Pred niekoľkými rokmi sa prakticky „roztrhlo vrece“ s novoobjavenými exoplanétami. Astronómov zaskočilo, že najhojnejšími svetmi našej Galaxie sú planéty, aké v slnečnej sústave neexistujú: väčšie ako Zem, ale menšie ako Neptún. Vedci ich nazývajú Superzeme a Minineptúny.

Obývateľné aj ako „sauny“

Až doposiaľ sa zdalo, že deliacu čiaru medzi Superzemami a Minineptúnmi tvoria rozmery približne 1,6-násobku Zeme. Menším planétam dominujú horniny, pri väčších pribúda ľadu na úkor skál a celú planétu zahaľuje rozsiahla atmosféra bohatá na vodík. Nový výskum vedcov z Cambridgeského astronomického ústavu však zistil, že medzi Superzemami a Minineptúnmi existuje doposiaľ nerozpoznaný typ exoplanét - hyceánske svety.

Podľa anglických vedcov ich charakterizujú rozmery 1,6- až 2,6-násobku Zeme. Najväčšie z hyceánskych svetov sú teda približne desaťkrát hmotnejšie („ťažšie“) ako náš planetárny domov. Tvorí ich stredne kamenné jadro, ktoré obaľuje hlboký oceán. Voda tvorí prinajmenšom desatinu hmotnosti týchto telies, čo je približne stonásobne viac ako v prípade Zeme. Keď­že neexistuje pevnina, akýkoľvek potenciálny život prebýva vovode.

Podľa modelovania anglických vedcov si oceány hyceánskych planét zachovávajú vhodné podmienky na život aj v prípade extrémne horúcej atmosféry. Ako horný limit obývateľných oceánov sa ukázal vzdušný obal s teplotou okolo 130 °C. To znamená, že podmienky vhodné na rozvoj života na hyceánskych svetoch panujú v oveľa širšom rozpätí vzdialeností od materskej hviezdy v porovnaní s planétami zemského typu.

Netrpezlivé čakanie

Hyceánske planéty predstavujú v rámci pátrania po mimozemskom živote podľa cambridgeských vedcov úplne neprebádané pole. „Keď sme hľadali rôzne molekulárne signatúry života, doposiaľ sme sa zameriavali na pozorovanie planét podobných Zemi, čo bol vcelku rozumný prvý krok,“ vysvetľuje vedúci výskumník Nikku Madhusudhan. „Ale teraz sme si s kolegami uvedomili, že na hyceánskych svetoch je šanca naraziť na viaceré tieto signatúry oveľa vyššia.“

Medzi biosignatúry, čiže molekulárne náznaky prítomnosti života, podľa Madhusudhana patrí kyslík, ozón, metán a oxid dusný, teda plyny vyskytujúce sa na Zemi. Ďalšie sú chlórmetán alebo dimetylsulfid. V zemskej atmosfére sú vzácne, ale podľa Madhusudhana môžu prezradiť život na svetoch s atmosférami bohatými na vodík, ale chudobnými na kyslík. Ako napríklad na hyceánskych planétach.

„Na hyceánskych planétach sú vďaka ich väčším rozmerom a atmosféram bohatým na vodík biosignatúry navyše oveľa ľahšie pozorovateľné než na planétach podobných Zemi,“ podotýka anglický odborník. S kolegami má v hľadáčiku viacero nádejných planét tohto typu, ktorých prípadné biosignatúry overí Ves­mírny ďalekohľad Jamesa Web­ba. Jeho spustenie je plánované na záver tohto roka. To znamená, že ak sú závery anglických vedcov správne, prítomnosť mimozemského života možno potvrdíme v priebehu najbližších dvoch alebo troch rokov.