Niekedy má človek pocit, že mu slová na opis práve prežitého nestačia. Napríklad, keď pozoruje, čo sa deje na detskej onkológii, kde sa ťažko chorým deťúrencom práve rozžiarili oči a ústa roztiahli do úsmevu, či v zariadení pre seniorov, v ktorom nedočkaví starkí zvedavo vykúkajú zo svojich izieb a personálu kladú nástojčivé otázky: „Už sú tu? Už prišli?“

Ak sa to deje v období, keď sa väčšina ľudí teší na prežitie najkrajších sviatkov roka v kruhu najbližších, sú momenty strávené v prostredí nepripomínajúcom domov oveľa silnejšie. Navyše v spoločnosti profesionálnych zdravotných klaunov, ktorých poslanie donúti človeka akosi intenzívnejšie si uvedomiť, že obyčajný dotyk či úprimná ľudskosť sú niekedy nad všetky dary. 

Keď sa starkí tešia

„Väčšina našich klientov sa klaunov nevie dočkať. Verte, mnohí sa počas ich návštev doslova menia. Z namosúrenej a takmer vždy sa sťažujúcej starkej sa razom stane vysmiata pani, ktorá s klaunami veselo komunikuje, reaguje na ich otázky. Pre starých ľudí sú veľmi dôležité hudobné a farebné podnety, emócie. Starkí vnímajú, že klauni sú autentickí,“chváli spoluprácu s profesionálnymi zdravotnými klaunmi Veronika Koníková, manažérka sociálno-prevádzkového úseku zaradenia pre seniorov Casa Bratislava.

Veselo oblečené postavičky s červenými nosmi ho navštevujú každý druhý piatok. Jeho klienti to už vedia. Mnohí z nich od rána sledujú čas. Keď sa blíži 14.30, teda čas návštevy klaunov, nedočkavo vykúkajú z dverí svojich izieb. „Hoci vtedy zvyčajne driemu či oddychujú, v deň, keď majú prísť klauni, sú ako na ihlách,“ usmieva sa Veronika Koníková.

A skutočne! Len čo odbila uvedená hodina, po chodbe sa začali ozývať zvedavé otázky starkých, či už sú klauni tu, či už prišli. Keď zistia, že program sa začína v spoločenskej miestnosti, mnohí sa tam ponáhľajú. Samozrejme, v rámci svojich možností - niekoho podopierajú blízki či personál, iného tam dovezú na vozíku a ďalší si pri chôdzi pomáha chodúľkou.

Dôležité dotyky

Človeku sa pri sledovaní tešiacich sa starkých tisnú slzy do očí. Klauni sú pre nich ako životobudič. Pracujú s nimi veľmi citlivo. Najdôležitejšie sú dotyky. Obyčajné stisnutie ruky vlieva do starkých neuveriteľnú energiu. „Chceme, aby cítili, že keď nemôžu byť z rôznych dôvodov so svojimi rodinami, môžu byť s nami. Chceme im odovzdať kúsok ľudskosti, chceme, aby vedeli, že sme s nimi tu a teraz,“ opisuje stretnutia so seniormi profesionálna zdravotná klaunka Mariana Bódyová.

Počas návštev sa mení na Emíliu Milku Kohútovú, obyčajné dievča z dediny. Pod týmto menom ju poznajú starkí v rôznych zariadeniach, v ktorých im spolu s kolegami spestruje dlhé chvíle. Pesničkami, pripraveným programom i scénkami. „Snažíme sa im priniesť príjemné, pozitívne zážitky, snažíme sa ich vytrhnúť zo stereotypu. Naše klauniády v domovoch pre seniorov majú vždy nejakú misiu, pýtame si od nich rady, spevom sa snažíme povzbudiť a posilniť ich pamäť. Samozrejme, niektorí nás odmietnu, ale nesmieme to brať osobne ani tlačiť na pílu. Vtedy si povieme, že to vyskúšame nabudúce,“ približuje Mariana Bódyová.

Počas našej prítomnosti si s kolegyňou Kristínou Šťastnou, alias klaunkou Naďou, pripravili scénku, ktorej dej sa točil okolo hľadania ženícha. Starkí im radili, ako na to a či sú červené gumáky, ktoré mala Mariana, alias Milka Kohútová, obuté na nohách, skutočne tou správnou obuvou na zbalenie toho pravého. Nuž a klaunky sa veru dozvedeli kadečo. Aj o samotných starkých. Mnohí z nich si zaspomínali na svoje mladé časy. Niektoré dámy sa neubránili chichotu, dokonca im vyšla červeň na líca, keď začali rátať svojich frajerov.

Dojemné FOTO z práce zdravotných klaunov v GALÉRII >>

Klauni v nemocnici 

Nielen práci so seniormi sa profesionálni zdravotní klauni venujú. Známejší sú z nemocníc, kde už 15 rokov navštevujú prevažne malých pacientov. Aj počas Vianoc a Silvestra. Vlastne, najmä v tomto období si človek uvedomí, aké dôležité je ich poslanie. Lebo pozerať sa na choré dieťa, ktoré najkrajšie obdobie v roku strávi na nemocničnom lôžku, trhá srdce hádam aj citovo chladnejším jedincom.

Klaunku Marianu Bódyovú sme počas sviatkov stretli nielen v zariadení pre seniorov, ale i v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave. Konkrétne na onkologickom oddelení, kde ako sestrička Bodka spolu s doktorkou Aha Chápavou rozveseľovali prítomných pacientov. A nielen tých. Na návštevu profesionálnych zdravotných klaunov sa tešili i rodičia a personál oddelenia, ktoré po príchode veselo doobliekanej dvojice razom ožilo.

„My sa na nich tak smejeme! Sú úžasní!“netajila radosť z návštevy klauniek pani Ivana z Trenčína. Na onkológii sprevádzala 16-ročného syna Tomáša, stredoškoláka, ktorého lekárka pri prehliadke spozornela, keď u neho zbadala hrčku pri krku. Bolo to koncom minuloročného novembra. Tomáš napokon skončil na bratislavskej onkológii s lymfómom. Tam strávil aj štedrý deň. „Vôbec nevadí, že má 16 rokov. Klauni sa vedia prispôsobiť. Naozaj nás vždy zabavia,“hovorí Tomášova mama. Dodala, že hoci ich pred Vianocami navštívil kadekto vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej či rapera Rytmusa, na postavičky s červeným nosom sa vždy tešia najviac.  

Stretnutie so Saškou

Nuž a s rovnakým konštatovaním, že „klauni sú perfektní, robia nám náladičku“, nás v izbe privítala aj pani Alena, mama 10-ročnej Sašky, ktorej pred pár mesiacmi diagnostikovali osteosarkóm stehennej kosti. Vianoce v nemocnici pôvodne stráviť nemala, ale jej stav sa krátko pred sviatkami zhoršil natoľko, že bola nutná hospitalizácia. Malú štvrtáčku každá návšteva klaunov poteší, dokonca vraj viac ako príchod spomínaného Rytmusa. Ale radosť mala aj z nečakaného príchodu Zuzany Čaputovej. Saška totiž hlavu štátu pred časom listom požiadala o udelenie amnestie pre svojho otca, ktorý sedí vo väzení.

„To, že príde do nemocnice, sme netušili. Bolo to neplánované. Povedala nám, že sa prípadom už zaoberá. O vyjadrenie požiadala ministra spravodlivosti a potom vraj uvidí, čo sa dá robiť,“ vkladá nádeje do prezidentky Saškina mama Alena, ktorá ďalšie svoje deti, 7-ročnú Michalku a 15-ročnú Alenku musela nechať cez Vianoce u starých rodičov. A zatiaľ čo obyčajný pozorovateľ si ani predstaviť nechce, že by sa čosi také prihodilo jeho najbližším, profesionálni zdravotní klauni sa tešia, že môžu svojou prítomnosťou sami niekoho potešiť a vyčarovať mu na perách hoci len nebadaný úsmev.