Tip na článok
Vtáčia perspektíva: Je milosrdná, zakrýva neporiadok a rozvaliny ukryté pod stromami. Mimochodom, ani tie už v parku nie sú všetky, pretože ich vyrúbali.

Rekonštrukcia kaštieľa v Rusovciach: Štát potrebuje 40 miliónov, má len šesť

Kvôli financiám na rekonštrukciu kaštieľa v Rusovciach vláda oslovila nadnárodné spoločnosti. Tie vraj nemajú peniaze.

Galéria k článku (7 fotografií )
Dosníval: Prezident Ivan Gašparovič o kaštieli ako peknom sídle sníval už pred piatimi rokmi. Peniaze chce zohnať cez predaj vily pod Slavínom.
Honosné sídlo: Z vládneho materiálu je jasné, ako bude vyzerať kaštieľ po prestavbe. Už menej jasné je to, kto prestavbu zaplatí.
Chátrajúci kaštieľ: Je smutným výkričníkom pre tých, ktorí sa oň celé roky nestarali.

Vláda s veľkou pompou ohlásila, že do roku 2016 sa pustnúca ruina kaštieľa v Rusovciach zmení na honosné sídlo hodné reprezentovať Slovensko a jeho predstaviteľov. Predbežne počas predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie. O kaštieli ako o reprezentačnom sídle však už pred viac ako piatimi rokmi básnil aj prezident Ivan Gašparovič.

Aby získal peniaze na rekonštrukciu, chcel by dokonca predať aj desaťročie nevyužívanú prezidentskú vilu pod Slavínom. Koncom roka Úrad vlády, ktorý je správcom historického neogotického a pamiatkovo chráneného kaštieľa, vyhlásil súťaž na opravu budov a areálu. Cena rekonštrukčných prác je vyčíslená na 40 miliónov eur.

A keďže štát má vo vreckách prievan a túto sumu len tak nenájde, oslovil sponzorov. Týždenník PLUS 7 DNÍ zistil, že na rekonštrukciu by mali prispieť nadnárodné spoločnosti s účasťou štátu. Ani tie však situáciu nevidia ružovo a jedna z nich už teraz potvrdila, že na rekonštrukciu asi peniaze mať nebude.

Hmlisté kontúry

Jednou z oslovených firiem so žiadosťou o spolufinancovanie rekonštrukcie je Západoslovenská energetika. „Táto diskusia sa začala niekedy na jar 2013. Debata bola súčasťou riešenia slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Predpokladám, že boli oslovené všetky podniky s účasťou štátu vrátane našej spoločnosti s otázkou, či sme ochotní podieľať sa na financovaní rekonštrukcie kultúrnej pamiatky."

"Konkrétne sumy ani termíny ich vyplácania mi nie sú známe, pretože doteraz nebol zo strany štátu oficiálne predložený žiadny odhad nákladov rekonštrukcie ani mechanizmus, ako to celé má fungovať."

"Ak len vezmeme do úvahy medializovaný odhad nákladov rekonštrukcie, čo je 40 miliónov eur, a je tu zhruba tridsať podnikov s účasťou štátu, ktoré sú schopné také niečo spolufinancovať, musela by sa investícia posúdiť v orgánoch jednotlivých spoločností,“ skonštatoval hovorca ZSE Ján Orlovský.

O téme financovania obnovy kaštieľa však zatiaľ orgány Západoslovenskej energetiky nerokovali. „Sami rekonštruujeme národnú kultúrnu pamiatku - mestskú elektráreň v Piešťanoch z roku 1906 - s nákladmi dva milióny eur a pôvodný rozpočet sme znížili o päťdesiat percent kvôli šetreniu v rámci prísnych pravidiel dlhovej služby."

"Preto je otázka, či vôbec a koľko venovať na projekt v Rusovciach. Musí to byť predmet ďalších a konkrétnejších rokovaní,“ hovorí Ján Orlovský.

Snívajte s nami

Podľa zdrojov týždenníka PLUS 7 DNÍ ďalšou firmou v poradí, ktorú vraj oslovili kvôli spolufinancovaniu obnovy rusovského kaštieľa, bol RWE Gas Slovensko. Aj túto spoločnosť sme oslovili s otázkou, akou sumou podporí rekonštrukciu reprezentačného sídla a čo za to bude od štátu recipročne očakávať.

Plynárenská firma však kategoricky odmietla, že by rokovala o finančnej podpore pre štát. „Spoločnosť RWE Gas Slovensko neplánovala ani neplánuje byť súkromným investorom pri rekonštrukcii kaštieľa,“ napísala nám komunikačná špecialistka Katarína Šulíková.

Ďalšími spoločnosťami, ktoré teoreticky pripadali do úvahy, mohli byť aj niektorí mobilní operátori. Tam sa však údajne žiadosť o podporu „neujala“ - a rovnako sa zrejme odtiaľ nedá očakávať prílev eur do podvyživeného rozpočtu na rekonštrukciu. Úrad vlády teda podľa všetkého napriek silným rečiam o dokončení prác v roku 2016 nemá jasno, kde na rekonštrukciu vziať.

Napriek tomu na otázku, do akého termínu potrebuje sponzorské financie získať, odpovedal Úrad vlády takto: „Je naším želaním, aby sa s rekonštrukciou kaštieľa začalo v druhom kvartáli roku 2014, ihneď po ukončení verejného obstarávania na dodávateľa alebo dodávateľov diela. Vláda spolu s ministerstvom financií má záujem, aby boli práce ukončené do júla 2016, keď bude Slovensko predsedať v Rade EÚ. Bolo by to prvé významné využitie areálu.“

Jedinou finančnou istotou pri hľadaní peňazí sú európske granty, prostredníctvom ktorých podporia projekt obnovy budovy čeľadníka a historických záhrad v areáli kaštieľa v Rusovciach Nórsko, Island a Lichtenštajnsko. Z programu kultúrneho dedičstva na obnovu Rusoviec poskytnú päť miliónov eur. Ďalší milión má nachystaný na rekonštrukciu v rozpočte ministerstvo financií.

„Pri financovaní sa počíta najmä s využitím alternatívneho financovania z prostriedkov Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a darov od nadácií, občianskych združení a podnikateľských subjektov. Čo sa týka podrobností ohľadne jednotlivých donorov, verejnosť bude o nich informovaná po tom, čo bude zrejmá finálna čiastka na rekonštrukciu,“ napísala hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.

Stále málo

Nech to zratúvame z ktorejkoľvek strany, z potrebných štyridsiatich miliónov eur má štát k dispozícii iba šesť miliónov. To však zďaleka nestačí na to, aby štvorpodlažný kaštieľ dostal podobu, o akej hovorí vládny materiál, a stalo sa z neho reprezentačné sídlo s možnosťou ubytovania hostí v dvoch luxusných apartmánoch.

V suteréne budovy by mali byť relaxačno- oddychové priestory, zásobovanie kuchyne, kuchyňa, sklady potravín aj šatne personálu. Na prízemí kaštieľa zostane zachovaný hlavný reprezentačný vstup, prijímacie foyer, šatne pre návštevy, výťahy, prezidentský apartmán prepojený na tlačové centrum.

Okrem toho na prízemí bude aj záhradná sála, priestory na ubytovanie sprievodu a ochranky, klub s východom na vonkajšiu terasu i kaplnka. Na prvom poschodí kaštieľa bude ústiť slávnostný vstup zo schodiska, obnoví sa rytierska sála. Jedlá sa budú podávať v dvoch jedálňach - malej a veľkej.

Bude tam aj salón, kuchynka, kráľovský apartmán aj priestory na ubytovanie sprievodu. Na druhom poschodí budú opäť priestory na ubytovanie sprievodu, ale aj pracovne a správa zariadenia. Do podkrovia sa ukryje kotolňa, strojovne pre výťahy a sklady. Zatiaľ čo pre panstvo bude kaštieľ, pre plebs a jeho zábavu ostane aspoň čeľadník.

Ten je samostatnou budovou, kde má byť trvalá expozícia o histórii kaštieľa, múzeum a infopanel k neďalekej cyklotrase a prírodnému územiu Dunajské luhy. V átriu čeľadníka by sa mali konať aj vianočné trhy, rytierske víkendy a iné akcie.

Sci-fi?

Kto už rusovský kaštieľ videl na vlastné oči - a mal možnosť detailne si obzrieť aj stupeň devastácie tejto budovy -, zrejme iba začudovane krúti hlavou nad tým, ako sa dá zvládnuť jeho rekonštrukcia v plánovanom rozsahu za dva roky, pričom je na ňu zatiaľ k dispozícii iba milión eur. Toľko by mali stáť iba projekčné a prieskumné práce.

Osobitnou kapitolou je aj obnova zanedbaného parku. Ten má rozlohu vyše trinásť hektárov a rekonštrukcia by mala zahŕňať i obnovu vrátnice, záhradného pavilónu, amfiteátra so zázemím, fontány, nádvoria, vstupnej pergoly, tenisového kurtu a garáže. Obnoviť chcú aj vodovod a vodojem v podobe neogotickej veže, nové majú byť chodníky a ďalšie komunikácie a oplotenie parku.

Park by sa mohol z prostriedkov grantu EHP napojiť na existujúcu cyklotrasu a vznikla by tiež japonská záhrada. Plány vlády Roberta Fica verzus realita vyzerajú ako príbeh z ríše snov.

Park je zdevastovaný, kedysi nádherný tehlový plot nahlodal zub času takmer na nepoznanie, dreviny sú choré a neošetrované, trávniky zanedbané a plné pňov po vyrúbaných stromoch. Všade sú zvyšky pôvodných stavieb a odpadky, umelé vodné rameno je plné odumretých konárov, zanesené opadaným lístím, mosty cez vodu majú hrdzavé a zničené zábradlia.

Ak by tam už teraz pracoval celý pluk záhradníkov, nestihol by také rozľahlé územie zrevitalizovať do takých detailov, ako ich opisuje vládny materiál. Samozrejme, za predpokladu, že by na zaplatenie prác už boli peniaze - tak ako stále nie sú.

Namiesto skutočného hľadania riešenia je tu iba vajatanie na tému, aké by to mohlo byť pekné reprezentačné sídlo, s ktorým začal ešte prezident Ivan Gašparovič a pokračuje v ňom Robert Fico, premiér vo funkcii čakateľa na prezidentské kreslo.

I keď, vzhľadom na rýchly a nezvratný proces deštrukcie tejto vzácnej historickej pamiatky, ani tak nezáleží na tom, kto budovu a park opäť vráti do života - ak sa to podarí komukoľvek, bude to zrejme zázrak.

História kaštieľa v Rusovciach

Pôvodný vodný hrad v Rusovciach postavili v trinástom storočí a bol vlastníctvom viacerých šľachtických rodov. V polovici devätnásteho storočia ho prestavali v tudorovskom štýle podľa vzoru anglických panstiev.

V roku 1906 kaštieľ aj so žrebčínom a parkom kúpila belgická princezná Štefánia, vdova po následníkovi rakúskeho trónu Rudolfovi. Ten spáchal spolu so svojou milenkou samovraždu v zámočku Mayerling.

Štefánia sa druhýkrát vydala, za uhorského grófa a diplomata Eleméra Lónyaya. Manželia sa po sobáši utiahli do kaštieľa v Rusovciach, ktorý pod ich rukami prekvital a po prestavbe sa z neho stalo moderné sídlo vybavené kúpeľňami a luxusne zariadenými salónmi. Jeho súčasťou bolo záhradníctvo Stephaneum, ktoré zasielalo kvetiny do celej Európy.

Grófka v dedine založila a financovala starobinec. Manželstvo zostalo bezdetné a na sklonku druhej svetovej vojny manželia odkázali panstvo v Rusovciach benediktínskemu kláštoru v Pannonhalme. Tam princezná v auguste 1945 ako 81-ročná zomrela. Jej manžel ju prežil iba o rok.

V roku 1944 kaštieľ obsadilo nemecké komando, o rok neskôr ho vydrancovali sovietske vojská a skazu dokonal súbor SĽUK, ktorý v miestnostiach zriadil skúšobné sály či byty pre účinkujúcich. Od roku 1976 sa hovorí o rekonštrukcii.

O panstvo sa súdili aj benediktíni z Pannonhalmy, ktorí tvrdili, že československý štát im nemohol kaštieľ zhabať podľa Benešových dekrétov, keďže Rusovce spolu s Jarovcami boli súčasťou Maďarska a Československu pripadli až v roku 1947, teda rok po smrti posledného majiteľa kaštieľa Eleméra Lónyaya. Slovenské súdy pririekli vlastníctvo kaštieľa Slovenskej republike, jeho majiteľom je štát a správcom Úrad vlády.

VIDEO Plus 7 Dní