Kým docentka literatúry s tridsadsaťročnou praxou sa trápi so študentmi za plat okolo 1 600 eur hrubého, mladý rektor najväčšej slovenskej vysokej školy zarába viac ako sám minister školstva. Pozrime sa na to, ako naše univerzity odmeňujú svojich najvyšších a aké problémy prináša zvláštne nastavený systém.

Silné autá a silné kontakty

Rektori slovenských vysokých škôl rozhodne nežijú zle. Ich platy, služobné autá aj odmeny sa vyrovnajú tým, ktorým sa tešia top­manažéri súkromných firiem či štátnych podnikov. Ani obraz rektora ako najuznávanejšieho kmeťa s nespochybniteľným renomé vo vedeckých kruhoch už nie je v móde.

V ostatných rokoch sa generácia obmenila. Napríklad novým pánom Univerzity Komenského sa vlani stal 44-ročný Marek Števček. Magnificencia dostáva mesačný plat 6 600 eur a vozí sa na Mercedese za šesťdesiatpäťtisíc eur.

Systém ja tebe, ty mne?

O majetku univerzity a tiež o plate pre rektora rozhoduje správna rada univerzity. Mala by pozostávať z výkvetu osobností verejného života. Problém je, že niektoré školy si vybrali na dohľad aj zaujímavých podnikateľov.

Napríklad majiteľ haciendy postavenej načierno Alexej Beljajev sedí v rade Slovenskej technickej univerzity. Najmocnejší Maďar na Slovensku Oszkár Világi figuruje hneď vo dvoch správnych radách. Môže rozprávať do riadenia Univerzity Komenského a do najmladšej univerzity, tej v Komárne.

Politikmi sa to v správnych radách len tak hemží. Exministri, poslanci, exposlanci, župani, primátori, všetci tí mudrujú o fungovaní škôl, ktoré nám vychovávajú vedeckú smotánku. Aby bolo jasné, prečo je rada pre rektora taká dôležitá a, naopak, rektor pre radu, neopomeňme jeden fakt.

Rektor navrhuje veľkú časť ľudí do správnej rady. No a tá zas na revanš rozhoduje o jeho plate a odmenách. Výhodné, nie? „Polovicu členov správnej rady síce navrhuje rektor, ale so súhlasom akademického senátu vysokej školy,“reaguje rezort školstva na otázku, či je v poriadku súčasný systém.

Plat nie je problém

„Do zloženia správnej rady by rektor nemal vstupovať a tá by ho mala vyberať a stanovovať mu plat,“myslí si odborníčka na vysoké školstvo Renáta Hall. Vysoké platy rektorov však nevidí ako problém. Ich výška by sa mala odvíjať od toho, koľko má univerzita zamestnancov, študentov, s akým rozpočtom, majetkom narába, aké úspechy zaznamenala.

„Rektor je štatutárom vysokej školy, a teda ako jediný človek za ňu plne zodpovedá. Zamestnanci školy nemajú takú veľkú zodpovednosť,“ vraví Hall. „Nadpriemerné je predovšetkým pracovné zaťaženie rektorov. Pozývam vás, aby ste strávili so mnou jeden obyčajný deň rektora a sami posúdili môj pracovný výkon a mieru stresu, či je adekvátny finančnému ohodnoteniu,“ hovorí rektorka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Jana Mojžišová.

Akademická obec odkazuje, že ak chceme, aby naše vysoké školy riadili tí najkvalitnejší ľudia, musíme ich zaplatiť. Odborníci súhlasia a všetci zhodne volajú po „stratifikácii“, čiže po znížení počtu vysokých škôl. Ak by zostali len tie najkvalitnejšie, vysokému školstvu by to len pomohlo. Tridsaťpäť rektorov je na takú malú krajinu prehnaný luxus.

Kandidátka na rektorku Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Jana Mojžišová.
Kandidátka na rektorku Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Jana Mojžišová.
Zdroj: TASR

Škandály

Zvláštne je, že pri finančnom hodnotení slovenskej akademickej vrchnosti je vlastne jedno, ako sa im darí vo fachu. Ani to, či sú „malí“, „strední“ alebo „veľkí“, či majú povesť pevnú alebo pošramotenú, sa nezdá rozhodujúce, keď príde na peniaze najvyššieho šéfa. Z platov rektorov úspechy či neúspechy verejnosť rozhodne nevyčíta.

Napríklad rektor Univerzity Mateja Bela, ktorá na seba nedávno upriamila pozornosť pre krytie sfušovanej dizertačnej práce bývalého predsedu parlamentu Andreja Danka, zarobí po pripočítaní koncoročných odmien viac ako rektor Univerzity Komenského.

ROZMAZNÁVANÝ MEČIAROM I FICOM Rektor trenčianskej univerzity Jozef Habánik, druhý zľava, je zároveň poslancom parlamentu, ba aj VÚC.
ROZMAZNÁVANÝ MEČIAROM I FICOM Rektor trenčianskej univerzity Jozef Habánik, druhý zľava, je zároveň poslancom parlamentu, ba aj VÚC.
Zdroj: ARCHÍV

Alebo zaostrime na Jozefa Habánika, ktorý si rektorský plat prilepšuje krásnymi odmenami. Tento pán sa v minulosti zaskvel ako Mečiarov štátny tajomník ministerstva školstva a podpredseda HZDS. Neskôr presedlal na Smer.

V súčasnosti je poslancom Národnej rady SR aj poslancom Trenčianskeho samosprávneho kraja a zostáva rektorom škandálmi opradenej Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. Napríklad vládny audit v roku 2015 odhalil, že zmluvu na služby verejného obstarávania pre školu podpisovala ako konateľka firmy pani, ktorá zároveň pracovala na rektoráte. Habánik si vyslúžil kritiku aj za zlatý padák pre bývalú kvestorku univerzity, jeho vtedajšiu spolustraníčku v HZDS.

Príde na psa mráz

Rezort školstva o bizarnostiach sveta našich rektorov očividne vie. „Otázka nastavenia odmeňovania rektorov verejných vysokých škôl je súčasťou komplexnejšej problematiky systému riadenia vysokých škôl, ktorej otvorenie je súčasťou programového vyhlásenia vlády,“ napísali z tlačového oddelenia. Čo sa chystá a ako to zatočí s našou univerzitnou elitou, neprezradili.

Celý článok a veľký prehľad platov rektorov slovenských verejných vysokých škôl čítajte v týždenníku Plus 7 dní.