Nevydáme ho! Minister spravodlivosti si dupol a napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR nevyvezieme bohatého Rusa stíhaného za podvod do jeho rodnej krajiny. Gábor Gál uplatnil svoj politický korektív v prípade Valentina Vinogradova. Tento muž pracoval pre dvoch multimilionárov, ktorých kontakty siahajú do Bieleho domu a do Kremľa. Čo urobil? Niečo, čo sa neodpúšťa. Okradol bohatých!

Zástupcovia jedného z nich varujú Slovensko, že svojím rozhodnutím môže prísť o milióny, vraj ak Vinogradova „správne neodstíhame“. Nuž, ktovie, možno nevydanie tohto človeka stojí za to, lebo počúvajúc opis sveta, v ktorom pôsobil 20 rokov, dáva nádej, že ak sa raz pustí Hollywood do sfilmovania trileru o rozprávkovom bohatstve oceliarov, bujarej ukrajinskej privatizácii, pofidérnych predajoch nehnuteľností, hádkach obchodných partnerov, z ktorých má jeden blízko k Trumpovi a druhý k Putinovi, natáčať sa bude aj na Slovensku. A investícia sa nám vráti v obrate z turizmu.

Horúci deň

Sedel pred arénou Farrier a čakal, kým začne jeho dcéra skoky s druhým koňom. Vedľa neho si športové divadlo slnečného dňa užívala manželka a priatelia. Pár mužov v obyčajnom oblečení kráčalo smerom k nim. Nevidel ich dobre a spočiatku netušil, kto sú. Slovenská polícia. Konkrétne príslušníci Národnej kriminálnej agentúry.

Vystopovali ho cez telefón. Prišli bez kukiel, bez uniformy, ale s odznakmi. Nevysvetlili mu prečo. Len si od neho vypýtali identifikáciu. Pas nechal v hoteli.
Nečakal, že by ho v Šamoríne potreboval. Pomerne slušnou angličtinou slovenskí elitní policajti vysvetlili ruskému podnikateľovi, že musí ísť s nimi do hotela a pas nájsť. Pochopil, že zrejme nejde o rutinné preverovanie identity cudzinca.

Vzali auto. V Bratislave vystúpili a policajti si nasadili čierne kukly. Vtedy sa zľakol, či sú to skutočne riadni štátni detektívi alebo ide o únos. V izbe sa však pochybnosti rozptýlili. Keď uvideli pas, vzali ho do kancelárie. Ruský boháč Valentin Vinogradov vtedy zistil, že o tom, ako sa dcére vodilo v druhom kole konských pretekov, sa dozvie v base.

Súdy a Gál: Asi takto si spomína Vinogradov na vlaňajší horúci 13. august. „Deň predtým som mal zlý sen. Taký, po ktorom normálne viete, že sa stane niečo zlé,“ hovorí dnes človek, ktorého v Rusku trestne stíhajú za podvod.

Zo slovenskej väznice vyšiel po roku od zatknutia v luxusnom športovom rezorte neďaleko Bratislavy. Za ten čas dal jeho prípad zabrať dvom slovenským súdom, ministrovi spravodlivosti, zrejme aj ruskej ambasáde a nášmu rezortu diplomacie. Ťarcha stíhania komplikovaného prípadu, na ktorom majú záujem veľmi bohatí muži a možno aj veľmi mocná krajina, je teraz na slovenských orgánoch. Tí veľmi bohatí muži sú traja.

Jachta z skoro päť miliónov! Red Pearl je na predaj. Valentin Vinogradov si užíval aj takýto luxus. Bohatého Rusa, ktorého vlani v Šamoríne zadržala NAKA na medzinárodný zatykač má v zuboch bývalý zamestnávateľ. Jeden z vlastníkov holdingu Midland, ukrajinský oceliar Eduard Šifrin ex-riaditeľa jednej firmy, Valentina Vinogradova, z podvodu. Ten sa bráni, že išlo o obyčajný obchod, na ktorom vraj Šifrin dokonca zarobil.
Jachta z skoro päť miliónov! Red Pearl je na predaj. Valentin Vinogradov si užíval aj takýto luxus. Bohatého Rusa, ktorého vlani v Šamoríne zadržala NAKA na medzinárodný zatykač má v zuboch bývalý zamestnávateľ. Jeden z vlastníkov holdingu Midland, ukrajinský oceliar Eduard Šifrin ex-riaditeľa jednej firmy, Valentina Vinogradova, z podvodu. Ten sa bráni, že išlo o obyčajný obchod, na ktorom vraj Šifrin dokonca zarobil.
Zdroj: Neuropea

Ten z Ukrajiny

Prvý je jeden z najbohatších Ukrajincov, Edward Šif­rin. V staršom dokumentárnom filme, ktorý sa dá pozrieť na YouTube v španielčine, pripomína tento 59-ročný boháč zásadových newyorských gang­strov zo začiatku minulého storočia. Kožák, nejaké to bruško, postavený golier, v pozadí ošarpaný panelák. „Narodil som sa v malom byte. Pozostával zo zadnej izby a z kuchyne. Žili sme tam šiesti - moja mama, otec, babky, prababka a ja,“ spomína si na skromné začiatky v rodnom Dnepropetrovsku.

Dlho však chudobný nezostal. Syn profesora metalurgie tiež vyštudoval tento odbor a po kariérnom rebríčku vystúpil od predáckeho pomocníka k manažérovi fabriky až po šéfa marketingu firmy Dniproprospecstal.Zábery dokumentárneho filmu sú ako karikatúra na magnáta z prelomu tisícročí. Lesklé topánky, Šifrin ako si vyberá obleky na mieru, nastupuje a vystupuje z privátneho jetu či nablýs­kanej čiernej limuzíny alebo si sadá s manželkou Oľgou pred úchvatné domáce kino. Šifrin reálne zbohatol až po tom, ako s rusko-kanadským podnikateľom Alexom Šnaiderom založili holding Midland Group.

Dnes žije v Londýne a keďže má zarobené, zrejme už len popíja svoju obľúbenú whisky a venuje sa netradičným záľubám - pôsobeniu vo Svetovom židovskom kongrese a ezoterickej metóde zvanej kabala. V roku 2016 mu Vladimir Putin osobne udelil dekrét o ruskom občianstve. Šifrinov majetok odhadol Forbes pred desaťročím približne na miliardu dolárov.

Kanaďan z Ruska

Mladšia, ale možno menej záhadná postava príbehu je Kanaďan narodený v Rusku, Alexander Šnaider. On sa zas osobne pozná s Donaldom Trumpom. Môže sa pochváliť viacerými fotografiami s vtedajším kolegom, staviteľom, milionárom. Jedna pochádza z roku 2012, keď Trump so svojimi deťmi, Ivankou, Ericom, Donaldom jr., a so Šnaiderom strihajú pásku pri otvorení slávnej budovy a hotela Trump Tower v Toronte. Šnaider sa podobne ako Šifrin rád prezentuje svojimi skromnými rodinnými pomermi - dieťa sovietskych imigrantov uspelo v Kanade, lebo vraj rozumie podnikateľskému riziku.

V luxusnom štýle života Šnaider nezaostáva za svojím bývalým biznisovým partnerom Šifrinom. Extra drahé hodinky, dom v „údolí milionárov“ zariadený ako z katalógu, ktorý ukazuje časopisu Dolce vita, večierky, na ktorých spievajú najslávnejšie celebrity, rýchle autá v garáži. „Jeho deň sa začína posilňovňou, míting má na obed a čakajú ho dve večere. Jedna obchodná a druhá súkromná,“ opisuje lifestylový časopis program otca troch dcér.

Šnaider má na rozdiel od Šifrina bar plný rôznych druhov vodky, nie whisky. Vlani tento „úspešný tatko rodiny“, ako ho vykresľujú niektoré médiá, zažil rušné časy. USA zistili, že Šnaider dostal stovky miliónov dolárov od ruskej štátnej banky Vnešekonombank na postavenie Trump Tower. Ide o tú istú inštitúciu, ktorá poslala svojich ľudí na stretnutie so zaťom amerického prezidenta Jaredom Kuschnerom. Príbehu Šifrina ako človeka, ktorý sa z nuly vypracoval na vrchol, mu však v zámorí príliš neveria. Pýtajú sa, prečo išiel v 90. rokoch zarábať do východnej Európy.

Podnikanie

Odpoveď naznačil v roku 2005 magazín Forbes. Napísal reportáž o tom, akú chuť má oceliarsky úspech dua Šnaider - Šifrin pod značkou ich holdingu Midland. „Šnaider spočiatku o oceli nevedel nič. Pohyboval sa okolo oceľových závodov a zúfalým manažérom ponúkal za opracovanú horúcu oceľ kadečo. Od jedálenskej súpravy po videorekordéry. Jeho marže boli obrovské. Predával povedzme mikrovlnku v hodnote 40 dolárov za oceľový kotúč v hodnote 150 dolárov, ktorý ďalej predal ázijským kupcom,“ opísali typického „šikovného“ obchodníka na postkomunistickom trhu. Stačilo mať viac ako ostatní a vedieť, koho využiť.

Počas svojho „obchodovania“ často natrafil na konkurenta vo fachu Eduarda Šifrina. Zdalo sa, že ten pozná každého. Partnermi sa stali v roku 1994, keď založili Midland Resources. Spustili vlastnú hutnícku produkciu. Zbohatli, keď so svojou lacnou ponukou privatizovali veľkú fabriku Zaporizhstal. Pomohli pravdepodobne Šifrinove politické známosti. Forbes píše, že šikovným ťahom, prečo sa darilo firme v konkurenčnom prostredí, je Šnaiderova relatívna transparentnosť. „Ešte stále nie je prirodzené, aby firmy na Ukrajine publikovali svoje výročné správy,“ písal časopis pred 14 rokmi.

Parkúrista: Vinogradov je vášnivý milovník koní. Práve na súťaži na Slovensku ho zatkla polícia. Uplatnila medzinárodný zatykač za podvod.
Parkúrista: Vinogradov je vášnivý milovník koní. Práve na súťaži na Slovensku ho zatkla polícia. Uplatnila medzinárodný zatykač za podvod.
Zdroj: ARCHÍV V. V.

Valentinov problém

Valentin Vinogradov vo svojom doterajšom životnom štýle za šéfmi nezaostával. hoci bol len „najatým zamestnancom“. Luxusná jachta, väčšia i menšia, deti na školách v zahraničí, koniarne, miliónové vily, záľuba v koňoch. „Pracovať som začal po prvom ročníku univerzity pre Šnaiderovho svokra Borisa Birshteina. Samozrejme, ako poskok. V roku 1995 začal Alex riadiť biznis okolo oceliarstva. Ja som robil na pol úväzku pre nich a zvyšok času som sa ešte ako študent venoval svojmu vlastnému biznisu,“ vraví Vinogradov, ktorý sa hrdí magisterským titulom z práva a doktorátom zo slávnej školy diplomacie MGIMO. Vlastnému biz­nisu? Vinogradov vysvetľuje, že ako právnik mal klientov, založil turistickú agentúru a „ďalšie veci“.

Firma Midland rozširovala svoje portfólio a okrem predaja ocele sa chcela pustiť do rozmáhajúceho sa trhu s nehnuteľnosťami. Písal sa rok 2002. „Alex“ mu vraj navrhol pozíciu riaditeľa časti holdingu. Riaditeľa, ktorý dostával plat, nemal však žiadne podiely, pripomínajú ľudia od Šifrina. Táto pozícia „plateného zamestnanca“ je ich argument, prečo vraj Vinogradov musel z Midlandu vytunelovať nejaké peniaze. Vraj toľko, čo má v nehnuteľnostiach či v lodiach, by si poctivou prácou pre nich nikdy nemohol zarobiť. Vinogradov oponuje, že popri práci pre nich pracoval na vlastných firmách.

Hádky, arbitráž a žaloby

Jedného z miliardárov, ktorí ho zamestnávali, volá Alex a druhého Šifrin. Aj tento detail odzrkadľuje vzťah, ktorý k jednému aj druhému prechováva. Dnes sú všetci traja rozhádaní. Podľa Vinogradova sa vzťahy začali kaziť vtedy, keď si obchodní partneri prestali dôverovať. „S Alexom sme nikdy neboli priatelia, ale od 90. rokov sme mali dobré pracovné vzťahy. Keď ho začal Šifrin klamať, snažil som sa mu to vysvetliť, ale on veril Šifrinovi. Nechcel som sa zapájať do ich ,rozvodu‘,“ vraví. Rozvod, to je nedávna deľba firmy.

„V roku 2010 predali (Šnaider so Šifrinom - pozn. red.) hutnícky priemysel a sústredili sa práve na nehnuteľnosti. Čoskoro si však uvedomili, že zmizlo veľa peňazí. Zhromaždenie dôkazov trvalo určitý čas, ale najvyšší súd v Londýne jednoznačne prehľadom majetkov Valentina Vinogradova potvrdil, že ich výška nesedí s jeho príjmami, teda ich okradol,“ povedal Šifrinov advokát. Kým Šifrin so Šnaiderom svoje spory urovnali, Šifrin zostal nevraživý voči Vinogradovovi.

V roku 2016 podal na neho žalobu za podvod pri predaji budovy veľkého nákupného centra v Moskve z roku 2007 a 2008. Obchod sprostredkoval cez svoju firmu. Zjednodušene, predávajúcemu ponúkol nižšiu cenu, svojim šéfom vykázal vyššiu cenu nákupu a rozdiel si vraj ulial cez schránkové firmy. „Cena sa určuje dohodou medzi stranami a môže byť desaťnásobná oproti trhovej cene. Nie som povinný dávať žiadne záruky ako predávajúci. Zákon žiadne obmedzenia nestanovuje,“ argumentuje Vinogradov.

Nie podvod, obyčajný obchod, vraví. A ak, tak obchodný spor, ale v žiadnom prípade nie trestný čin, ozýva sa v ňom právnik. To, že má pravdu, dokladuje analýzou jeho prípadu, ktorý pripravila moskovská škola práva.

Každý svoje

Vinogradov ukazuje dôkazy o podvodoch, ktoré mal podľa neho napáchať Šifrin. Upozorňuje na korumpovanie vysokých moskovských policajtov svojím rivalom Eduardom Šifrinom, no aj on sa na ňom podieľal ako výkonná sila. „Úplatok som doručil generálovi policajného zboru Sergejovi Derevjankovi. Celkovo na úplatkoch dostal 10 miliónov dolárov. Osobne som pre neho na Šifrinov pokyn zariadil nákup domu a dvoch pozemkov v rokoch 2007 a 2008,“ povedal Vinogradov pre Sme. Vraj sa takto nepodplácalo z nejakej priamej príčiny, ale aby mal „preventívne krytie“.

Miliardár Šifrin si vraj na neho najal nebezpečných ľudí. To isté tvrdí Šifrin o Vinogradovovi. Slovákom odkazuje, že by mali byť hrdí na svojho ministra spravodlivosti Gábora Gála. Každý si hudie svoju verziu príbehu o tom, ako si boháči medzi sebou poťahujú milióny. Právnik Eduarda Šifrina hrozí, že „v tejto komplikovanej situácii rozhodnutie ministra Gála nechať Vinogradova na Slovensku urobilo krajinu zodpovednou za akékoľvek pochybenia vo vzťahu k poškodenej strane vrátane náhrady za spôsobenú škodu“.

Na čakanie s trestným oznámením na exzamestnanca má tiež odpoveď. „Od roku 1994 do roku 2010 Eduard Šifrin riadil hutnícke podnikanie skupiny (približne 50-tisíc pracovníkov), nevenoval sa biznisu s nehnuteľnosťami a mal o ňom iba veľmi povrchnú predstavu,“ vraví Šif­rinov advokát Igor Žirikov.

Zaseknutý: Valentin Vinogradov prišiel na preteky do Šamorína. Rok strávil vo väzení a dnes si zvyká s rodinou na Slovensko.
Zaseknutý: Valentin Vinogradov prišiel na preteky do Šamorína. Rok strávil vo väzení a dnes si zvyká s rodinou na Slovensko.
Zdroj: Archív

Motáky

„Porozprávaj sa na odbore vyšetrovania o Petrovej veci, či môžu začať popoťahovať ako v mojej veci? Petrovi som povedal, že jeho vecou sa zaoberajú. Ešte raz povedz Petrovi (našim), že naši ,kurátori‘ povedali nič nedávať. To je podmienka. Zobrali dva milióny na rozpracovanie celej veci,“ píše Vinogradov manželke zo slovenskej väzby. Peter je zrejme Vinogradovov nevlastný brat, ktorý je tiež zapojený do sporov. Podľa Šifrinovej strany sa navyše priznal. Podľa Vinogradova to nie je pravda, lebo priznať sa nie je k čomu.

Šifrinov advokát tvrdí, že inštrukcie rodine sú na „motákoch“. Toto slovíčko si našinci spájajú s lístočkami a inštrukciami, ktoré cez svojho právnika posielal z basy aj Marian Kočner. „Možno by sme skutočne mali premyslieť variant úplného odchodu z Ruskej federácie so všetkými deťmi a majetkom. Založiť tam niečo malé a hotovo! Rozumieš, teraz platiť obrovské peniaze za nepochopiteľné trestné veci, keď za polovicu týchto peňazí môžeš vyriešiť na Slovensku otázku politického azylu?“čítame preklad ďalšieho ručne písaného lístočka žene, ktorý vraj napísal Vinogradov svojej Elene.

Vinogradovova protistrana tieto riadky číta ako zámer na korupčné správanie. Bez kontextu ťažko povedať, čo tým manžel manželke oznamoval.

Rozprávať sa oplatí

Niektoré motáky nájdené pri domovej prehliadke Vinogradovovej rodiny v Moskve majú hlavičku právnej firmy jeho obhajcu Daniela Lipšica. „Pokiaľ viem, tak dve z poznámok, ktoré sa údajne našli u klientovej manželky, sú na firemnom poznámkovom papieri, a to z toho dôvodu, že klient mal k dispozícii celý poznámkový blok, ktorý, ak sa dobre pamätám, sme mu priniesli spolu s knihami ešte do cely predbežného zadržania po jeho zatknutí v Šamoríne,“vysvetľuje. „Niektoré sú autentické, iné nie. Viaceré, kde opisujem Šifrinove kriminálne aktivity, skorumpovaná polícia zničila. Podľa ruského práva je nelegálne také osobné poznámky zbierať a zverejniť,“ povedal zas Vinogradov.

Či budú „preventívne“ úplatky, ktoré priznáva Rus, lietať aj na Slovensku, na Cypre alebo inde, kde sa títo boháči medzi sebou súdia, možno ukáže čas. Veď obe strany majú dôvody rozprávať. Vinogradov tvrdí, že chce podať čo najdetailnejší obraz o tom, ako to v jeho krajine chodí. „Hlavnými cieľmi polície a justície v Rusku sú podnikatelia. Sú to ich dojné kravy. Každoročne otvoria okolo 200-tisíc prípadov ekonomickej kriminality, väčšinu s cieľom vydierať,“ myslí si.

Pozícia disidenta, ktorý má čo povedať o podnikaní v krajine pána Putina, mu vyhovuje. Ľuďom je to sympatické. Bude z neho vzácny a nebojácny svedok, možno aj azylant. Ľudia od Šifrina majú zas záujem poslať odkaz - ak sa ich veľkého bosa niekto pokúsi oklamať, podviesť, ohovárať, neprejde mu to. Aj oni zbroja, píšu ministrovi, zbierajú a ukazujú dokumenty vo svoj prospech.

Nateraz zostáva

„Od roku 2017 sme cestovali po Európe. Boli sme v Španielsku, na Cypre, v Nemecku, Belgicku. Predtým sme stále žili v Rusku,“rozpráva Vinogradov pred tým, ako začne hovoriť o svojich plánoch „azylanta“ na Slovensku. Lebo o tento status plánuje požiadať. „Prenajali sme si tu byt, prišli za mnou malé deti, manželka. Deti začnú chodiť do školy od septembra. Čoskoro si privezieme aj poníky pre moju 10-ročnú dcér­ku a presťahujem si sem aj svoje veľké piano, aby som mohol cvičiť,“ teší sa. 

Dcéry má aj vo Švajčiarsku a v Holandsku. Milionár sa u nás stretáva s ďalšími Rusmi, ktorí sa tu ocitli, a prisahá, že sa začne učiť slovenčinu. „Slovensko má fajn polohu,“ vraví a dodáva, že zatiaľ sa tu cíti bezpečne. Čoho by sa mal báť?

Rezort spravodlivosti PLUS 7 DNÍ napísal, že k dnešnému dňu Generálna prokuratúra SR trestné stíhanie voči Vinogradovovi nezačala. Jeho vec sa spomalila. No a kým čaká, my čakáme tiež. Na pokračovanie jeho hollywoodskeho príbehu. Valentin Vinogradov je minimálne taká zaujímavá postavička veľkého sveta ako jeho bohatší bývalí zamestnávatelia.


Mohlo by vás zaujímať: