Tip na článok
Profesionálny vojak: Ivan Koliščák sa zúčastnil na zahraničných misiách, z tej poslednej si zrejme doniesol vážnu traumu.

Profesionálny vojak zomrel po zásahu policajtov, dodnes nikoho nepotrestali

Smrť vojaka, ktorý pred potýčkou s policajtmi vrčal, ceril zuby a správal sa agresívne, nemá ani takmer po pol roku vinníka. Súdnoznalecký posudok poukazuje na možné pochybenie polície.

Galéria k článku (3 fotografie )
Miesto tragédie: V deň smrti popíjal Ivan Koliščák nealkoholické pivo v bare neďaleko bytu, kde býval s rodičmi.
Nahnevaní: Július a Margita, rodičia nebohého Ivana Koliščáka, vinia zo synovej smrti policajtov.
Násilná smrť: Súdnoznalecký posudok si vyžiadalo ministerstvo vnútra.

Ivan Koliščák zomrel pri policajnom zásahu v jednom z trebišovských pohostinstiev koncom apríla. Vojak z povolania sedel v krčme niekoľko hodín, keď naňho vystrašená barmanka zavolala políciu. Dôvod? Vrčal, ceril zuby, ženu sotil medzi poháre...

Keďže šlo o profesionálneho vojaka, privolaní policajti sa zrejme rozhodli použiť o čosi razantnejšie metódy na spacifikovanie agresora. Výsledok šokoval - Ivan Koliščák na mieste zomrel.

Súdnoznalecký posudok, ktorý dalo vyhotoviť ministerstvo vnútra, konkrétne odbor inšpekčnej služby - východ, priniesol prekvapivé závery: Ivan Količšák zomrel násilnou smrťou, a to udusením, buď v dôsledku stlačenia krku, alebo pritlačením hrudníka.

Podľa všetkého sa tak stalo počas policajného zásahu. Ministerstvo vnútra však konkrétne informácie neposkytuje. Len to, že vo veci bolo začaté trestné stíhanie pre prečin usmrtenia. Policajti sú stále v službe.

Pozostalí bijú na poplach a tvrdia, že im polícia zabila syna. Kritici poukazujú na údajnú brutalitu a neadekvátnosť policajného zákroku. Zástancovia, naopak, upozorňujú, že muž bol agresívny a policajti iba konali svoju povinnosť. Viacerí sa zároveň pýtajú, čo robil človek so zjavnými psychickými problémami v profesionálnej armáde.

Nahnevaní: Július a Margita, rodičia nebohého Ivana Koliščáka, vinia zo synovej smrti policajtov. Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Čudný

Ivan Koliščák bol vojak z povolania trinásť rokov, pôsobil v dvoch misiách. Po návrate z poslednej v Afganistane sa začal správať „čudne“. „Spomínal, že tam zažili niečo nepekné. Vraj tam pri ňom vybuchla nejaká bomba. No viac rozprávať nechcel, údajne to mal zakázané,“ spomína jeho otec. Ako profesionál sa však nesťažoval a do práce v trebišovských kasárňach chodil ďalej. Dokonca sa vraj pripravoval na ďalšiu misiu.

Pár dní pred smrťou sa podľa tvrdenia blízkych správal zvláštne. „Viete, on nás živil, opravil celý byt. Rád hovoril, čo kde opraví. No vtedy bol mĺkvy, pýtal sa ma na veci o Bohu. Prosil ma, aby som mu odpustila, ak mi niekedy ublížil. Hovorím mu: ‚Ivan môj, čo ti je, deje sa niečo? Veď ty si mi nikdy neublížil.‘ A on mi na to: ‚Mami, mňa zabijú ako Ježiša.‘ Bol ticho, fajčil a plakal,“ spomína na dni pred synovou smrťou Ivanova mama.

V deň smrti šiel podľa príbuzných do práce. Popoludní si z banky vybral peniaze, aby mohol dokončiť rekonštrukciu jednej z izieb v byte. Domov však nedorazil. Kde je, zistili, keď telefonovali Ivanovmu bratovi z neďalekého baru, aby prišiel poňho, že je čudný a spomína diabla...

Miesto tragédie: V deň smrti popíjal Ivan Koliščák nealkoholické pivo v bare neďaleko bytu, kde býval s rodičmi. Foto: RUDOLF FELŠÖCI

V priamom prenose

Ivan sedel v miestnom bare niekoľko hodín a pil nealkoholické pivo. Podľa výpovedí personálu sa spočiatku s nikým nebavil. Keď však začal vrčať a ceriť zuby ako pes, čašníčka za pultom spozornela.

„Ivan sa správal tak, akoby mal halucinácie alebo vidiny, akoby niekoho pri sebe videl. V takom stave som ho ešte nikdy nevidela,“ uviedla barmanka vo výpovedi, ktorá je súčasťou súdnoznaleckého posudku. Vystrašená žena zatelefonovala Ivanovmu bratovi Martinovi.

Po barmankinom telefonáte Ivan údajne znervóznel. Dokonca vošiel za barový pult a ženu sotil medzi poháre. Vtedy zavolala na pomoc políciu. Keď sa to agresívny vojak dozvedel, kľakol si v bare na zem, sklonil hlavu, vystrel ruky do vzduchu a čakal na policajtov. Ich výzvy na odchod nepočúvol.

Vzpierať sa vraj začal po tom, čo mu hliadka chcela nasadiť putá. Policajti sa ho snažili spacifikovať. „Keď bol na zemi, strašne kričal, vrešťal, hádzal sa a kopal okolo seba, akoby bol úplne mimo zmyslov, akoby sa pomiatol. Trvalo to približne päť až desať minút,“ cituje znalecký posudok výpoveď jedného zo svedkov incidentu.

Odrazu podľa dotyčného nastalo ticho a Ivan zostal ležať na zemi sivý. Viacerí svedkovia sa zhodli, že muža nejaviaceho známky odporu ani pohybu odtiahli policajti do vestibulu s putami na rukách a položili ho do kresla. Zavolali rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá po neúspešných pokusoch o oživenie konštatovala smrť. Svedkom zápasu bol aj Ivanov brat Martin a otec. Do baru prišli preto, aby ho zobrali domov.

„Nehovorím, že s ním nebolo niečo v neporiadku. Policajtov na to upozornila čašníčka i ja. Jemu bolo treba zavolať sanitku, nie ho kolenami prihrdúsiť. Aj iní videli, že mu jeden policajt kľačí na krku, druhý ho drží za nohy, aby už toľko nekopal. Kričal som na nich: ‚Pustite ho, jemu preskočilo z misie v Afganistane! Však ho udusíš, ty blázon!‘ Nepomohlo. Prestali, až keď sa nehýbal. Tvár mal modrú a do vestibulu ho vliekli ako psa,“ hnevá sa Ivanov otec.

Je presvedčený, že keby syna tak netlačili, bol by nažive. Možno by potreboval pomoc psychiatra, no žil by.

Tajný videozáznam

Priebeh policajného zákroku nahral potajme i jeden z hostí. Vidieť na ňom, ako Ivan kričí, i to, ako sa ho policajti snažia spacifikovať. „Ivan bol dobre stavaný, denne cvičil, mal poriadnu silu. Keby šlo o férovku, tak by tých policajtov zmastil,“ tvrdí Ivanov mladší brat Martin.

Spolu s otcom si dookola prehrávajú celú udalosť. Priznávajú, že bezprostredne po tragédii boli zúfalí. „Policajtom sme toho navykrikovali, že sú vrahovia. Ale čo by ste robili vy? V pokoji im poďakovali? Tak nás vzali do cely predbežného zadržania, kde sme spali do rána na holej zemi. Za útok na verejných činiteľov. Nik z nich nepomyslel na našu mamu, ktorá sa nevedela nikomu dovolať. To, že je Ivan mŕtvy, jej otec povedal až ráno, keď nás pustili,“ hovorí Martin.

Rodinu hnevá i to, že Ivana prišli spacifikovať mladí policajti. Mali dvadsaťpäť a dvadsaťšesť rokov, podľa príbuzných im chýbala prax a situáciu precenili. Rodine sa nepáči ani prístup vyšetrovateľa.

„Podali sme sťažnosť generálnemu prokurátorovi. Máme vážne podozrenie, že vyšetrovanie sa vedie nezákonným spôsobom a je zmanipulované. Žiadame, aby vyšetrovateľ i dozorujúci prokurátor boli z úkonov trestného konania vylúčení,“ hovorí právny zástupca pozostalých Juraj Kus.

Poukazuje na to, že od smrti ubehlo už takmer pol roka a nikto nebol obvinený. Nepozdáva sa mu ani to, že vyšetrovateľ napriek výzve doručil rodine znalecký posudok o Ivanovej smrti viac ako tri mesiace od vyhotovenia.

Iný pohľad

Z výpovedí policajtov uvedených v znaleckom posudku vyplýva, že zákrok bol primeraný. Ivana vraj slušne upozornili, aby zaplatil a odišiel. Namiesto toho vraj jedného z policajtov chytil za uniformu. Požiadali ho, aby prestal. Vojak sa začal metať, hádzať, kopať okolo seba.

„Snažili sme sa mu dať páku, pritom spadol na zem, kde stále rozhadzoval rukami, kopal nohami a vrieskal po nás, že sme satani a diabli,“ opisuje udalosť jeden zo zasahujúcich policajtov. V jeho výpovedi nie je žiadna zmienka o tom, že by mu kolenom tisol na krk alebo hrudník. Vraj ho spútali a odviedli do vestibulu, kde čakali na príchod sanitky.

„Ten muž normálne sedel, ešte som mu kontroloval dýchanie, normálne dýchal. Skontroloval som mu pulz. Mal ho,“ tvrdí zasahujúci policajt. Jeho kolega priznáva, že pri presune do vestibulu kládol Ivan len pasívny odpor. „Ale bol pri vedomí, pričom mal stále na rukách putá. (...) Keď sme ho posadili do toho kresla, ja som videl cez okno, ako prišla sanitka. Kým zdravotníci vyšli hore, ten chlap prestal dýchať,“ dozvedáme sa ďalej.

Lekár stanovil čas smrti na 23.45, teda dávno po incidente. Hoci sa v posudku uvádza tento čas, jeho autori zároveň konštatujú, že Ivan zomrel násilnou smrťou. „Išlo o násilnú smrť - udusenie v dôsledku znemožnenia dýchania, a to buď stlačením krku v oblasti hrtana s nemožnosťou prijímať kyslík, alebo pritlačením hrudníka s následným znemožnením dýchacích pohybov pri akútnej poruche správania pred policajným zákrokom,“ uvádza sa v posudku.

K uduseniu došlo za krátky čas. Súdni znalci nevylučujú, že dotyčný bol počas transportu z baru do vestibulu už mŕtvy. V posudku sa píše:

„Prikláňame sa skôr k názoru, že menovaný bol z miesta činu pri barovom pulte odtiahnutý do kresla vo vstupnej hale už mŕtvy, respektíve v čase, keď uňho vyhasínali životné funkcie, je nepravdepodobné, aby menovaný v kresle vstupnej haly sám dýchal a mal zachovanú činnosť srdca.“ Súdni znalci poukazujú aj na to, že Ivanovej smrti sa pravdepodobne dalo zabrániť, keby mu umožnili dýchať a poskytli laickú prvú pomoc.

VIDEO Plus 7 Dní