzali okolo autom, mi volali, aby sme nevychádzali na&nbsp;dvor.“

Z&nbsp;balkóna sledoval aj posledné chvíle jelenčaťa. „Až sem sme počuli, ako pišťalo. Snažili sme sa maca zahnať, ale nešlo to. Štyri dni tam jedol, pospával, odbehol a&nbsp;zas sa vrátil. Poľovník ho zastreliť nemohol, tak len u&nbsp;nás pol dňa strážil. Potom dorazil zásahový tím. S&nbsp;fotoaparátom.“ Jozef má dve malé deti. Preto je stále v&nbsp;strehu. „Staré zväčša k&nbsp;domom nejdú. Ale mladším už ani autá nevadia,“ dodáva.

Starosta Kriváňa a&nbsp;predseda koordinačného združenia, pod ktoré spadá 18 obcí a&nbsp;dve mestá, Imrich Paľko, patrí takisto k&nbsp;lazníkom. Do&nbsp;školy chodieval niekoľko kilometrov skratkou cez les, no prvého medveďa videl vlani vo svojej dedine. Je smutný z&nbsp;toho, čo sa na&nbsp;Podpoľaní deje. „Kontakty so šelmami sú na&nbsp;dennom poriadku, ľudia chodia neskôr do&nbsp;práce, lebo musia deti voziť na&nbsp;vyučovanie, upadá turizmus. Máme tu lezecké skaly, vodopád Bistrô, novú cyklotrasu, množstvo turistických chodníkov, atrakcií, skautský tábor, úchvatnú prírodu. Ale kto sem príde? Už aj osady sa nám vyľudňujú,“ vyratúva, keď sa stretneme u neho na úrade. „Terasové políčka za obcou patria do dedičstva UNESCO - ako ich však majú ľudia v tejto situácii udržiavať?"

Spomína na&nbsp;stretnutie s&nbsp;ministrom životného prostredia, ktoré považuje za&nbsp;sklamanie. V&nbsp;poldruhahodinovom monológu vraj bagatelizoval hrozby a&nbsp;vyhlasoval, že tunajší ľudia nevedia so zvieratami nažívať. „Ponúkol síce financovanie osvetlenia, uzamykateľných kontajnerov a&nbsp;sprejov, lenže my sme osvetlení dostatočne, kontajnerové medvede sme nevideli a&nbsp;sprej? Čo s&nbsp;ním asi urobí babka, ktorá sa ide pomodliť do&nbsp;kaplnky na&nbsp;Voliarky? Môj brat je lesník, ale keď stál zoči-voči medveďovi, v&nbsp;panike odtrhol kľučku na&nbsp;dverách odomknutého auta! Viete si predstaviť, že stojíte proti rozbehnutej tristokilovej šelme a&nbsp;striekate na&nbsp;ňu sprej?“

Tvrdí, že jedinou cestou je regulácia. Preto žiadali, aby bol medveď na&nbsp;našom území v&nbsp;rámci európskej smernice vyňatý z&nbsp;kategórie prísne chránených druhov. Zaplatili právnika, aby to v&nbsp;Európskej komisii a&nbsp;u&nbsp;našich úradníkov vybojoval. „Ministerstvo odmieta o&nbsp;odstreloch debatovať, namiesto toho nám sem poslali enviropolíciu, aby hľadala krmoviská. Žiadne nelegálne nenašli. Potom sa vyhovárali, že z&nbsp;odstrelov by mali poľovníci biz­nis. Ale nám je to jedno! Ani jeden z&nbsp;nás nie je poľovník. Nech si z&nbsp;toho pokojne urobí biznis štát. My len chceme, aby sa tu dalo normálne žiť.“

„Tu sme stáli a&nbsp;dávali prednosť medveďovi,“ ukazuje nám vicežupan Banskobystrického samosprávneho kraja Roman Malatinec úsek cesty medzi Kriváňom a&nbsp;Korytárkami. Stal sa akýmsi koordinátorom, ktorý zhromažďuje podnety občanov. Nielen z&nbsp;okolia, ale aj z&nbsp;Liptova, Horehronia či zo Záhoria. „Dnes ráno som pri mlyne stretla medvedicu s&nbsp;mladými. Našťastie som bola v&nbsp;aute. Revala, stavala sa na&nbsp;zadné,“ cituje nám zo správy mlynárky z Hrochotskej doliny. Jednej z mnohých.

Poukazuje aj na&nbsp;zlú funkčnosť zásahového tímu. „Keď som sa s&nbsp;nimi pokúšal spojiť, nikto mi nedvíhal. Starosta v&nbsp;Liptovských Kľačanoch po&nbsp;útoku medvedice na&nbsp;cyklistku na&nbsp;nich čakal 48 hodín. Nedovoláte sa, a&nbsp;ak áno, neponáhľajú sa.“ Nepáči sa mu ani to, že envirorezort im núti elektrické oplôtky. „Nechceme žiť za&nbsp;ohradami. Prešiel som veľa krajín, ale ani v&nbsp;Rakúsku, kde si prírodu strážia, som nevidel, že by mali všetko oplotené.“

Vytiahne graf znázorňujúci rast populácie medveďov na&nbsp;Slovensku. „V&nbsp;roku 1968 ich bolo asi 400 a&nbsp;napriek regulácii z&nbsp;roka na&nbsp;rok pribúdali. Teraz sme zhruba na&nbsp;2&nbsp;500 kusoch a&nbsp;strieľať sa nesmú. No vo Švédsku, Fínsku, v&nbsp;Slovinsku či Chorvátsku to pri nárastoch povolené je.“

Starosta aj vicežupan tvrdia, že v&nbsp;regióne panuje zhoda. Ochranári, lesníci, poľovníci i&nbsp;zástupcovia samospráv hľadajú riešenia spoločne. Lenže bez zmeny legislatívy sa nepohnú. „Ako to dopadne? Budeme v&nbsp;lesoch kričať, tlieskať, zvoniť, hrkať hrkálkami? Neučili nás, že v&nbsp;prírode máme byť ticho, aby sme nerušili zver?“ pýtajú sa.

„Všetko nasvedčuje tomu, že populácia medveďov prudko rastie,“ hovorí nám aj Jozef Bučko z&nbsp;Národného lesníckeho centra. „Problémy vznikajú hlavne v&nbsp;lokalitách, kde bola ich početnosť stabilná aj v&nbsp;minulosti. Sťahujú sa do&nbsp;blízkosti ľudských obydlí a&nbsp;ak nezakročíme, konfliktov i&nbsp;‚pokazených‘ jedincov bude pribúdať.“

Podľa údajov z&nbsp;oficiálnej poľovníckej štatistiky počet útokov, pri ktorých došlo k&nbsp;fyzickému kontaktu, stúpol medziročne dvoj-, vykázané škody na&nbsp;majetku až trojnásobne. Navyše medvede strácajú plachosť. „Niekedy stačilo, aby vám pod nohami praskla vetvička, a&nbsp;maco ušiel. Teraz? Môj sused pred jedným stál päť minút s&nbsp;naštartovanou motorovou pílou a&nbsp;s&nbsp;ním to ani nepohlo.“

Aj on odhaduje počet okolo 2&nbsp;500 a&nbsp;pridáva: „V&nbsp;minulosti mala medvedica jedno dve mladé, teraz sú bežné tri-štyri. Podľa dostupných vedeckých prác je populácia v&nbsp;priaznivom stave, ak je v&nbsp;biotope minimálne jeden jedinec na&nbsp;10 štvorcových kilometrov. U&nbsp;nás je ich v&nbsp;niektorých lokalitách aj päťkrát viac.“ Paradoxne, v&nbsp;krajinách, ktoré sú v&nbsp;oblasti ochrany prírody vnímané ako vyspelejšie, majú len pár kusov. Či už je to Švajčiarsko, Nemecko, Česko. V&nbsp;Rakúsku ich počet dokonca klesol z&nbsp;dvadsať na&nbsp;jediného. Likvidujú ich pravdepodobne samotní vidiečania. Nelegálne a&nbsp;neraz nehumánnymi spôsobmi.

„Tvrdia nám, že smernice platia rovnako pre všetky štáty Únie, čo však neznie logicky,“ zamýšľa sa Jozef Bučko. „Na&nbsp;Slovensku, kde nám populácia medveďa začína prerastať cez hlavu, sa predsa jeho manažment nemôže riadiť zásadami, ktoré platia v&nbsp;krajinách s&nbsp;minimálnymi počtami.“&nbsp;

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/predstavte-70-rocnu-babku-ako-proti-rozbehnutej-300-kilovej-selme-strieka-sprej/2" target="_blank" rel="noopener">VIAC FOTO V GALÉRII ►►►</a>

Legislatíva Európskej únie umožňuje manažment šeliem v&nbsp;prípade potreby modifikovať. Na&nbsp;takúto zmenu je však potrebná žiadosť z&nbsp;konkrétnej krajiny, v&nbsp;ktorej problémy vznikajú. „Je na&nbsp;škodu veci, že naše kompetentné orgány sú stále presvedčené, že regulácia medveďa nie je potrebná. Keďže ich niet kam premiestniť, pretože ich nikto nechce, za&nbsp;najrozumnejšie pokladáme vrátiť sa k&nbsp;poľovníckemu manažmentu, ktorý aj európsky akčný plán označil za&nbsp;najracionálnejší. Teda za&nbsp;prísneho dohľadu časť prírastkov pravidelne odloviť, aby nedochádzalo k&nbsp;prehusťovaniu a&nbsp;gradácii konfliktov medzi šelmou a&nbsp;človekom.“

Ako uzatvára, nikto nechce medvede vyhubiť. Je to krásne a vzácne zviera, ktoré v prírode plní významnú sanitárnu funkciu. Reguláciou by sme však mali upraviť ich stav na primeranú úroveň, aby popri týchto šelmách o­sta­l živý aj slovenský vidiek.&nbsp;

Medveď hnedý nie je z hľadiska ekológie na Slovensku premnožený, - hovorí riaditeľ Štátnej ochrany prírody Dušan Karaska. „Premnoženie akéhokoľvek druhu nastáva, keď populácia presiahne dostupné zdroje a priestor.“ Mimo prírody získavajú šelmy potravu napríklad z vnadísk, kukurice pestovanej v podhorských oblastiach či z nezabezpečených kontajnerov. Práve väčšia úživnosť prostredia súvisí so zmenou ich správania a sťahovaním k ľudským obydliam.

Počty medveďov na&nbsp;úrovni zruba 2&nbsp;500 kusov riaditeľ ŠOP nepotvrdzuje. „Je to síce oficiálna štatistika poľovníckych združení, no nie je podložená oficiálnou zoologickou metódou. Uvedené čísla boli postavené na&nbsp;zozbieraní údajov z&nbsp;jednotlivých revírov, no tento postup neráta s&nbsp;možnosťou výskytu duplicít a&nbsp;je pravdepodobné, že sú nadhodnotené. Medveď sa totiž nedrží hraníc poľovného revíru, nie je teritoriálny živočích. Na&nbsp;Slovensku sa veľkosť medvedej populácie zisťuje exaktnými vedeckými metódami.“

Posledná odborne akceptovaná štúdia bola realizovaná v&nbsp;rokoch 2013 až 2014 na&nbsp;základe DNA analýzy trusu. V&nbsp;rámci nej bolo zistených 1&nbsp;256 jedincov. V&nbsp;súčasnosti štúdie odhadu početnosti populácie nielen medveďa hnedého, ale aj vlka a&nbsp;rysa spracováva Prírodovedecká fakulta UK v&nbsp;Prahe. Výsledky by mali byť známe na&nbsp;jeseň tohto roku.

„Slovensko je pozitívnym príkladom vzťahu človeka ku krajine, keďže sa nám medvede napriek všetkým problémom, ktoré s&nbsp;nimi sú, podarilo na&nbsp;našom území zachovať,“ zdôrazňuje riaditeľ ŠOP. „V&nbsp;západoeurópskych krajinách, kde boli v&nbsp;minulosti tieto šelmy vyhubené, naopak, silnejú snahy, ako ich do&nbsp;voľnej prírody navrátiť.“

Hlavnými príčinami stretnutí s&nbsp;ľuďmi sú podľa neho nezabezpečené kontajnery, vnadenie, umelo zvýšená úživnosť prostredia i&nbsp;zmeny krajinnej štruktúry. „Zmena v&nbsp;spôsobe života obyvateľov nielen v&nbsp;podhorských oblastiach, ubúdajúce hospodárstvo, vytrácajúca sa pastva spôsobujú zarastanie poľnohospodárskej pôdy a&nbsp;krajiny, vznik remízok. To prispieva k&nbsp;optimálnym podmienkam na život medveďa.“ Za&nbsp;ďalší dôvod považuje nárast návštevnosti národných parkov a&nbsp;chránených území, ktoré sú prirodzeným biotopom pre veľké šelmy. Výstavba v&nbsp;týchto oblastiach, turizmus aj lesohospodárska činnosť medvede vyrušujú a&nbsp;prirodzene sa sťahujú do&nbsp;podhoria.

ŠOP SR vedie podrobnú štatistiku útokov medveďa na&nbsp;človeka - za&nbsp;minulý rok ich podľa nej bolo osem. V&nbsp;rokoch 2000 až 2021 evidujú 3,7 prípadu útoku ročne. Pritom v&nbsp;80. rokoch minulého storočia ich bolo priemerne až deväť ročne. „Štatistiku incidentov či stretnutí nevedieme, pretože by bolo komplikované údaje verifikovať. Často nie sú ani nahlásené.“

Na záver Dušan Karaska uvádza, že doterajšia prax pri regulácii medveďov, keď nebol ich odstrel zameraný na problémové jedince, sa ukázala ako nesprávna. „Nárast konfliktov s touto šelmou je v súčasnosti spôsobený najmä zmenou ich správania, nie nárastom populácie. Preto je potrebné zamerať sa práve na elimináciu problémových jedincov.“&nbsp;

Po stretnutí so starostami z Podpoľania predstavilo ministerstvo životného pro­stredia koncepčné riešenia pre obce v prostredí karpatskej divočiny. Spočíva vo zvýšenej kontrole územia z hľadiska nezákonného lovu a vnadenia a vo zvýšení finančnej podpory obciam na zabezpečenie kontajnerových stojísk, osvetlenia, na osvetu a rozšírenie činnosti Zásahového tímu medveďa hnedého v regióne. Obce budú môcť získať financie na zabezpečenie stojísk s odpadom, na nákup fotopascí, techniky určenej na školenia či vybavenie priamo pre obyvateľov, a to najmä sprejov proti medveďom a nástrojov na plašenie medveďa zvukom či svetlom.&nbsp;

Účinná obrana? Predstavte si babku, ako stojí proti 300-kilovej šelme a strieka na ňu sprej

Peter Galan

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Účinná obrana? Predstavte si babku, ako stojí proti 300-kilovej šelme a strieka na ňu sprej

Peter Galan

Súvisiace články

Po rokoch devastácie Kúpeľov Sliač pripomínajú niektoré budovy v areáli mŕtve mesto

Bylinkárka: Boh to zariadil tak, že nám rastlinky, ktoré potrebujeme, rastú rovno pod nosom

Zabudnutý velikán: Bol rozprávkovo bohatý a miloval Slovensko. Našinci z neho chceli prezidenta

Žiar v ohrození: Nóri sa slovenskou hlinikárňou chvália, naša vláda ju necháva padnúť

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás