Replika hradu v Repišti: Z darčeka pre syna bude atrakcia pre verejnosť

Niekto svoje ťažko či ľahko zarobené peniaze míňa na luxusné autá, ženy a drahé dovolenky, iný si plní detské sny stavbou honosných sídel. To je prípad bratislavského podnikateľa, vďaka ktorému v obci Repište, na lúke obklopenej lesmi, vyrástol hrad. Tento by síce veľmi rýchlo padol za obeť delostreleckým útokom, ale nad tým si majiteľ hlavu neláme.

Hrad Marcus, ako nazval nové panské sídlo, je darom pre syna a od mája tohto roku, keď sme naposledy priniesli informácie o obrovskej tehlovej stavbe, práce výrazne pokročili. Cez týždeň na tomto idylickom mieste vládne čulý pracovný ruch, na replike hradu pribudli okná aj nová fasáda.

„Nestihli sa však naplniť všetky moje plány. Priekopy aj padací most už mali byť hotové,“ priznal podnikateľ pre týždenník PLUS 7 DNÍ. Plánoval som, že tam do konca roka nainštalujem ručný lisovací stroj na bezplatné lisovanie medailónikov s emblémom obce Repište a hradu Marcus. Ani to sa mi ešte nepodarilo,“ dodá.

Hrad v auguste 2012. So stavbou sa odvtedy poriadne pohlo. Foto: Martin Domok

Obec s tristo obyvateľmi leží v severozápadnej časti Štiavnických vrchov, neďaleko Sklených Teplíc. Cestu k spomínanej replike hradu vám domáci ochotne ukážu. Auto odstavíme kúsok nad dedinou a po hrboľatej ceste radšej stúpame cez les po svojich.

Asi po pätnástich minútach spoza zákruty vykuknú hradné veže a vzápätí sa pred nami stavba so štyrmi podlažiami vyjaví v celej nádhere. Pre niekoho gýč, pre iného príbytok snov.

„Historické osídlenie tohto územia sa datuje do 2. polovice 13. storočia,“ hlása informačná tabuľa. Ale aj to, že „hojnosť liečivých teplých prameňov v tejto lokalite pravidelne využívali templári na liečenie rán z bojov“.

Nakoniec sa návštevník dozvie, že replika stredovekého hradu je na mieste starej usadlosti z 19. storočia a je postavená „pre trvalú spomienku bohatej histórie a obranyschopnosti toho územia, ako aj odvahy ľudí, ktorí bránili svoje územie pred vpádmi“.

V ohradenom areáli parkujú dve autá so zvolenským evidenčným číslom. Brána je otvorená a po lešení chodia najmenej štyria chlapi. Od našej poslednej návštevy je hrad viditeľne vylepšený - má osadené okná a časť stavby dostala aj fasádu sivej farby. Najmä spredu už vyzerá inak než pred pol rokom.

Rozhodne však práce nevrcholia. Jedného z majstrov, ktorý nasadá do auta, sa pýtame na termín dokončenia. „To nevieme. Ešte nie je urobená celá fasáda, chýbajú ploty a ani vnútri nie je hotové nič,“ prizná a na terénnom aute odíde preč.

Október 2013. So stavbou sa poriadne pohlo. Pribudla omietka, okná, strecha... Foto: Juraj Roščák

Podnikateľ, ktorý sa vyhýba zverejneniu svojho mena, sa netají tým, že k Repišťu má veľmi blízky vzťah a fascinuje ho jeho história. Na okraji obce si už jedno zaujímavé sídlo postavil.

„Malý Betliar“, aj tak sa mu hovorí, pretože žltá vila má byť replikou poľovníckeho kaštieľa Betliar. Nachádza sa pod dedinou, neďaleko hlavnej cesty, ukrytá v lese. Pred zvedavcami ju chránia závory.

Kaštieľ mu však nestačil. Už dlhšie sníval o hrade, ktorý by slúžil všetkým. Až keď bol na predaj pozemok starej usadlosti, začali jeho plány naberať reálnejšie kontúry. Mnohí obyvatelia dediny sa na ošumelú budovu pamätajú.

„Bola dlho neobývaná, na spadnutie,“ dodávajú. „Som milo prekvapený, že vás replika hradu zaujala, hádam bude zaujímavá aj pre turistov a turistický ruch. Repište a okolie sa možno dostanú týmto do povedomia, lebo inak tu nie je nič, je to taký koniec sveta,“ priznal majiteľ stavby, keď sme sa o neprehliadnuteľnú stavbu obklopenú lesom, začali zaujímať.

„Verím, že v budúcnosti sa stane určitým turistickým bodom,“ dodal. Aj keď domáci neveriacky krútia hlavou, majiteľ nám opäť zdôraznil, že táto stavba je skôr pre verejnosť ako pre neho. „Určite tam budem mať nejakú izbu, ale nie je to hrad na bývanie. Turisti si urobia príjemnú prechádzku, posedia si pri ňom a odnesú nejaké zážitky. To je môj cieľ,“ vraví.

Návštevníkom bude slúžiť aj hradná Kaplnka svätej Barbory, patrónky baníkov, kde budú môcť v pokoji rozjímať. „Chcem niečo zanechať aj ďalším generáciám. Niečo treba tomuto svetu vrátiť, keď nás obdaril možnosťou byť úspešný,“ vysvetľuje svoje pohnútky.

Replika hradu dostala názov po podnikateľovom synovi Markovi. „Áno, je to dar pre neho,“ potvrdil. Otcovský dar ho vyšiel určite na niekoľko stotisíc eur. Podľa vlastných slov však radšej vloží peniaze na stavbu než na predražené dovolenky.

Niektorí turisti sa po sérii článkov rozhodli obzrieť si nezvyčajnú repliku na vlastné oči a domáci im ochotne pomáhajú. Pre nich však už nie je stavba extra atrakciou.

Niektorí zvedavci si dopriali prechádzku do kopcov a novodobý repištský hrad poobdivovali, iní len mávnu rukou. „Ani ja som ho ešte nevidela. Máme dosť iných starostí, než aby sme sa zaoberali týmto,“ povedala nám zamestnankyňa obecného úradu. „Z úradnej stránky je to v poriadku a je každého vec, čo si ako buduje,“ dodáva s nadhľadom.

Cez deň vládne v dedine pokoj. Sotva stretneme niekoho na ulici, dokonca aj miestnu krčmu otvárajú až o štrnástej hodine a potom ešte hodnú chvíľu zíva prázdnotou. Do reči sa dáme aspoň s dvoma mladíkmi pred potravinami. Pokiaľ ide o nich, zvedavosť zvíťazila a panstvo bratislavského podnikateľa už boli z diaľky obdivovať.

„Pekné to je, nemôžem povedať, že nie. Ale postavil by som to na inom mieste, tam mi to nepasuje,“ zamýšľa sa jeden z nich. Na stavbe robia chlapi z dediny. „Ale nikto z nich nič nepovie,“ priznajú. Ani majiteľa nepoznajú. „Ale vídame tu v dedine audinu s bratislavským číslom. Vraj je to on,“ dodajú.

Dar pre synčeka: Podnikateľ stavia potomkovi hrad

Darček pre syna: Tajomný hrad vyvolal ošiaľ

Názory na svojráznu stavbu a celý zámer postaviť ju sa líšia. Niektorí poukazujú, že peniaze mohol bohatý podnikateľ použiť na opravu skutočných historických pamiatok, iní mu vyčítajú nevkus i to, že táto stavba nemá so stredovekým hradom nič spoločné.

Málokto si uvedomuje, že poctivo, vlastnou šikovnosťou a usilovnosťou zarobené peniaze môže človek použiť aj na takýto rozmar. „Aspoň tu budeme mať niečo pekné a ľuďom v dedine dáva prácu,“ hovoria jeho obhajcovia.

Pôvodne zadávateľ stavby tvrdil, že nevybuduje k hradu asfaltovú cestu ani tam nezavedie elektrinu. Doteraz si murári na stavbe pomáhajú elektrocentrálou. Repišťania si však šepkajú, že sa to zmení. „Mali by tam ťahať elektrinu od Vyhní. Len kvôli nemu, lebo iný dom tam nie je. Ale veď keď si to zaplatí...“ pokrčia plecami. Majiteľ sa len pousmeje.

„Viete, tu sa už šíria rôzne legendy. Hrad bude skutočne bez elektriny. Pomôžeme si elektrocentrálami a kúriť mienime v kozuboch. Chcem zachovať čo najpôvodnejšiu atmosféru celého areálu.“