Šestnásťročného Marka berie zubná sestrička do kresla v ambulancii s detskou nálepkou na dverách. Lekárka Sylvia Gáliková z Hlohovca zatiaľ vysvetľuje rodičom, čo bude nasledovať. Syna uspia a keď sa mu pozrie do úst, uvidí, v akom stave je chlapcov chrup. Doktorka vie o jednom probléme, ktorý siaha až ku kanálikom. Ten doviedol rodičov do jej ambulancie. Keď však bude Marek v celkovej narkóze, pozrie sa, či kazy nie sú aj na iných zuboch, a čo bude môcť, opraví. Vidí to minimálne na hodinu a pol. „Choďte na kávu alebo na obed, potom vám zavoláme,“ oznamuje rodičom.

Veľká operácia

Marek má lysencefáliu. Vývojovú poruchu mozgu. Deti s hendikepom, ako je napríklad autizmus alebo detská mozgová obrna, majú s vyšetrením u stomatológa problém. Väčšinou sa o ich zuby postarajú len v celkovej narkóze.

Hoci Andrea a Juraj Riečičanovci boli s Markom na podobnom zákroku už dvakrát, strach majú rovnaký ako predtým. „Deti s Markovou diagnózou väčšinou nevnímajú okolitý svet a nereagujú. On je svetlá výnimka. Vždy po narkóze sa bojím, či sa niečo nestane. Či nám bude stále svojím spôsobom odpovedať, či neostane odvalený alebo ako to mám povedať,“ opisuje obavy.

„Dvakrát sme boli v Martine na klinike, ale zakaždým sme na termín čakali pol až trištvrte roka. Teraz som tam ani nevolala, lebo naša obvodná lekárka povedala, že treba zuby riešiť akútne, hrozí zápal okostice. Poradila nám súkromnú kliniku,“ vysvetľuje mama.

Posledná možnosť

Pedostomatologička nástojí na tom, aby sme napísali, že narkóza je až posledná možnosť. Nech si ľudia uvedomia, že so sebou prináša riziká. Hoci pracuje v súkromnej klinike s krásnymi chodbami, so zelenou strechou a s akváriom s rybičkou Dory aj s Nemom, opakuje, že zdravie zubov by nemal byť biznis. O to viac, ak ide o dieťa.

Okrem rizika je tu ešte otázka ceny zákroku. Už len ceny plombovania pri vedomí sú vysoké, tak si predstavte, ako vyletia, keď sa vám namiesto jedného lekára venujú dvaja. Namiesto jednej sestry dve. Namiesto jedného-dvoch zubov ich naraz často urobia viacero. Plus dôsledná diagnostika. K tomu röntgenové snímky. Treba ich, aby ste zachytili všetko a využili spánok pacienta na maximum. A, samozrejme, dentálna hygiena ako nutnosť, pretože denné čistenie zúbkov týchto pacientov je navyše skoro nemožné.

„Dentálna hygiena u ľudí s hendikepom je nesmierne náročná. Každý pacient si vyžaduje individuálny prístup. Sú deti, ktoré nedokážu dostatočne otvoriť ústa, sú pacienti, ktorí extrémne zvierajú svaly, pery a rodič sa nedokáže dostať do úst alebo pacienti s výrazným dávivým reflexom,“ vysvetľuje Sylvia Gáliková.

Mastný účet

Za operáciu, akú vykonali Markovi, dáte dva priemerné platy v čistom. Riečičanovci hovoria, že bez príspevkov z dvoch percent daní, ktoré pre syna majú cez občianske združenie, by si to nemohli nikdy dovoliť. Na Jeseniovej fakulte v Martine išiel účet cez poisťovňu. Teraz rátajú s vysokou sumou. Smejú sa, že keď im ho oznámia, asi by potrebovali ten „oblbovák“, ktorý podali ich synovi.

„Ceny za ošetrenie sa u nás pohybujú priemerne okolo 1 000-1 500 eur v závislosti od času ošetrenia a stomatologických výkonov,“ hovorí Gáliková. Hoci ich klinika ošetruje pacientov bez spoluúčasti poisťovne a pacient si ho teda plne hradí, existuje spôsob, ako uľaviť peňaženke. „V určitej časovej lehote pred ošetrením môže pacient vo svojej poisťovni podať žiadosť o príspevok na ošetrenie. My im tieto tlačivá vyplníme, ale keďže každá poisťovňa má svoje pravidlá, pacienti si žiadosti vybavujú sami.“

Nezvládnutá výchova

Sú dva typy detských pacientov, ktorých si musí spolu so stomatológom zobrať do laty aj anestéziológ. Prvá skupina sú deti ako Marek, u nich je, žiaľ, ošetrenie zubov v narkóze nevyhnutné. Druhá skupina sú deti, u ktorých sa k nemu pristúpi, pretože sú, v lekárskom slangu, „extrémne nespolupracujúce“.

„K celkovej anestézii u malých detí pristúpime, ak majú mnohopočetné zubné kazy, ktoré nemožno ošetriť pri vedomí. Napríklad dieťa nedokážeme fyzicky udržať v kresle a bezpečne a kvalitne ho ošetriť. U väčších detí je najčastejším dôvodom veľký strach z ošetrenia, ktorý často pramení z predchádzajúcich zlých skúseností s ošetrením,“ opisuje svoje deväťročné skúsenosti Sylvia Gáliková.

„Jasné, že keď som bol decko, aj mne sa stalo, že som u zubného lekára štrajkoval. Ale keď povedal, otvor ústa, držal som ich otvorené. Dnes zažívame v ambulanciách také predstavenia... Je jasné, že je to nezvládnutá výchova,“ hovorí Pavol Andel. Chyba podľa neho je, že rodičia deti často strašia zubárom. Ak budeš jesť veľa sladkostí, vytrhnú ti zub. Ak si nebudeš zuby umývať, pôjdeš k zubárovi. Stomatológa a čerta škôlkari a malí školáci potom nevedia rozoznať.

Za cenu pohryzenia

Andrea Riečanová vraví, že u syna je ťažké bolesť zubov odhaliť. Marek nehryzie, len prehĺta. Na to, či ho niečo zabolí, príde len náhodne. „Nikdy však neviem na sto percent povedať, či ho to bolí alebo nie,“ vraví. Jej manžel dodáva, že oni vlastne fungujú na smiech. Keď sa syn zasmeje, kuk do úst. Otvorené ústa vtedy rodičia využijú aj na šupnutie liekov. Metóda radostných chvíľ im funguje a za tie roky sa im osvedčila.

Riečičanovci hovoria, že pre rodiny detí s hendikepom, aký má ich syn, je celkovo problém nájsť lekárov. „Napríklad doteraz nemáme ortopéda. Všetko riešime s našou rehabilitačnou lekárkou. Nie každý lekár má skúsenosti s deťmi, ako je Marek, a nie každý je trpezlivý.“ Rodina za lekármi cestuje často stovky kilometrov. Za rehabilitačnou z Trenčianskeho okresu do Dunajskej Lužnej, za špeciálnymi stomatológmi do Martina alebo do Hlohovca. Rodičia však dodávajú, že zub Markovi vytrhla aj ich vlastná zubárka v strediskovej obci, hoci za cenu, že sa nechala aj pohrýzť.

Vyjednávania

Šéf komory zubných lekárov Igor Moravčík ráta, že okrem pár nablýskaných súkromných kliník je na Slovensku v súčasnosti možné zubné ošetrenie v celkovej anestézii v štyroch nemocniciach. „Konkrétne ide o Kliniku stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie OUSA a LF UK Bratislava, Stomatologickú kliniku UN L. Pasteura Košice, ambulanciu zubného lekárstva Detskej fakultnej nemocnice Banská Bystrica a Kliniku stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie UNM a JLF Martin,“ vymenoval.

Moravčík však vraví, že na situáciu hendikepovaných pacientov sa myslí. Od vlani vraj rokoval s rezortmi zdravotníctva aj práce a sociálnych vecí. Chce viac pracovísk, kde by sa zákroky pod narkózou mohli diať. Čakacie lehoty v štátnych nemocniciach sú totiž bežne aj rok. Žiada, aby sa kontrolovala aj odbornosť. „Je dôležité, aby sa na týchto pracoviskáchvykonávala komplexná zubnolekárska starostlivosť, ktorá zahŕňa nielen extrakcie zubov, ale aj ošetrenie zubného kazu výplňami.“ V preklade to znamená, nech si kolegovia nezľahčujú prácu. Nielen trhať, ale aj liečiť treba.

Viac FOTO v GALÉRII >>

Zubní lekári združení v komore by radi zatlačili aj na poisťovne. „Ich zainteresovanie do riešenia tejto problematiky je nevyhnutné. Zo strany zdravotných poisťovní je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie,“ hovorí Moravčík. Poisťovňa Union hovorí, že vlani na konci mája sa menil zákon a podľa nových pravidiel môžu robiť ošetrenia zubov pod anestéziou len nemocnice. Ak sa to však zas zmení, vraj problém uhrádzať zákroky v ambulanciách nebudú mať. Dôvera tvrdí, že „rokovania boli pozastavené bez prijatých záverov“. No a štátna poisťovňa? Tá nás, naopak, presviedča, že rokovania o novom zákone sú intenzívne. „Aktuálne je reč najmä v oblasti budovania siete pracovísk, ktoré budú túto zdravotnú starostlivosť poskytovať.“