V rozhovore sa dočítate:

- Prečo sa aj v&nbsp;týchto podmienkach rozhodne niekto študovať medicínu - Aká je situácia v nemocniciach v&nbsp;zahraničí - Čo naše zdravotníctvo naučila pandémia kovid-19

Výpovede dalo už viac ako 2&nbsp;100 lekárov, z&nbsp;ktorých štvrtina je z&nbsp;Univerzitnej nemocnice Bratislava. V&nbsp;prípade, že by ich nestiahli, ohrozilo by to poskytovanie zdravotnej starostlivosti v&nbsp;hlavnom meste? - Pokiaľ viem, len Ružinov má bezmála 150 výpovedí. Veľmi veľa z&nbsp;tých ľudí je graduovaných a&nbsp;atestovaných. Výpoveď atestovaného lekára je z&nbsp;hľadiska starostlivosti o&nbsp;pacienta dôležitejšia, lebo ten nie je tak ľahko nahraditeľný. Treba na rovinu povedať, že ak dajú výpovede napríklad anestéziológovia, ktorí sú dôležití pre chirurgické oddelenia, bude to naozaj veľmi zlé.

Môže sa stať, že niekto potrebuje akútnu zdravotnú pomoc, príde napríklad na urgentný príjem a&nbsp;nebude ho mať kto ošetriť? - Nechcem strašiť, to už je v&nbsp;rukách nášho riaditeľstva, ktoré sa k&nbsp;tomu stavia veľmi triezvo a&nbsp;pripravuje sa na rôzne scenáre. Keby však naozaj odišlo toľko lekárov, koľko ich podalo výpoveď, tak chod oddelení, pri akomkoľvek najlepšom scenári nevieme zabezpečiť.

Minister zdravotníctva stále tvrdí, že podané výpovede nijako neohrozia zdravotnú starostlivosť... - Verím tomu, že ministerstvo urobí všetko pre to, aby sa s&nbsp;lekármi dohodlo, aby sa naplnili ich požiadavky a&nbsp;napokon stiahnu svoje výpovede.

Niektorí si možno myslia, že lekári len hrozia výpoveďami, aby dosiahli svoje požiadavky. - Drvivá väčšina lekárov nepodáva výpoveď rada. Sú to ľudia, ktorým záleží na slovenskom zdravotníctve, záleží im na tom, aby ústavná starostlivosť bežala tak, ako má. Nejaké malé percento z&nbsp;tých 2&nbsp;100 aj v&nbsp;prípade, že dôjde k&nbsp;dohode s&nbsp;ministerstvom, však odíde tak či tak. Ale tí sa tak rozhodli podľa mňa už skôr.

Jedným z&nbsp;dlhodobých problémov v&nbsp;zdravotníctve sú aj platy lekárov. Dá sa vyčísliť nejaká suma, ktorá by ich okrem poslania motivovala na prácu? - Taká, aby tu zostali. Aj v&nbsp;susedných krajinách V4 majú podobné problémy v&nbsp;zdravotníctve ako my, ale platy lekárov tam výrazne zvýšili. Nožnice medzi nami a&nbsp;susedmi sa v&nbsp;tomto ohľade otvárajú. Nepredstavujme si lekárov ako nejakých upírov, ktorí chcú za každú cenu len peniaze na svoje platy. Ak sa však pozeráme len na platy, oveľa väčším problémom u&nbsp;nás sú mzdy sestier a&nbsp;ostatného zdravotného personálu. U&nbsp;nich treba začať s&nbsp;výrazným zvyšovaním platov. Oddelenia v&nbsp;nemocniciach sa zatvárajú najmä preto, že chýbajú hlavne sestry.

Dlhodobo zápasíme aj s&nbsp;odchodom lekárov a&nbsp;sestier do zahraničia. Je tu šanca, že sa vrátia? - Návraty nie sú jednoduché. Ak v&nbsp;krajine zostanete žiť 10 či 15 rokov, urobíte si tam zázemie, máte tam rodinu, dobré pracovné prostredie a&nbsp;kolegov. Veľmi na návrat na Slovensko nepomýšľate. Samozrejme, máme nejaké ojedinelé prípady. Pravda však je, že už počas štúdia rozmýšľajú medici o&nbsp;odchode a&nbsp;práci v&nbsp;zahraničí. Ak sa nám nepodarí zlepšiť im podmienky, budeme vychovávať väčšinu lekárov pre zahraničné nemocnice a&nbsp;zahraničných pacientov. Máme veľa šikovných a talentovaných študentov, ale musíme im ponúknuť minimálne to, čo v zahraničí.

A to je čo? - Kvalitné podmienky na štúdium, klinickú prax, vedu a výskum. Keď si zoberieme len Bratislavu, v univerzitnej nemocnici za posledné roky ubudlo okolo tisíc lôžok, ale počet študentov sa dokonca navýšil. Vo vyšších ročníkoch musia študenti praxovať, mať kontakt s reálnym pacientom. Áno, digitalizácia učiva, virtuálna realita, výuka v simulačných centrách sú potrebné, ale nenahradia živého pacienta. Podmienky na klinickú prax sú horšie ako pred 10 rokmi, pri jednom lôžku sa „tlačí“ aj 10 – 15&nbsp; študentov. Bratislava nevyhnutne potrebuje novú&nbsp; nemocnicu Rázsochy a z pohľadu modernizácie výuky aj dofinancovanie lekárskej fakulty. A keď hovorím Rázsochy, tak myslím veľké Rázsochy, s počtom lôžok minimálne tisíc. Bez univerzitnej nemocnice na Rázsochách, ale aj rekonštrukcie kľúčových pracovísk súčasnej UNB a ostatných výučbových nemocníc, nás čaká len ďalšia stagnácia, až úpadok.

Politici riešia slovenské zdravotníctvo ako najväčšiu prioritu už tridsať rokov. Napriek tomu je stále v&nbsp;dezolátnom stave. Prečo? - Je veľmi smutné, že tu nie je žiadna kontinuita. Zdravotníctvo, školstvo nie sú ani pravé, ani ľavé. Po nástupe novej vlády začíname akoby vždy odznovu. Výsledkom je prešľapovanie na jednom mieste.

Veľkou témou je aj energetická kríza. Pripravuje sa vaša nemocnica na mimoriadnu krízovú situáciu? - To, či nemocnice dostanú na zvýšené energie nejakú finančnú podporu od štátu, nie je stále jasné. Nemocnice musia normálne fungovať. Tak, ako kovid odhalil na kosť zlý stav zdravotníctva, tak energetická kríza na kosť odhalí stav našich nemocníc. Máme k&nbsp;nim generačný dlh. V&nbsp;nemocnici, ktorá má štyridsať rokov a&nbsp;prefukuje cez okná, kúrenie a&nbsp;elektrina môžu byť poriadne drahé.

A&nbsp;v&nbsp;prípade Lekárskej fakulty UK, kde pôsobíte ako prodekan? - Lekárska fakulta bude re­špektovať odporúčania z&nbsp;rektorátu, ako a&nbsp;kde energie ušetriť. Ale aj šetrenie má svoje limity, kľúčové je, aké budú dotácie zo strany štátu. Nemocnice a&nbsp;školy musia byť prioritou. Z&nbsp;našej strany je záujem, aby bola čo najdlhšia prezenčná výučba. Ak bude situácia výrazne horšia, prejdeme na dištančné vzdelávanie. Ani lekárov však nemôžeme vzdelávať cez online dlhodobo.

Spomenuli ste pandémiu COVID-19. Posledné dva roky boli nielen v&nbsp;zdravotníctve práve pre toto ochorenie mimoriadne náročné. Čo nás naučil kovid? - Veľmi veľa. Z&nbsp;toho negatívneho hľadiska sme videli umierať množstvo ľudí, aké sme ni­kdy nemali. Analyzoval som len našu kliniku a&nbsp;tie počty výrazne narástli. Naučilo nás to snažiť sa liečiť chorobu, o&nbsp;ktorej vieme veľmi málo. Zomknúť sa, ísť za hranicu svojich síl, prekonávať bezmocnosť z&nbsp;neznámeho nebezpečného vírusu. Vidieť ľudí, ktorým nevieme pomôcť, rozdeľovať a&nbsp;odsúvať pacientov, určovať, kde kto bude ležať... V&nbsp;našich podmienkach to boli nové skúsenosti.

Aký je to pre lekára pocit, keď musí rozhodnúť o&nbsp;živote a&nbsp;smrti? - My lekári so smrťou žijeme, nie je to pre nás nové. Ale tu sme boli konfrontovaní so smrťou ľudí, ktorí majú aj menej ako štyridsať či päťdesiat rokov a&nbsp;predtým nemali žiadnu anamnézu. Nestretli sme sa so situáciou, že by sme niekoho nedali na kyslík alebo na ventilátor. Vždy sme to nejako urobili, naozaj vždy, len to bolo extrémne náročné. Vznikol nám však väčší problém, ktorý sa už teraz prejavuje, ale naplno sa rozvinie v&nbsp;budúcnosti, a&nbsp;to je veľmi veľké zanedbanie takzvanej bielej starostlivosti.

O&nbsp;čo ide? - My to voláme biela a&nbsp;červená starostlivosť. Červená sú „kovidi“ a&nbsp;biela „nekovidi“. Keďže kovid si vyžadoval mať k&nbsp;dispozícii takmer všetky lekárske sily, odsúvali sa pacienti, ktorí boli objednaní, dlho čakali na zákrok a&nbsp;operáciu. V&nbsp;niektorých prípadoch sa termíny operácií predĺžili aj o&nbsp;dva roky. To je veľmi dlhý čas

Dá sa vôbec v&nbsp;tomto období nájsť aj niečo pozitívne? - Prechod do online priestoru. Enormne dôležité bolo napríklad to, že sme už mali zavedený e-recept. Keby ten nebol, tak si neviem predstaviť, ako by ľudia chodili fyzicky po recepty. Elektronický recept presvedčil aj tých, ktorí to dovtedy nerobili. My sme na to prešli hneď, pretože to považujem za výbornú aj fungujúcu vec.

Pacienti sa stretávali aj s&nbsp;tým, že lekári v&nbsp;ambulanciách už prestávali takmer ordinovať a&nbsp;riešili všetko cez telefón a&nbsp;mail. To bolo pre niektorých ľudí ťažko pochopiteľné. - Veľmi oceňujem a&nbsp;chápem prácu ambulantných lekárov, ktorí si to mohli dovoliť. Komunikáciu cez telefóny sme my skôr využívali na konzultáciu výsledkov, napríklad po odberoch a&nbsp;podobne. Treba si z&nbsp;kovidu zobrať ponaučenie a&nbsp;pracovať s&nbsp;vecami, ktoré priniesol do zdravotníctva z&nbsp;pohľadu procesov a&nbsp;manažmentu.

Existuje riešenie, ako nahradiť starších lekárov, ktorí stále ordinujú, keďže ich nemá kto nahradiť a&nbsp;pracujú už aj v&nbsp;dôchodkovom veku? - Treba si uvedomiť, že to je globálny problém. Nedostatok lekárov, ich vek a&nbsp;nahrádzanie mladými lekármi, to nie je jednoduché a&nbsp;nielen u&nbsp;nás. Zavádzajú sa napríklad aj rezidenčné projekty. U&nbsp;nás na fakulte sme otvorili rezidenčné vzdelávanie a&nbsp;vidím, že medzi medikmi je o&nbsp;to slušný záujem.

Ste extrémne zaneprázdnený muž. Ako sa dá stihnúť vedenie kliniky, fakulty a&nbsp;ešte robiť vedecký výskum? - Hovorím tomu „tímová práca“. Vediem najväčšiu internú kliniku v Bratislave, kde mám skvelých spolupracovníkov na to, aby kvalitne fungovala lôžková aj ambulantná činnosť. Popritom sa venujem výučbe medikov, čo ma pri mojej práci tiež napĺňa.&nbsp; Vedecko-výskumnú činnosť sa snažíme, napriek nie najoptimálnejším podmienkam, realizovať na slušnej úrovni. Minulý rok sme získali ocenenie za najlepší vedecký tím. Na to som&nbsp; pyšný. Popritom veľa publikujem a vediem k tomu aj všetkým mojich kolegov.

Inými slovami, Lekárska fakulta napreduje. Tam sa to viditeľne zlepšuje? - Robíme pre to všetko. Určite by som si vedel predstaviť lepšie podmienky na vedu, no peňazí je málo. Práve v&nbsp;tom sa už priepastne vzďaľujeme aj od susedov z&nbsp;Českej republiky. Bol som u&nbsp;kolegov v&nbsp;Hradci Králové. Môj priateľ tam je riaditeľ nemocnice. Oni dávajú dva milióny eur ročne na výskum. Dobre počujete, nemocnica robí vlastný výskum. U nás si to v súčasnej situácii, bohužiaľ, neviem predstaviť.

Spomenuli ste, že pôsobíte zároveň v&nbsp;nemocnici aj na fakulte. V&nbsp;čom je toto prepojenie prínosné? - Ide o&nbsp;výučbové bázy. Fakulta nemôže fungovať dobre, keď nemá výučbové bázy, keď s&nbsp;nemocnicou nefunguje v&nbsp;symbióze. Na druhej strane nemocnica potrebuje fakultu, lebo fakultní lekári plnohodnotne pôsobia v&nbsp;rámci nemocnice, a&nbsp;zároveň nemocnica má iné platby, keď je univerzitná. Jednak dostáva prostriedky z&nbsp;výučby a&nbsp;jednak vo vzťahu k&nbsp;poisťovniam. Mojou veľkou ambíciou je, aby vo vedeckovýskumnej činnosti bola Lekárska fakulta oveľa väčšia v&nbsp;rámci Slovenska, ale aj mimo neho.

Je vzdelávanie budúcich lekárov u&nbsp;nás odlišné od okolitých krajín? - Nejaký rozdiel tam, samozrejme, je, ale nie dramatický. Z&nbsp;hľadiska vedomostí sme porovnateľní aj so susedmi. Rozdiel je v&nbsp;podmienkach, vo výskume, vo vybavení vedeckých pracovísk, nemocníc, fakúlt. Rating je tam jednoducho vyšší. Na druhej strane vzdelávame u&nbsp;nás dobre, inak by naši absolventi neboli toľko žiadaní a&nbsp;úspešní v&nbsp;krajinách po celom svete.

Keby ste mali možnosť opäť si vybrať svoje povolanie, ako by ste sa rozhodli? - Medicínu som si v&nbsp;podstate vybral preto, že obaja moji rodičia boli lekári. Dokonca aj môj starý otec, aj môj syn je lekár. Ak sa celý život pohybujete v&nbsp;prostredí medicíny a&nbsp;lekárov, potom je váš výber jednoznačnejší. (Smiech.)

Čiže ste z&nbsp;takej tradičnej lekárskej rodiny? Mám veľmi rád históriu, ešte viac archeológiu. Ale prevážila túžba pokračovať v&nbsp;rodinnej tradícii. Dnes som však rád, že som si vybral vnútorné lekárstvo a&nbsp;v&nbsp;rámci nej špecializáciu endokrinológia.

Ako vidíte budúcnosť nášho zdravotníctva? Celý život sa pozerám na veci z&nbsp;pozitívneho hľadiska. Čo ma vždy napĺňa optimizmom, to sú moji kolegovia, v&nbsp;nemocnici i&nbsp;na fakulte. Toto moje domovské pracovisko internej kliniky v&nbsp;ružinovskej nemocnici som do veľkej miery vybudoval. Kedysi to boli dve oddelenia, ktoré sme pospájali a&nbsp;urobili sme z&nbsp;toho najväčšiu internú kliniku. Keď ľudia od vás odchádzajú, zatrasie to s&nbsp;vami. Potom zoberiete nových a&nbsp;začínate odznovu. Ale vidíte na nich entuziazmus, mnohí sú šikovní a&nbsp;chytia sa. Ja tu mám chlapcov pripravených na profesúru. Nemajú ani 40 rokov. Vidím ten drajv, chuť vzdelávať sa a&nbsp;špecializovať v&nbsp;konkrétnej medicínskej oblasti. To ma vnútorne veľmi teší

Profesor a prednosta internej kliniky: Smerujeme do ďalšej krízy. Pripravujú sa rôzne scenáre

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Profesor a prednosta internej kliniky: Smerujeme do ďalšej krízy. Pripravujú sa rôzne scenáre

Súvisiace články

Železničné nemocnice sú na predaj: V Košiciach hrozí, že pacientov nebude mať kto ošetriť

Expert na šetrenie pracuje pod Igorom Matovičom: Dá si minister poradiť od odborníkov?

Lengvarský súhlasí: Niektorí zdravotníci by mohli dostať stabilizačný príspevok až 20-tisíc eur

Nemocniciam rastú ceny energií, niektorým aj šesťnásobne: Ak nepríde kompenzácia, hrozí kolaps

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás