Tip na článok
Ešte rotný: Kritika ministra stála Michala Hlatkého armádnu existenciu.

Profesionálneho vojaka vyrazili z armády za komentár na Facebooku!

Kritikou ministra vraj profesionálny vojak ohrozil dôveru v ozbrojené sily.

Galéria k článku (10 fotografií )
Nenormálne: Toto rozhodne nie je normálne, tvrdí o Hlatkého prípade ombudsmanka Jana Dubovcová.
Martin Glváč: Na Facebooku chce zrejme iba pozitívne komentáre.
Nepustia: Poručíčku Svrčekovú nie a nie pustiť z armády, lebo sa priatelí s bývalým šéfom špiónov.

Minister Galko sa aspoň o vojakov staral, na rozdiel od tohto pána, ktorý iba demoralizuje a decimuje armádu. Pre túto vetu na sociálnej sieti sa skončila dvanásťročná vojenská kariéra rotného Michala Hlatkého.

Krátky komentár napísal ako súkromná osoba pod článok na verejnom profile smeráckeho ministra obrany Martina Glváča na Facebooku.

Už na druhý pracovný deň ho rozkazom z Bratislavy okamžite stiahli z misie na Cypre. Do týždňa od napísania komentára predstúpil pred päťčlennú vyšetrovaciu komisiu, aby vysvetlil svoje „neprijateľné“ konanie, a hneď potom ho dobrovoľne-nasilu poslali do civilu.

Rýchly spád

„V piatok v noci po službe som napísal komentár k článku na profile ministra Glváča. O dve hodiny mi volal veliteľ misie, či som niečo vyviedol na Slovensku, lebo sa na mňa pýtajú z velenia v Bratislave,“ spomína dvadsaťdeväťročný Hlatký, ktorý bol v tom čase už deväť mesiacov nepretržite na Cypre. „Spomenul som si na Facebook a zistil, že môj komentár je vymazaný a mám zablokovaný prístup k profilu ministra.“

Už v pondelok ráno sa dozvedel, že si má zbaliť veci a letí späť na Slovensko. „Prišiel rozkaz, aby som bol repatriovaný,“ hovorí Hlatký. Okamžite repatriovať vojaka z misie je možné iba za presne stanovených podmienok - napríklad keby spáchal trestný čin.

„Nakoniec som oficiálne na papieri išiel na zahraničnú služobnú cestu na Slovensko, ale iba s jednosmernou letenkou,“ povzdychne si Hlatký. Na letisko do Viedne si po neho prišiel ministerský Passat. „Asi sa báli, aby som neutiekol,“ poznamená vojak a s odstupom času sa s trpkosťou v hlase pousmeje.

Zúfalstvo: Podľa Michala Hlatkého je situácia v armáde taká zlá, že mnohým vojakom dochádza trpezlivosť. Aj preto sa ozval. Foto: Tony Štefunko

Inkvizičná komisia

Z oficiálneho zvukového záznamu vyplýva, že päťčlenná komisia žiadala od Hlatkého bez možnosti pripraviť sa, aby predložil dôkazy o svojej nevine, dobrom správaní a spisy, ktoré nemal šancu mať pri sebe.

Hoci vojakovi nedokázali žiadne evidentné porušenie predpisov, členovia komisie sa snažili presvedčiť ho, že nebol lojálny voči ministrovi. Lojalitu a vernosť k ozbrojeným silám vysvetľoval Hlatkému jeden z členov komisie dosť kuriózne. „Lojalita znamená, že nemôžete kritizovať ministra alebo premiéra, keď máme také platy.“

Ďalší z členov komisie bol ešte jasnejší: „Viete, aký je priemerný plat vojaka? Až 1 080 eur. Výsluhový dôchodok? Asi 780-800 eur. Priemerný civilný dôchodok je okolo 380 eur. Minister Kaliňák s ministrom Glváčom urobili veľký kus práce, aby zabezpečili, čo zabezpečili. Keď niečo také napíšete, tak dehonestujete jeho prácu.“ Ani tretí člen komisie nechcel zaostať. „Čo sa vám nepáči, keď teraz majú vojaci istoty a vedia, na čom sú?“ vyletel na mladého rotného.

Hlatkého profil na Facebooku pravdepodobne prešacovali aj vojenskí špióni. „Vyťahovali na mňa fotky, ku ktorým by sa nemali bez môjho povolenia dostať,“ spomína Hlatký.

Obrana pravdou nepomohla

„Práve preto, že som hrdý vojak a záleží mi na ozbrojených silách, tak vidím, že armáda na tom nie je dobre. Vidím, ako sú vojaci demoralizovaní celkovým stavom,“ vysvetľuje svoje pohnútky Hlatký. Podľa neho je situácia zlá aj v prípade techniky či pracovných podmienok.

Jeho názor pritom svojím spôsobom potvrdil aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Peter Vojtek. „My máme problém v každej oblasti,“ povedal 26. júna po zasadnutí vlády. Riešia vraj najmä vysokú poruchovosť lietadiel MiG-29 a pozemnú techniku, sedemdesiat percent tejto techniky je dávno po technickej životnosti.

Hlatký pred komisiou spomenul aj iné nedostatky. „Misia na Cypre je viac ako desať rokov, ale doteraz tam vojaci nemali školenia na prácu vo výškach, hoci neustále opravujú stožiare, veže a vodojemy. Pred mojou misiou nejakí vojaci popadali a kadejako sa ich úrazy kamuflovali. Až ja som vybavil, aby mali konečne aj školenia na prácu vo výškach a ich veliteľ nebol jednou nohou v base,“ hovorí Hlatký.

Hoci sa mladý rotný bránil, že v armáde je od strednej vojenskej školy, vždy mal výborné hodnotenia a záleží mu na stave armády, nepomohlo mu to.

Rotný Michal Hlatký ešte spokojný pred odchodom na misiu spolu so sestrou. Stres z prepustenia mu ubral mnoho síl aj kilogramov. Foto: archív M.H.

Vydierali?

„Čo si myslíte, že sa teraz vrátite na Cyprus, ako keby sa nič nedialo? To si naozaj myslíte? Ohrozili ste dôveru v ozbrojené sily,“ oboril sa na Hlatkého predseda komisie plukovník Emil Hvásta. Krátko nato vyhlásil prestávku. Počas nej sa rotnému podľa jeho slov mimo záznamu vyhrážali, že na neho podajú trestné oznámenie, pošlú tajných a že mu hrozí basa na šesť mesiacov až šesť rokov za poburovanie. „Ani mi nedali čas na rozmyslenie. Povedali, že majú príkaz vyriešiť to dnes,“ tvrdí Hlatký.

Rotného slová nepriamo potvrdzuje plukovník Hvásta. „Cez prestávku sme sa s pánom rotným dohodli, že si podá žiadosť o odchod do civilu a my nepodáme podnet na trestné stíhanie,“ uzavrel podľa záznamu kariérnu popravu predseda komisie.

„Po tomto procese už nemám dôveru v ozbrojené sily a nechcem byť ich súčasťou,“ povedal s trasúcim sa hlasom Hlatký, strhol si hodnosť a položil ju na stôl pred komisiu. „Po podpise môjho odchodu na vlastnú žiadosť si všetci vydýchli a začali mi rozprávať, že oni s tým nemohli nič robiť, lebo taká bola politická objednávka. Samozrejme, že mimo záznamu,“ dodáva Hlatký.

Oficiálna odpoveď vojakov znie, že „menovaný si podal žiadosť o skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka OS SR na základe svojho slobodného rozhodnutia“. Hlatký je z toho všetkého znechutený. „Poviem pravdu, bál som sa, čo mi urobia. Preto som sa akože slobodne rozhodol z armády radšej odísť, hoci mi to bolo veľmi ľúto.“

Nenormálne

Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová nad prípadom iba krúti hlavou. „Toto nie je normálne. Žiaden občan Európskej únie, ani občan Slovenskej republiky, nemôže byť perzekvovaný za vyjadrenie svojho osobného názoru. K základným ľudským právam patrí nielen sloboda myslenia, ale aj prejavu či vyjadrenia názorov,“ konštatuje ombudsmanka. Ak nejde o vyzradenie služobného tajomstva, podľa nej neexistuje dôvod na prepustenie alebo vyšetrovanie.

Exminister obrany Ľubomír Galko, ktorého vo svojom komentári Hlatký spomenul, bol z prípadu nepríjemne prekvapený a považuje to za neprípustné. „Mohol by som komentovať, že to, čo robí Martin Glváč, je nehorázne, ale k sprofanovanému zbabelcovi, blúdiacemu v labyrinte smeráckych podlostí, už nemá ani zmysel nejako bližšie sa vyjadrovať,“ konštatoval Galko.

Kto chce, nemôže, kto nechce, musí

Na rozdiel od rotného Hlatkého sa poručíčka Katarína Svrčeková snaží už niekoľko mesiacov z armády odísť, ale nemôže. Pritom sám premiér Robert Fico o nej vyhlásil, že „porušila všetky zákony“.

Svrčeková pracovala vo vojenskej tajnej službe a po čase sa stala priateľkou jej riaditeľa Romana Mikulca, ktorý dal vyšetrovať tunelovanie oboch tajných služieb z čias prvej vlády Roberta Fica. Krátko pred voľbami v roku 2012 Mikulca odvolali, ale Svrčeková u špiónov zostala.

V nedávnom vystúpení na tlačovke vyhlásila, že sa stala prostriedkom vydierania a zastrašovania Mikulca a podala si žiadosť o odchod do civilu. Vedenie armády to však neprijalo a miesto toho ju prevelili z Bratislavy k chemickému práporu do Rožňavy a následne do Trebišova. Tam je veliteľkou bojovej čaty, hoci na to nemá potrebné kurzy a školenia.

Navyše odmietla bezpečnostnú previerku, takže by veliteľkou nemala byť, keďže každý veliteľ určitý stupeň previerky musí mať. Svrčekovú spolu s Mikulcom nedávno polícia vyšetrovala a obvinila, že vynášala tajné informácie, čo obaja rezolútne odmietajú.

VIDEO Plus 7 Dní