Tip na článok
Prví: Na Slovensku sa alternatívne písmo testuje na šiestich základných školách. Bratislavská škola na Nevädzovej je jednou z nich.

Prestaneme používať písané písmo? Reforma má prívržencov aj odporcov

Na západných školách sa učia deti písmo, ktoré má bližšie k tlačenému, v susednom Česku už niekoľko rokov skúšajú zaviesť nový typ písma pre prvákov.

Galéria k článku (3 fotografie )
Úhľadné zošity: Podľa učiteliek nové písmo ľahšie zvládnu aj nešikovnejší.
Rukopis už nemenia: Deti, ktoré sa v mladšom veku naučili písať Comenius Scriptom, už pri ňom vraj zostanú.
Comenia Script: Nahradí klasiku?

Písmo väčšiny dospelých je na míle vzdialené od toho, čo sa kedysi ako deti učili v škole. Nie je dokonca nezvyčajné, že si nedokážu spomenúť, ako sa vlastne píše písané S, a G či Y sú skutočným rébusom.

Podobné problémy však možno zmiznú. V niektorých štátoch Európskej únie sa písané písmo na školách ruší a prvákov učia písmo, ktoré má oveľa bližšie k tlačenému. Takýto experiment už prebieha aj na prvých slovenských školách.

Zrušiť? Nezrušiť?

„Môj prváčik si stále mýli veľké písané E s trojkou a problém mu robí aj rozdiel medzi malým e a malým l. Náročné sú tiež písané písmená H a K, no a malé f, to ani nehovorím, to je hotová veda.

V škole to berú veľmi prísne, denne strávime hodiny len pri drilovaní rukopisu, lebo ak to nevyzerá ako krasopis od stredovekého pisára, nosí domov zlé známky. Pritom neviem, načo mu to v živote bude, veď ani ja už dávno neviem tie písané písmenká…“

Aj takto argumentujú rodičia prvákov, ktorých sme oslovili. Kritici písaného písma poukazujú najmä na nepraktickú stránku a na to, že škola nepripravuje žiakov na reálny život, zástancovia hovoria, že písmo v redukovanej podobe neumožňuje rozvoj osobnosti.

Na západných školách sa učia deti písmo, ktoré má bližšie k tlačenému, v susednom Česku už niekoľko rokov skúšajú zaviesť nový typ písma pre prvákov. Comenia Script vytvorila grafička Radana Lencová. Tvrdí, že „rôzne vlnovky a háčiky na písmenkách sú prežitok, ktorý len podčiarkuje nečitateľnosť písma“.

Zruší sa niekedy klasické písané písmo aj u nás? „Štátny vzdelávací program, ktorý je pre školy záväzný, vymedzuje, aby žiak vedel používať písmená písanej abecedy,“ odpovedá hovorkyňa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVŠ) Beáta Dupaľová- Ksenzsighová.

V súlade so zástancami klasického písma dodáva, že písané písmo je postavené na systéme cvikov na zlepšenie jemnej motoriky zápästia a prstov, u žiakov rozvíja schopnosť postrehnúť línie v jednotlivých písacích cvikoch a neskôr v samotných písmenách.

„Z toho vyplýva, že písanie je v našom vzdelávacom systéme postavené na rukopise. Ministerstvo sa inou alternatívou zatiaľ nezaoberalo, ale v prípade, ak takáto požiadavka príde, predostrie ju na odbornú a verejnú diskusiu.“

Krasopis a škrabopis

Podľa Ľudovíta Adamčíka zo Slovenskej grafologickej spoločnosti je ručné písmo nevyhnutné, inak by sa výučba detí podobala pásovej výrobe klonov so štandardnými vlastnosťami.

„Nepraktickosť ručného písma je len zdanlivá, pretože ruky, nohy, hlavu máme vždy so sebou a písať alebo vytvárať grafické znaky možno skoro akýmkoľvek písacím nástrojom na rôznorodé povrchy a materiály.

Ako si poradíme v situácii, keď nebudeme mať so sebou notebook či smartfón a zdroj elektrickej energie? Ručné písmo je nástrojom myšlienkového pochodu podobne ako reč a súčasne sú výsostne individuálne.“

Už tínedžeri však len zriedkavo píšu krasopisne. Zaujímavosťou na druhej strane je, že „škrabopiscami“ sú často talentovaní či mimoriadne nadaní jedinci.

„Pri snahe rýchlejšie zaznamenať informáciu alebo zachytiť myšlienku možno vypozorovať kombináciu písaného a tlačeného písma či neštandardnú celkovú úpravu písma,“ vysvetľuje grafológ Ľudovít Adamčík.

„Napríklad Dostojevskij popísal celé stránky rôzne veľkým písmom, a to horizontálne aj vertikálne. Je to však len jeden prvok a hodnotí sa v rámci kontextu iných elementov písomného prejavu, takže ľudí podľa úpravy textu nemožno škatuľkovať.

Na podobe vlastného písma sa podieľa najviac samotná osobnosť pisateľa a ak je pre iných jeho písmo čitateľné, tak plní svoju funkciu, ostatné vplyvy sú druhotné.“ Polemiku o tom, aký typ písma je lepší pre deti, by však Adamčík nechal na odborníkov, detských psychológov a pedagógov.

Skúšame to aj u nás

Aj na Slovensku sa už začalo s prvými experimentmi. „Od 1. septembra 2013 prebieha experimentálne overovanie novej metodiky učenia slovenského jazyka pre prvý ročník základnej školy,“ potvrdila Beáta Dupaľová- Ksenzsighová. „Jedným z podporných nástrojov tohto experimentu je aj používanie tlačeného písma.“

Je to reakcia na iniciatívu niekoľkých logopédov, psychológov a učiteľov, ktorí sa usilujú inovovať vzdelávanie prvákov. Garantom projektu je Katedra logopédie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského (PdF UK) v Bratislave, projekt trvá tri roky a po skončení experimentálneho overovania predložia ministerstvu hodnotenie výsledkov.

„Overujeme novú metodiku slovenského jazyka pre prvý ročník základných škôl, ktorú sme vytvorili a ktorej súčasťou je písmo Comenia Script, teda iný font písma, než aký sa používa v tradičnom prístupe na Slovensku,“ vysvetľuje Svetlana Kapalková, logopédka z Ústavu psychologických a logopedických štúdií PdF UK, a psychologička Lýdia Vencelová.

Do projektu sa zapojilo šesť základných škôl, v každej sa jedna trieda učí podľa novej metodiky a jedna trieda zaužívaným spôsobom. Od predškolského veku do konca druhého ročníka sa sleduje sto detí v kontrolnej skupine a sto detí v experimentálnej skupine.

Je to výrazne menej ako v Česku. Dôvod? „Informácie o možnosti zapojiť sa do projektu sme poslali asi dvesto základným školám na západnom a strednom Slovensku. Pozitívny ohlas sme dostali asi len od pätiny. Na každej úrovni schvaľovania účasti sme sa stretávali s rôznymi námietkami a prekážkami aj s nesúhlasom s novým typom písma.“

Podľa odborníčok je však v prvom rade dôležité ujasniť si, čo považujeme za písané písmo. „Akýkoľvek typ písma, ktoré píšeme rukou, je písané písmo. Teda aj Comenia Script - ak ho deti píšu rukou.“

Nie forma, ale obsah

Pri vyhodnocovaní výsledkov postupovali metódou bežnou v medicíne pri testovaní nových liečiv. Deti rozdelili náhodne, aby dosiahli v oboch skupinách rovnomerné zastúpenie akýchkoľvek faktorov, ktoré môžu vplývať na sledované schopnosti - od čítania a písania po porozumenie a hovorenie.

V porovnaní s českými kolegami sa rozhodli pre iný prístup - hodnotia oveľa širšiu škálu schopností detí. „Česi sa vôbec nezaoberali čítaním, porozumením a hovorením tak, ako to robíme my.

Nové písmo je len jednou z mnohých inovácií, ktoré nový šlabikár obsahuje. Myslíme si, že debata by sa nemala zužovať len naň. Nemali by sme hovoriť len o forme komunikácie, ale hlavne o jej obsahu, o schopnosti efektívne si vymieňať informácie,“ vysvetľujú autorky projektu.

Učia sa ho ľahšie

Jednou zo škôl, ktoré sa zapojili do nového projektu, je bratislavská Základná škola na Nevädzovej ulici. „Máme tu kolegyne, ktoré chcú skúsiť niečo nové,“ hovorí riaditeľka školy Mária Orságová.

„Záujem bol aj zo strany rodičov a dnes teda máme jednu triedu druhákov v kontrolnej a druhú v experimentálnej skupine.“ Aké sú ich doterajšie skúsenosti?

„Deti sa písmo učia ľahšie. Ide to aj ľavákom a zvládnu ho i menej zručné deti,“ približuje triedna učiteľka „experimentálnych“ druhákov Katarína Šporková.

„Výučba sa viac zameriava na obsah než na písanie spojitého písma. Nový typ písma je skutočne oveľa jednoduchší pri mnohých písmenách. A v neposlednom rade je aj čitateľnejšie.“

Jediný problém mala vraj žiačka, ktorá dostala list od spolužiaka z „klasickej“ triedy, napísaný „starým“ písmom - a nevedela ho prečítať. „Možno by bolo lepšie, keby v projekte bolo viac žiakov, viac škôl,“ dodáva Šporková.

Autori projektu zaraďujú medzi výhody nového písma menej tvarov písmen, ktoré sa deti musia v prvej triede naučiť. To znamená viac času na prácu s porozumením jazyka, na kontrolu pravopisu a na samotné tvorivé písanie, kde sa učia deti vyjadrovať zrozumiteľne.

„Priebežné výsledky z výskumu hovoria, že deti píšu novým písmom správnejšie s menším počtom chýb, sú schopné písať dlhšie texty na zadanú tému. A majú bohatšiu slovnú zásobu,“ vypočítavajú výhody.

Nie je pravda, že nový typ písma deti v písaní brzdí alebo obmedzuje. „Práve naopak, v kombinácii s intenzívnou jazykovou prácou deti nemajú problém krásne, čitateľne písať obsahovo bohatšie texty,“ dodávajú autorky projektu.

Ľahšia výučba, nižšia chybovosť

Je čitateľnejšie a lepšie sa pamätá. Tak hodnotí alternatívne písmo Comenia Script Česká školská inšpekcia. Pochvaľuje si ho i väčšina učiteľov, žiakov a ich rodičov za riekou Morava. Prvé ťahy písmom Comenia Script napísali žiaci českých základných škôl pred piatimi rokmi.

Menšia chybovosť: V triedach, kde sa deti učia písať špeciálnym písmom, sa začína deň jednoduchým cvičením na prepojenie pravej a ľavej mozgovej hemisféry. Písmo Comenia Script, inšpirované najmä renesančnými humanistickými písmami, ktoré sa úplne nespájajú a sú dobre čitateľné aj pri rýchlejšom písaní, si totiž žiada aj nový prístup k vyučovaniu. Výsledkom je jednoduchšia výučba a menšia chybovosť.

„Deti sa nemusia učiť štyri podoby každého písmena (písané - malé/ veľké a tlačené - malé/veľké - poznámka redakcie). Majú možnosť písať diakritiku priamo nad písmená, takže je i menšia chybovosť v slovách,“ vymenúva pozitíva učiteľka Šárka Baciánová.

Posun vpred badať najmä u detí, ktoré mali ťažkosti s čítaním a tradičným písmom. Comenia Script je tiež veľké požehnanie pre dysgrafikov.

„Jednoduché tvary podobné tlačenému písmu sú nielen ľahko zapamätateľné, ale sú aj grafomotoricky lepšie zvládnuteľné. Osvojenie písma vďaka tomu prestáva byť bariérou a neznechutí deťom školu hneď od začiatku,“ tvrdí dekanka Pedagogickej fakulty Karlovej univerzity Radka Wildová, ktorá sa dlhodobo zaoberá výskumom písma Comenia Script.

Nové písmo sa deti vraj učia ľahšie a jeho nácvik ich baví viac ako v prípade tradičného písma. „Navyše sa ukázalo, že deti, ktoré sa učili písať Comenia Script, sú lepšie v čítaní. Keďže sa veľmi rýchlo naučia písať, učiteľ sa s nimi môže venovať iným činnostiam, napríklad čítaniu,“ dopĺňa dekanka.

Ukázalo sa tiež, že deti, ktoré sa naučili v mladšom školskom veku písať Comenia Script, už svoj rukopis nemenia a ich písmo je čitateľnejšie než v prípade detí, ktoré sa učili písať tradične. Nie všetci však prijímajú alternatívne písmo Comenia Script z dielne Radany Lencovej s nadšením.

Drahé písanky, strata individuality: Niektoré školy so zavedením alternatívneho písma nesúhlasia z ekonomických dôvodov - špeciálne písanky sú až o tretinu drahšie ako klasické.

Odborníci z radov pedagógov vidia problém i v tom, že deti často striedajú školy a písmo nie je jednotné. „Potom sa také deti dostávajú do veľkých problémov, pretože sa v písaní vôbec ‚nechytajú‘. Navyše písané písmo, to normalizované, rozvíja individualitu dieťaťa, takže rukopis niečo vypovedá o človeku,“ tvrdí učiteľka ostravskej základnej školy Danuša Dalecká.

Tradicionalisti zas namietajú, či deti naučené na Comenia Script zvládnu prečítať napríklad list od babičky. A či náhodou nemá dril v podobe nacvičovania viazaného písma predsa len niečo do seba. Prváci sa totiž naučia sústavnej práci a náročnosť písma ich núti rozvinúť jemnú motoriku.

Stále alternatíva: Ak chce škola zaviesť výučbu alternatívneho písma, potrebuje písomný súhlas rodičov prvákov. Comenia Script sa podľa Českej školskej inšpekcie vyučuje na 137 českých školách z celkových 3 337.

Hoci na väčšine z nich sa osvedčilo, stále zostáva v pozícii alternatívnej metódy. Písmo Comenia Script sa začalo používať na vybraných českých školách v školskom roku 2010/2011, keď odštartoval dvojročný pilotný projekt. V súčasnosti je alternatívou bežne používaného písma.

Skladá sa z veľkej a malej abecedy bez slučiek. Podobá sa tlačenému písmu, čo umožňuje väčšiu previazanosť čítania a písania. Deti sa nemusia učiť štyri, ale iba dve písmená. Rukopis je vďaka chýbajúcim slučkám a vlnovkám čitateľnejší.

VIDEO Plus 7 Dní