Vysoko si cení slobodu človeka, ku ktorej môžu pomôcť aj iní ľudia. Aj preto sa psychológ ĽUDOVÍT DOBŠOVIČ vo svojej terapeutickej praxi, prednáškach či programoch hlási k učeniu amerického psychológa Carla Ransoma Rogersa. Slovenská Ústava zaručuje slobodu vierovyznania a na našej politickej scéne sa pohybuje čoraz viac ľudí, ktorí sa verejne hlásia k svojej viere. Niektorí si hovoria "znovuzrodení kresťania", iní útočia na tých, ktorým sú vlastné liberálnejšie myšlienky. Je však správne, ak náboženstvo a jeho hodnoty zasahujú do fungovania celej spoločnosti? S vierou sa môžu spájať aj negatívne aspekty.  Ako sa na tento fenomén pozerá odborník na ľudskú dušu?

Kde sa berie potreba človeka obracať sa k niečomu vyššiemu, čo ho presahuje?

Viera je všeobecne vnímaná ako zdroj bezpečia, istoty, pokoja a je jedno, či je to viera v boha alebo v niečo iné. V živote človeka je množstvo situácií, na ktoré nemá vysvetlenie a relevantné odpovede. Keďže človek je vybavený tvorivou schopnosťou  fantázie a predstavivosti, je odtiaľ iba krôčik k tomu, že si tie situácie môže vysvetliť nadprirodzenom, napríklad tým, že jestvuje niečo alebo niekto ako je boh a on je za tými situáciami. Človek má zároveň aj ďalšiu potrebu a síce uisťovať sa, že sa dobre a správne orientuje vo svete, že svoj život dostatočne spoľahlivo „kontroluje“ a ovláda. A tak začne veriť, že napríklad boh je za tým všetkým, čo sa mu v živote deje. Táto viera, keďže je v ňom, mu dáva akúsi nádej, istotu, že má svoj život dostatočne v rukách a keď bude žiť podľa „príkazov“ boha, tak bude mať pokojný život.

Súčasný minister zdravotníctva Marek Krajčí je posledné dni predmetom verejnej diskusie. Časť  verejnosti sa obáva, že jeho vierovyznanie môže ovplyvniť smerovanie slovenského zdravotníctva. Na snímke s ďalším
Súčasný minister zdravotníctva Marek Krajčí je posledné dni predmetom verejnej diskusie. Časť verejnosti sa obáva, že jeho vierovyznanie môže ovplyvniť smerovanie slovenského zdravotníctva. Na snímke s ďalším "znovuzrodeným kresťanom" Eduardom Hegerom, ministrom financií.
Zdroj: Facebook

Je život bez náboženskej viery ťažší?

Od klientov počúvam, že viera im v živote pomáha, a teda že ho majú ľahší a ľahšie prechádzajú životnými ťažkosťami. Nedokážem to posúdiť, pretože nejestvuje možnosť posudzovať, či život, ktorý žije veriaci jedinec, je ľahší alebo ťažší, to posúdenie je výsostne subjektívne a individuálne. Nemám ako inému človeku popísať či vysvetliť, aká je modrá farba, ktorú vnímam a nemám sa ako presvedčiť o tom, či ju on vníma rovnako. Jestvuje jediná možnosť - odmerať vlnovú dĺžku farby a tým sa uistiť, že obaja pozeráme na tú istú farbu. To ale zďaleka neznamená, že ju vnímame rovnako modrú. Pri viere nemáme takýto prístroj na meranie a tak aj posudzovanie jej vplyvu na prežívanie života je iba nemerateľná špekulácia. 

Tak sa spýtam inak - zvláda veriaci človek životné úskalia ľahšie?

Veriaci tvrdia, že áno. Ja som nikdy v boha neveril, hoci som istý čas veľmi chcel veriť, a keď sa rozprávam s veriacimi a pokúšam sa porovnať ich cestu životom a moju cestu životom, nenachádzam zásadné rozdiely. Skôr by som povedal, že to mám o kúsok ľahšie, pretože mám menej obmedzení v spôsobe bytia ako veriaci. Opäť však zdôrazňujem, že je to veľmi subjektívne a nemerateľné posudzovanie.

Mnohí majú pocit, že sa na Slovensku rozmáha náboženský fanatizmus. V čom vidíte najväčšie nebezpečenstvo?

Fanatizmus je definovaný ako nekritický zápal a nekritické vnímanie javov v živote a súvislostí medzi nimi. Spája sa s vášňou, teda so silným emocionálnym základom, čiže emócie ovplyvňujú vnímanie týchto javov a súvislostí vo výraznejšej miere, než ich racionálne a overiteľné posúdenie. História ponúka veľa príkladov, kedy takéto fanatické vnímanie malo za následok množstvo bolestí, ba až tragických dôsledkov - inkvizítori verili na bosorky, nacisti verili, že židia sú príčinou hospodárskej krízy, mnohí veria, že rúška pri Covid-19 zastavujú pandémiu, hoci jestvuje veľa príkladov, že ľudia rúška nemali a neochoreli... Isto by sa na jednej aj druhej strane objavovali argumenty pre a proti, ale to už je vlastne súboj dvoch vier. A čím viac niekto ohrozuje našu vieru, tým urputnejšie o ňu bojujeme. Niekedy dokonca tak urputne, že sme ochotní aj iných perzekvovať, trestať či vraždiť.

Takže niektorí nábožensky založení ľudia majú sklon k istej manipulácii a nátlaku?

Nenazval by som to sklonom k manipulácii, skôr je to potreba obhájiť si svoju pravdu. Ak by sa totiž ukázalo, že pravda je iná, bol by to dôkaz, že uvažovali alebo žili v omyle a vlastne nemajú svoj život pod kontrolou. A to je ohrozujúce -  podporuje to stratu bezpečia, čo patrí medzi najsilnejšie ohrozenia v živote človeka. Problém nastáva, keď takíto ľudia majú, napríklad z titulu svojej funkcie, možnosť ovplyvňovať iných ľudí respektíve vplývať na ich životy a niečo im prikázať a rozhodnúť, ako sa veci budú diať.

Stretnutie priaznivcov kňaza Mariána Kuffu na Námestí Slobody v Bratislave, kde sa spoločne modlili ruženec za vypovedanie Istanbulského dohovoru.
Stretnutie priaznivcov kňaza Mariána Kuffu na Námestí Slobody v Bratislave, kde sa spoločne modlili ruženec za vypovedanie Istanbulského dohovoru.
Zdroj: MATEJ KALINA

Myslíte, že títo ľudia z titulu svojej funkcie, napríklad politickej, môžu moc zneužívať na svoje náboženské ciele?

To, či niekto zneužije svoju moc, ovplyvňuje predovšetkým jeho postoje, ktoré sú postavené na jeho hodnotovom systéme, morálke a miere altruizmu. Tieto postoje sú najčastejšie výsledok výchovy, teda pôsobenia autorít a prostredia, s ktorými jedinec vyrastal, a ktoré ho tiež ovplyvňovalo, napr. žil v atmosfére viery v boha alebo v ateistickej atmosfére. Ovplyvňoval to aj jeho vzťah k týmto autoritám.

Ako sa to potom prejavuje?

Ak atmosféra bola láskavá, prijímajúca a podporujúca, pravdepodobne prevezme tieto postoje a hodnoty a s vysokou pravdepodobnosťou si ich bude aj udržiavať a obhajovať, pretože boli pre neho silným zdrojom bezpečia. Ak vyrastal v napätých vzťahoch, v neistote a strachu, potom jeho postoje sú menej pevné a ľahšie ich mení.

Z praxe mám viacero príkladov, kedy „veriaca” rodina vychovala silného ateistu alebo aj naopak. A ako som uviedol, človek si potrebuje urputne obhájiť svoje presvedčenie, svoju vieru. A to, či ju zneužije, je v jeho rukách iba čiastočne. Vždy je totiž možné, hoci niekedy aj za cenu istej námahy alebo obetí, s takýmto jedincom skúsiť  diskutovať a poukazovať na to, aký vplyv jeho rozhodnutia majú na iných. Problém môže nastať, ak ten človek je psychopat, diskusiu nepripúšťa a použije moc na presadenie svojich hodnôt. Vtedy je azda jedinou možnosťou izolovať ho od tohto vplyvu a od jeho moci. Iný človek má nad nami moc iba keď sa mu podriadime.