Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Občas sa pred fasádou Obchodu na korze fotia dôchodcovia, niekedy vidím aj skupinky Poliakov. Myslím, že poľská herečka hrala hlavnú úlohu starej Židovky, - hovorí zmrzlinárka Mária. Cukráreň, kde s milým úsmevom predáva koláče a naberá kopčeky zmrazeného krému, susedí s obchodíkom, na ktorom je nápis H. Lautmann - vdova, galantérny tovar. Za sklom však gombíky nehľadajte. Momentálne tam môžete kúpiť len kvetiny.

Mesto, kde sa natáčal oscarový československý film, však nie je jeho skanzenom. Hoci slávnu snímku tu pripomína viac vecí. V piatok 13. augusta sa odhaľovala socha hlavnej postavy Tóna Brtka. Socha Oscara stojí už dávnejšie, nechýba pamätná tabuľa ani interaktívny chodník podľa scén z filmu. „Nie, nezastal tu čas. Je tu živo. Momentálne je pani kvetinárka na&nbsp;dovolenke. Jej manžel má hneď vedľa záhradníctvo. Ľudí z&nbsp;trafiky na&nbsp;korze či v&nbsp;predajni odevov poznám tiež. Všetci tu spolu dobre vychádzame,“ hovorí Mária o&nbsp;tom, ako žijú dnešní obchodníci na&nbsp;korze.
<h2>Obchodníci z&nbsp;korza</h2>
Železiarstvo, farby - laky, dekor centrum, farmárske fajnoty, balkánska zmrzlina, chlieb - pečivo, včelárske potreby, pub El diablo, kde čapujú Šariš, ale aj čínsky tovar či kebab. Keď sa poprechádzate dnešným centrom Sabinova, natrafíte aj na&nbsp;tieto obchodíky. V&nbsp;budove, ktorá bola filmovým Grand hotelom, je dnes na&nbsp;jednej strane svadobný salón a&nbsp;na&nbsp;druhej predajňa ovocia a&nbsp;zeleniny. Niektoré budovy sa od&nbsp;60. rokov zdvihli o&nbsp;po­dlažie, ale kolorit historického námestia sa zachoval.
Azda najväčšou zmenou oproti filmu sa javí premávka. Pešia zóna neexistuje, kamióny historickými ulicami východoslovenského mesta prechádzajú rad-radom. Keby sa niekto odvážil zopakovať veselice gardistov s&nbsp;kapelou, opilcami a&nbsp;ľudovými tancami v&nbsp;uliciach, aké vidieť vo filme Obchod na&nbsp;korze, narušil by dopravu viac ako antivaxeri tú bratislavskú. „Áno, váš postreh je pochopiteľný. V&nbsp;roku 1964, keď sa film natáčal, prešli dve autá za&nbsp;deň, dnes je to aj 400 za&nbsp;minútu. Obchvat mesta nemáme, je to v&nbsp;pláne, cena je však vysoká,“ vysvetľuje Juraj Vrábel, historik a&nbsp;hovorca mesta v&nbsp;jednej osobe. Počas toho, ako nás zákutiami Sabinova sprevádza, musí neraz prekričať hluk ulice.

<h2>Pozná každú scénu</h2>
Ak sa prechádzate mestom a&nbsp;pýtate sa ľudí, čo vedia o&nbsp;natáčaní slávneho filmu, jednohlasne vás odporučia práve na&nbsp;Vrábla. Do&nbsp;filmu je blázon. Prvýkrát ho videl ako 12-ročný. Naposledy sa doň zapozeral pred mesiacom. Medzitým ho študoval, analyzoval, dešifroval, zastavoval po&nbsp;snímkach, opisoval. „Za komunizmu sa o Obchode na korze veľmi nehovorilo. Bol to takzvaný trezorový film. Po roku 1990 mal televíznu premiéru. Presne si spomínam, kedy som ho videl prvýkrát. Na kazetu mi to z televízie VTV nahral môj dobrý kamoš Matúš Ferenc, ktorého starý otec bol v Sabinove elektrikárom a počas natáčania rozsvecoval Mohylu víťazstva. Nahrávka z televízie bola ešte s rek­lamami, ktoré som musel pretáčať,“ smeje sa.
„Zaujalo ma, že sa točil u&nbsp;nás. Fascinovali ma hlavne exteriéry. Pre malého chlapca je super vidieť, ako jeho mesto vyzeralo kedysi, spoznávať budovy, okolo ktorých denne chodí,“ hovorí fascinovane. Téma filmu ho vraj chytila za&nbsp;srdce podstatne neskôr, až v&nbsp;roku 1996, v&nbsp;čase, keď si ako chlapec čo-to čítal už aj o&nbsp;druhej svetovej vojne a&nbsp;o&nbsp;slovenskom štáte.
<h2>Keď sa zaostalosť vyplatí</h2>
Hlášky z&nbsp;filmu poznajú viacerí miestni naspamäť. Rezonuje napríklad tá z&nbsp;úst chamtivej manželky Tóna Brtka: „Čo by ti ruka zdrevenela, keby si ju zdvihol na&nbsp;pozdrav?“ Nezabudnuteľné sú aj slová zástupcu veliteľa gardistov o mohyle s nápisom Za boha život, za národ slobodu: Krásna je, veľká je, naša je, je ako svätý obraz s gloriolou. „Obchod na&nbsp;korze ma nikdy neomrzí. Scény poznám lepšie ako vlastnú dlaň, ale stále je pre mňa čarovné, keď sa tu tak prechádzam a&nbsp;sprítomňujem si ich,“ hovorí Vrábel zasnene na&nbsp;mieste, kde stála filmová mohyla, ktorej neznalí vravia pyramída.

Mimochodom, viete prečo si režiséri Ján Kadár a&nbsp;Elmar Klos vybrali pre svoj dej práve Sabinov?
„Špeciálna komisia pre tento film, na&nbsp;ktorej čele bol tretí režisér, pomocný pre Jána Kadára, kežmarský rodák Juraj Herz, prešla celé Československo. Pohrávali sa s&nbsp;myšlienkou, že by mohli točiť na&nbsp;južnej Morave. Problém však bol s&nbsp;komparzom. Ľudia by počuli dialekt. V&nbsp;hre bola aj Rožňava či Humenné, odkiaľ pochádza príbeh, ktorý inšpiroval scenár,“ zistil Juraj Vrábel. Tieto mestá však boli príliš zasiahnuté socializmom. V&nbsp;Rožňave malo navyše tamojšie vedenie strany problém s&nbsp;témou.
„Herz poznal Sabinov. Kadár sa v&nbsp;lágri ako prenasledovaný Žid zoznámil s&nbsp;pánom Klanským zo Sabinova a&nbsp;od&nbsp;neho sa o&nbsp;meste niečo dozvedel. Keď sem prišiel, nediplomaticky sa vyjadril, že zaostalejšie mesto ešte nevidel,“ hovorí s&nbsp;úsmevom Vrábel. Sabinov mal teda výhodu v&nbsp;tom, že nebol veľmi pokrokový. Cesty napríklad neboli ešte vyasfaltované. Kulisári umiestnili Lautmannovej obchod do&nbsp;chemickej čistiarne. Dnešná atrapa obchodíka je o&nbsp;pár budov ďalej. Jozef Kroner, alias Tóno Brtko, vstupoval dnu v&nbsp;Sabinove, ale interiérové scény už točili v&nbsp;pražskom štúdiu Barrandov. Tam cestovalo aj asi 20 žien z&nbsp;mesta a&nbsp;z&nbsp;okolia, ktoré si u&nbsp;židovskej vdovy vo filme rozoberali kadejaký tovar a&nbsp;vyjednávali v&nbsp;lokálnom nárečí.
<h2>Komunisti pamiatkari</h2>
Ilúziu slovenského štátu podľa Vrábla nebolo nutné vytvoriť. S&nbsp;kulisami veľa práce nemali. V&nbsp;Sabinove sa akoby počas 22 rokov zastavil čas. Obišla ho modernizácia socialistického architektonického realizmu. Dokonca scenériu nenarušovali ani početné elektrické drôty. Z&nbsp;budovy okresného úradu, ktorý bol kedysi školou aj poštou, stále nezmizol slovenský dvojkríž. V&nbsp;60. rokoch kvôli scénam jednoducho zložili kovovú socialistickú hviezdu a&nbsp;nič prirábať nemuseli. Komunisti znaky slovenskej fašistickej republiky len zakryli. Nevymazali.

„Na&nbsp;budove, ktorá bola v&nbsp;čase natáčania ekonomickou školou, v&nbsp;čase vojny oblastným riaditeľstvom Hlinkovej gardy a&nbsp;po&nbsp;Povstaní sídlo nemeckých okupačných orgánov, filmári zložili nápis Vpred socialistickou cestou. Zložili aj všetky červené hviezdy,“ ukazuje nám historik.
<h2>Vyľudnené</h2>
V&nbsp;Sabinove pred vojnou žilo asi 500 Židov z&nbsp;celkovo 4&nbsp;400 obyvateľov. Nevrátil sa skoro nik. „Žije tu ešte jedna posledná Židovka, ale presťahovala sa sem z Prešova. V meste máme pamätnú tabuľu obetiam holokaustu. Deviateho septembra v roku 1941 sa to pripomína, lebo v ten deň bol prijatý Židovský kódex, ktorý inicioval vtedajší predseda vlády Vojtech Tuka. Po vojne tu chvíľu pôsobil zubný technik pán Bazler, ktorého dcéra z druhého manželstva ešte žije v Sabinove. Ešte tu bol pán Lednár, ženský lekár, ale ten odišiel do Izraela, keď prebiehala antisionistická kampaň v Československu,“ pripomína Vrábel.
Druhým najväčším mestom vojnového slovenského štátu bol Prešov. Košice boli vtedy okupované Maďarskom. Historik pripomína, že aj v&nbsp;Prešove bola početná židovská menšina. „To sa odrazilo na&nbsp;drastických protižidovských opatreniach. Neplatili len pre Prešov, ale aj pre celú Šarišsko-zemplínsku župu. Vysoko presahovali celonárodnú politiku. Ešte pred zavedením kódexu a&nbsp;povinného nosenia hviezdy museli Židia nosiť najskôr modré, neskôr žlté pásky,“ opisuje nešťastné fakty o&nbsp;svojom rodnom regióne.
<h2>Jožko a&nbsp;Zuzka</h2>
„Škoda, že dnes na&nbsp;zmrzlinu neprišla pani Vierka Demková. Bola vo filme komparzistkou a&nbsp;vždy vytiahne nejakú príhodu z&nbsp;natáčania. Jožko Kroner ich ako mladé baby zobral do&nbsp;krčmy tu na&nbsp;námestí. Ja to počúvam jedným uchom dnu, druhým von, viete, popri obsluhe,“ hovorí nám zmrzlinárka Mária a&nbsp;ukazuje na&nbsp;farebnej fotografii z&nbsp;natáčania pani Demkovú v&nbsp;mladosti na&nbsp;scéne filmu. Modré šaty, útla postava, elegantné biele rukavičky a&nbsp;účes dámy. Dnes je stará pani už hádam aj po&nbsp;osemdesiatke. Na&nbsp;herectvo sa nedala. Zlákala ju pedagogika. V&nbsp;materskej škole učila dokonca aj súčasného primátora mesta Michala Repaského.
Nielen komparzistiky si pamätajú filmovú atmosféru v meste. Utkvela v pamäti aj dcére Jozefa Kronera. Malá, asi 12-ročná Zuzka strávila v Sabinove počas natáčania dva týždne prázdnin. Ľudia jej inak ako Zuzka nepovedia. Hercova dcéra sa hrávala so sabinovskými dievčatami. Z niektorých vyrástli učiteľky, ktoré svo­jim žiakom dookola opakovali svoje zážitky z najslávnejšieho leta v novodobých dejinách mesta. „Asi najviac si rozumela s dcérou prevádzkarky chemickej čistiarne, v ktorej vytvorili kulisy Obchodu na korze. To malé dievča sa dnes volá pani Magyarová a bola, myslím, riaditeľkou špeciálnej školy v Sabinove,“ spresňuje vzťahy Juraj Vrábel.
<h2>Socha zdola</h2>
Kronerova dcéra navštívi Sabinov aj počas odhalenia sochy Tóna Brtka. Pozvala ju partia okolo jej autora Juraja Karniša. „Nejde o&nbsp;žiadnu objednávku mesta, štátu, nikoho. Nie je to zákazka. Je to občianska aktivita, ktorá vznikla pred rokmi v&nbsp;hlave miestneho najväčšieho aktivistu Štefana Lomparta. V&nbsp;meste mu nik nepovie inak ako Časar. Takže nápad vznikol v&nbsp;Časarovej hlave,“ vysvetľuje sochár. Postavu z&nbsp;filmu doslova porodil. Jej tvorba mu trvala presne deväť mesiacov. Ide o&nbsp;bronzový odliatok a&nbsp;jeho cena sa pohybuje vraj v&nbsp;desaťtisíckach eur. Zatiaľ len časť zaplatili sponzori, väčšia časť je investícia autora. Zbierka stále prebieha.

Aj interaktívny chodník, po&nbsp;ktorom sa môže prejsť každý a&nbsp;porovnať Sabinov roku 2021 so Sabinovom z&nbsp;čias natáčania, je výmyslom občanov. Rovnako je ním tabuľa na&nbsp;dnešnom obchode na&nbsp;korze, na&nbsp;kvetinárstve. Tú má na&nbsp;rováši tiež Juraj Karniš. Nápady v&nbsp;hlave miestnych remeselníkov a&nbsp;známych postavičiek verejného života sa do&nbsp;hmotnejšej podoby formujú od&nbsp;roku 2004. „Možno teraz máte dojem, že je to živé, ale nebolo. Budí sa to len odvtedy, odkedy do&nbsp;toho vŕtame, šprtáme,“ vraví Karniš.
Sochár sa tiež považuje za&nbsp;veľkého fanúšika jedinej oskarovej snímky z&nbsp;našich končín. Prvýkrát, keď ho videl, vnímal dej len okrajovo. Dôležitejšie bolo hľadať v&nbsp;scénach svoju rodinu. Všetci, od&nbsp;mamky, dedka, tiet, strynej, boli komparzisti. „Aha, tu je teta, ujo, výskal som ako dieťa. Koho vystrihli, ten bol sklamaný. Až neskôr som pochopil hĺbku príbehu, dejín. To, čo vlastne tí ľudia dokázali na&nbsp;pľaci,“ spomína si.
<h2>Sabinov, to nie je len film</h2>
„Je dobré, že sa v&nbsp;Sabinove niečo deje, ale občas mám pocit, že je toho až priveľa. Máme aj športové kluby, fajn kúpalisko, naše mesto nemusí byť len Obchod na&nbsp;korze,“ hovorí nám s&nbsp;úsmevom a&nbsp;trochu podpichovačne policajt Stanislav Vaňo. Je aj mestský poslanec a&nbsp;s&nbsp;Jurajom Vráblom sú veľmi dobrí priatelia. Historik jeho názor pozná, má však naň aj odpoveď. „Obchod na&nbsp;korze dostal Sabinov na&nbsp;filmové plátno. Centrum mesta poznajú vďaka nemu ľudia z&nbsp;celého sveta, hoci možno nevedia, o&nbsp;ktoré mesto ide. Je to udalosť, ktorá prevyšuje všetky ostatné. Malo by jej patriť prvé miesto, ale áno, máme tu aj stredoveké hradby, na&nbsp;ktoré môžeme upozorniť. Tí, ktorí sú zas orientovaní na&nbsp;záhradníctvo, by vypichli marhuľu sabinovskú, špeciálny druh, vypestovaný u&nbsp;nás,“ argumentuje.
<h2>Brtkova skrýša v&nbsp;mobile</h2>
Od&nbsp;júla 2019 existuje z&nbsp;iniciatívy nadšencov filmu niečo ako krížová cesta pre fanúšikov Obchodu na&nbsp;korze. „Má 11 zastávok, na&nbsp;chodníku sú tabule. Každá má svoj QR kód a&nbsp;podľa neho sa vám načíta priamo v&nbsp;mobile scéna z&nbsp;filmu, ktorá bola presne na&nbsp;tomto mieste natočená,“ hovorí Juraj Vrábel. Vyskúšali sme to, keď sme fotili fasády budov. Aplikácia funguje. „To sa teším, pretože niektorí návštevníci sa sťažujú. My si lámeme hlavu, čo je zle. Napokon zistíme, že ich Android pamätá ešte prezidenta Masaryka,“ zasmial sa nad patáliami s&nbsp;technikou.
„Tam, kde je dnes banka, stála kedysi trafika Gejzu. V&nbsp;jednej scéne mal pes Esenc poprosiť o cigarety. Keď prišli filmári, pes nebol pri búde. Niekto ho ukradol. Celé mesto ho hľadalo. Aj ľudí cez rozhlas vyzývali, aby pátrali. Lenže on mal z&nbsp;ľudí strach, lebo pár rokov strávil na&nbsp;pokusoch na&nbsp;Karlovej univerzite. Potom si musel zvyknúť na&nbsp;Kronera a&nbsp;ešte počas prípravy zmenili aj meno, na&nbsp;ktoré má počúvať. Predstavte si stres, aký musel chudák pes mať,“ opisuje jednu z príhod, ktoré Vrábel vytiahol z memoárov Jozefa Kronera.
<h2>Odkaz filmu</h2>
„Rád v tom filme hľadám skryté zmysly. Napríklad keď Katz plače, že musí odísť do transportu. Vraví, 40 rokov som tu strihal vlasy, bola z toho plná fúra vlasov. Je tam priamy odkaz na haldy židovských vlasov v Osvienčime. Obchod na korze zobrazuje históriu cez príbehy dvoch ľudí, ktorí nepochopili svoju dobu. Ani Brtko, ani Lautmannová. Režiséra Kadára sa v Amerike novinári pýtali, prečo natočil protislovenský film. On jasne povedal, že si len pomohol látkou, ktorú mal poruke, ale príbeh sa môže čítať napríklad aj ako tragédia ženy, ktorú uštvala tajná polícia v sovietskom Rusku alebo ako život rasovo prenasledovanej černošky v Alabame,“ odpovedá Vrábel na&nbsp;otázku, či je odkaz filmu stále aktuálny.
Historik má dokonca recept aj na&nbsp;to, ako k&nbsp;čiernobielej starine pritiahnuť mladých. „Mne by sa páčilo, keby vznikol napríklad komiks. Vieme, že dejiny vyrozprávané cez <a href="https://www.motionspace.sk/animacie-a-videa/" target="_blank" rel="noopener">filmové animácie</a> ako Alois Nebel či Valčík s Bašírom fungujú. Alebo by sme sa mohli pokúsiť o animáciu ako True Štúr. Aj súčasťou našej digitálnej prehliadky po miestach natáčania sú animácie, ktoré robí jeden môj priateľ.“
<h3>GALÉRIU k článku si pozrite TU &gt;&gt;&gt;</h3>
Videl v&nbsp;poslednom čase nejaký slovenský film, ktorý by mohol priniesť krajine ďalšieho Oscara? Ani nie, ale verí, že taký Slovensko čoskoro vytvorí.

REPORTÁŽ: Slávny film s Kronerom v Sabinove zas ožil aj vďaka jedinečnej soche

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

REPORTÁŽ: Slávny film s Kronerom v Sabinove zas ožil aj vďaka jedinečnej soche

Súvisiace články

Kuriózne prieky v parlamente: Tenisti sa pohnevali tak, že urobili chaos v zasadacom poriadku

Je len nájomníkom, ale správa sa ako veľký pán: Fico nasrdil susedov a oni s ním takto vypiekli

Ak ja som chyba, Matovič je OMYL: Poslanec Krošlák otvorene o šéfovi OĽaNO a ich vzťahu

MAGDA Vášáryová: Pri ktorom politickom momente plakala? Prečo deti dedia inteligenciu po matke?

Patálie s dvojmiliónovým domom v dedinke exprezidenta: Majitelia zažívajú už 10 rokov peklo

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás