Marek Nemec

Apartmán vo Vysokých Tatrách, rodinný dom v prešovskej časti Solivar, niekoľko bytov, garáž, dva pozemky v Prešove plus dva v Prahe. To má byť výpočet nehnuteľného majetku dekana Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity profesora Róberta Štefka (64) a jeho najbližšej rodiny.

Zoznam realít Štefkovcov opisuje anonym, ktorý do redakcie PLUS 7 DNÍ prišiel po zverejnení článku o vyčíňaní ukrajinských študentov na tamojšej univerzite. V liste sa píše, že údajne takmer všetky nehnuteľnosti profesor Štefko s rodinou získali po roku 2005. Teda po vzniku prvej a jedinej ekonomickej univerzitnej fakulty v Prešovskej župe, ktorej vraj doposiaľ nikto iný od jej vzniku v roku 2004 nešéfoval.

Fakultu manažmentu zakladal práve univerzitný profesor Róbert Štefko a dlhodobo ju navštevuje najviac študentov zo všetkých fakúlt Prešovskej univerzity - takmer dvetisíc.

„Na anonymné udania tu sme zvyknutí. Nie je to prvýkrát. Pravdepodobne ide o niektorého z bývalých kolegov, ktorí školu v minulosti opustili pre vážne prešľapy, a toto môže byť forma pomsty alebo dokonca závisť. Fakulta patrí medzi najúspešnejšie v rámci celej univerzity, úspešná je aj v širšom rozsahu medzi príbuznými fakultami v SR. Môže to súvisieť aj s blížiacou sa voľbou dekana. Kvalita fakulty vo vede a vzdelávaní medziročne neustále napreduje, čo môže neprajníkom aj prekážať,“ reaguje Štefko.

Zoznam realít, ktoré vraj má pod palcom, rýchlo preškrtáva perom. Po chvíli sa prihlási k vlastníctvu jedného apartmánu v Tatrách, rodinného domu, dvoch bytov s garážou a záhradného pozemku v Prešove-Solivare. „Zvyšok sú nezmysly. Všetci o mojich majetkových pomeroch vedia, nikdy som sa tým ani netajil a sú verejne prístupné na listoch vlastníctva,“ dodáva po revízii realít s tým, že dva byty v Prahe vlastnia jeho dospelé deti s ich domácnosťami.

Syn pracuje v IT sektore pre pražské banky a dcéra v manažmente korporácie v oblasti digitálneho marketingu. „Sú to úspešní mladí ľudia, na ktorých som hrdý, pričom v oboch prípadoch si ich domácnosti celé svoje hypotéky hradili a hradia výlučne zo svojich príjmov, ktoré sú na slušnej úrovni adekvátnej ich postaveniu,“ konštatuje Štefko.

Namiesto údajných troch apartmánov v historickom kúpeľnom dome Branisko v Novom Smokovci, ktoré spomína anonym, Štefko priznáva iba jeden. „Túto nehnuteľnosť mám po rodičoch. Ide o jeden malý dvoj-izbový apartmán v starej budove v Smokovci, ktorý bol zakúpený ešte v apríli 2002 spolu s druhým ešte menším apartmánom, ktorého nie som vlastníkom," spresňuje univerzitný profesor z Prešova.

Štefko tvrdí, že financovanie realít si mal z čoho dovoliť. Od začiatku 90. rokov podnikal 17 rokov ako majiteľ a konateľ súčasne v štyroch firmách. Spomedzi nich to boli dve výrobné firmy, ale tiež vlastnil aj prevádzku cukrárne aj pohostinstva. Žiadna z jeho firiem mu nikdy neskrachovala, jeho firmy sa úspešne etablovali a vydobyli si svoje miesto medzi konkurenciou. Zo stoličky dekana a univerzitného profesora s medzinárodným záberom zarába nadštandardne.

„Okrem podnikania som zároveň väčšinu svojho života pôsobil v top manažérskych pozíciách, predtým ako napríklad námestník v podniku Mototechna s pôsobnosťou na tretine Slovenska, riaditeľ oddelenia analytiky v bývalom závode Autobrzdy Prešov, vedúci kabinetu elektronizácie na OPS Prešov, neskôr takmer 16 rokov ako dekan fakulty. Po nástupe na fakultu som prednášal na univerzitách v zahraničí, čo malo pre mňa tiež významné finančné prínosy,“ vypočítava.

Majetkové pomery mu vylepšuje aj fakt, že je jediným potomkom svojich rodičov a teda aj jediným dedičom. Svojho času rodičia predali dom v centre Prešova na Kúpeľnej ulici. Po mame zdedil byt a jeden záhradný pozemok v Solivare získal v reštitúcii po starých rodičoch.

Rošády s nehnuteľnosťami sa začali rozvodom manželov Štefkovcov. Vtedy predali novostavbu rodinného domu v obľúbenej obci pri Prešove - v Záborskom, vrátili zostávajúcu časť hypotéky, zaplatili sankčný úrok, financie z predaného domu si rozdelili a každý sa pobral svojou cestou. Ešte predtým predali aj päť-izbový komfortný byt postavený v časoch socializmu.

V roku 2005 siahol dekan po paneláku neďaleko centra mesta, kde si kúpil byt tiež s panelákovou garážou. „Niekde som po rozvode bývať musel,“ vraví Štefko. Firma, ktorej bol spoločníkom a konateľom, investovala pri rozširovaní výroby v roku 2001 do kúpy prízemného starého rodinného domu s pozemkom o rozlohe 700 metrov štvorcových v pokojnej časti Prešova - v Solivare.

Pôvodný starý domček dal po rokoch zbúrať a na jeho mieste z hypotekárneho úveru, ktorý bude splácať až do veku 70-tich rokov, postavil bungalov.

Výstavba dekanovho nového domu v časti Solivar bola podľa anonymu vraj podozrivá aj z iného dôvodu. Na stavbe pracovali vraj tí istí robotníci, ktorí boli zapísaní v stavebnom denníku fakulty. Zlé jazyky tvrdia, že robotníci sa k dekanovi domov presúvali aj so stavebným materiálom.

„Toto je absolútny výmysel, do prízemného nového domčeka z hypotéky sme sa na základe kolaudačného rozhodnutia nasťahovali v septembri r. 2010, ale univerzitná budova pre Fakultu manažmentu sa začala stavať až od apríla 2014, čiže takmer o 4 roky neskôr, teda v úplne inom období. Ani fakulta ani ja osobne sme so stavbou univerzitných budov nemali nič spoločné, ani nemohli mať, keďže záležitosti výstavby a správy budov sú na Slovensku vždy iba vecou rektorátov univerzít a fakultám sa dávajú tieto univerzitné budovy iba do užívania pre realizáciu vedy a vyučovania. Samozrejme aj napríklad obstarávanie a realizáciu celej stavby mal vždy v rukách rektorát PU v Prešove, dekan v tejto veci nikde na Slovensku nemá žiadne kompetencie,“ tvrdí Róbert Štefko.

Podarilo sa nám zistiť, že výstavbu budovy fakulty manažmentu v centre Prešova preverovala prešovská kriminálka. Prípad je stále otvorený, ale z neznámeho dôvodu leží v šuplíku. Budovu spomínanej fakulty postavila kontroverzná prešovská firma PKB Invest podnikateľa Jána Bynca. Ten bol krátky čas obvinený v prípade stavby moderného urgentu košickej nemocnice v hodnote takmer 27 miliónov eur hradeného z eurofondov.

Polícia Bynca spoločne s ďalšími dvomi ľuďmi podozrievala z manipulácie verejnej súťaže. Prípad napokon zastavil špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Nahrané telefonáty, kde sa uchá¬dzači zhovárali, kto dá akú cenu, ani SMS správy mu nestačili.