Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Častujú ich rôznymi menami, správajú sa k nim neraz horšie ako zvieratám. Aj to je daň za chvíľku platenej rozkoše, ktorú ponúkajú sexuchtivým zákazníkom.

„Mnohé zápasia s tým, že ich väčšina spoločnosti odsudzuje a ľudia si potom voči nim dovolia vtipy, nadávky či pokrikovanie. Končí to násilím, ktoré nikto nerieši. V extrémnych prípadoch aj vraždami," hovorí riaditeľka Občianske združenia OdyseusIveta Chovancová. „Aj preto záleží, či ich budeme volať nadávkami alebo uznáme, že sú to v prvom rade ľudia a budeme o nich hovoriť ako o ženách pracujúcich v sexbiznise. Už tam sa začína hranica medzi terčom a človekom," dodáva.

Žiadny človek by nemal byť vystavený násiliu. Ani ženy, ktoré striehnu pri cestách na potenciálneho zákazníka. Na ulicu ich vyhnali rôzne životné ťažkosti, najmä finančné. Zápasiť teda musia nielen s nepríjemnou životnou situáciou, ale aj s predsudkami a násilím rôzneho druhu. Vysmievajú sa im, opľúvajú ich, nadávajú, pokrikujú, ale i mlátia a hrozia zabitím. Najčastejšie zažívajú násilie zo strany muža, ktorý sa vydáva za zákazníka.

Mnohí páni si myslia, že keď už za sex zaplatia, majú pod rukami bezduchý tovar a nie človeka. „Zákazník ma škrtil a znásilňoval. Volala som o pomoc a niekto zavolal políciu. Tí mi pomohli. Dostal za to deväť rokov," spomína 36-ročná Bratislavčanka Ľuba.

Často však ženy, ktoré sa živia prácou v sex biznise, polícii nedôverujú.„Nahlásila som to, no policajti mi povedali, že ako niekto môže znásilniť k…u," priznáva 31- ročná Katarína.

Povedomie verejnosti je raz také - „keď šliapeš chodník, musíš počítať s rizikami. Tento prístup má od ľudskosti ďaleko. „Keď v krajine existujú kvalitné sociálne a zdravotnícke služby, ktoré dokážu ľuďom pracujúcim v sexbiznise pomáhať a polícia berie vážne ich ochranu pred násilím, profituje z toho celá spoločnosť," pripomína Iveta Chovancová. Výsledkom je potom ochrana verejného zdravia a zvýšenie bezpečnosti. „Napríklad násilní muži, ktorí by inak beztrestne páchali násilie ďalej, končia vo väzení," dodáva odborníčka z Odysea.

„Polícii to nenahlasujem. Raz mi povedali, že je to riziko povolania," priznáva 30-ročná Kristína. A to je problém. Majú skúsenosť, že im polícia nepomôže alebo ich rovno vysmeje.

„Neviem, prečo je u nás v poriadku, že stále nefunguje systém pomoci a ochrany žien pred násilím. Dotýka sa to každej z nás. Ženy v sexbiznise však zažívajú násilie častejšie a aj v tých službách, čo fungujú sú absolútne na okraji záujmu," upozorňuje Chovancová z OZ Odyseus, ktorý ako jediný má pre ženy na ulici špeciálny program.

Viac sa o príčinách a nástrahách pouličného sexbiznisu dozviete v rámci nášho seriálu Sex po slovensky v najnovšom vydaní časopisu PLUS 7 DNÍ.