Tip na článok
Z cisárskeho sa spamätáva: Druhé dieťa by Martina už chcela porodiť prirodzene, ak bude všetko v poriadku.

Príbehy žien, ktoré rodili prirodzene aj cisárskym rezom. Čo je lepšie?

Na Slovensku sa takmer tretina bábätiek narodí cisárskym rezom. Matky, ktoré môžu porovnávať, by si túto operáciu nikdy dobrovoľne nezvolili.

Dávam sa dokopy

Tridsaťtriročnej Martine Karabínošovej z Bratislavy sa narodilo prvé bábätko deň pred jej narodeninami. Dorothea jej priniesla do života obrovskú radosť, ale zároveň bolesť. „Mala som Kristove roky a cítila som na sebe všetky jeho rany,“ hovorí. Dcérka sa totiž narodila cisárskym rezom.

Najprv tomu nič nenasvedčovalo, ale v posledných týždňoch sa bábätko otočilo hlavičkou namiesto panvovým koncom dolu. „Gynekológ mi odporúčal cvičiť mačací chrbát, spávala som na ľavom boku, všetko som robila, len svietiť si baterkou na pôrodné cesty, aby bábätko videlo svetlo na konci tunela, na to som sa neodhodlala.“ V pôrodnici odhadli, že dieťa má aj väčšiu hlavičku, a to bola hneď druhá indikácia cisárskeho rezu.

Hrozilo totiž, že sa dieťa zasekne v pôrodných cestách. „Lekárka povedala, že treba ulahodiť bábätku, hoci ja som veľmi chcela rodiť prirodzene. Poslúchla som teda. Všetci ma utešovali, že to bude pohodlné, bez bolestí. Na zákrok som šla s pozitívnym myslením, malú mi hneď priložili na hrudník, to bolo veľmi pekné. Lenže po operácii som bola nevládna, nedokázala som sa postaviť na nohy, dva dni mi tiekli infúzie, necítila som si nohy.

Len čo odzneli analgetiká, prišla bolesť z rany a ďalšie mi nedali, lebo som, našťastie, hneď začala dojčiť. Prvé dva dni som vôbec nevnímala čas, keď mi nosili dieťa, bola som oťapená. Teraz, tri týždne po sekcii, sa dávam dokopy, ale stále sú pre mňa všetky pohyby bolestivé. Manžel mi poskytuje celý servis. Aj dojčiť som si musela zvyknúť v polohe, aby mi dcérka netlačila na jazvu. Na vizite som sedela na posteli ako kôpka nešťastia, až sa ma opýtali - vy sa netešíte? Z bábätka áno, ale nie z tejto operácie. Čudujem sa ženám, ktoré si dobrovoľne zvolia cisársky, aby si niečo uľahčili. Druhé dieťa by som už chcela porodiť prirodzene, ak bude všetko v poriadku,“ hovorí Martina.

Z cisárskeho sa spamätáva: Druhé dieťa by Martina už chcela porodiť prirodzene, ak bude všetko v poriadku. Foto: Juraj Roščák

Už zase cvičím

Božene Frühaufovej z Malaciek sa pred šiestimi rokmi narodil syn Karol cisárskym rezom. „Dva týždne som ho prenášala, keď sa začal pôrod, plodová voda už bola zelená, malý sa pridúšal, tak mi rýchlo urobili cisársky. Druhý syn Peter sa narodil prirodzene. Potešilo ma, že sa to dalo, lebo už by som nechcela zažiť to, čo nasledovalo po cisárskom. Rekonvalescencia mi vtedy trvala pol roka, vôbec som nemohla cvičiť, a to je pre mňa veľká záťaž,“ hovorí Božena, ktorá má rozmerné cvičiace náradie na najdôležitejšom mieste v byte.

„Vlastne som ani netušila, že po cisárskom reze môžem rodiť prirodzene. Brali ma ako prvorodičku, pôrod trval trinásť hodín, ale bolo to v pohode. Partner pri mne nebol, zato chlapov tam bolo dosť, štyria doktori na mňa dávali pozor. Aj primára zavolali, lebo dieťa išlo ručičkou napred, ako superman. Už mi napadlo, že sa to zase skončí cisárskym, ale super to zvládli. Rekonvalescencia bola blesková, po štyroch-piatich hodinách som už fungovala. Teraz som tri týždne po pôrode a už cvičím, samozrejme, tak jemne. Každá žena sa bojí pôrodných bolestí, ale ja to už viem porovnať, a tvrdím, že prirodzený pôrod je oveľa lepší,“ dodáva Božena, na ktorej vôbec nevidno, že je čerstvá mamička.

Božena sa teší, že po cisárskom mohla porodiť prirodzene. Bolo to pred tromi týždňami a už sa cíti fit. Foto: Juraj Roščák

Rozhovor s MUDr. VLADIMÍROM CUPANÍKOM, CSc., riaditeľom Gynekologicko- pôrodníckej nemocnice, GPN, s. r. o., v Bratislave o cisárskych aj prirodzených pôrodoch sa dočítate v najnovšom čísle týždenníka PLUS 7 DNÍ!

VIDEO Plus 7 Dní