Mám tu kaiserky, brokolicu, šalát, jogurty, zemiaky, pozerá na pokladničný doklad obyvateľ Malaciek Jozef. Väčšina potravín z jeho nákupu je síce na zozname tých, ktorých ceny od 20. marca obchodné siete dobrovoľne zmrazili, on však zastavenie zdražovania v peňaženke nezaznamenal. „Zaplatil som 45 eur a ceny rastú,“ konštatuje. Osemdesiatročný dôchodca Alojz, ktorý si nakladá nákup do vedľajšieho auta, dodáva, že zo slovenskej penzie si veľa kúpiť nemôže a v posledných mesiacoch zdražovania to cítiť ešte viac. „Mám tu mlieko. Pred dvomi rokmi stálo 45 centov, teraz som zaň zaplatil vyše 80 centov. Nepozeral som cenovky ani som nič nevedel o zmrazení cien, len poviem, že sú pre chudobu vysoké,“ uzavrel rozhorčene.
Dôchodkyňa Oľga z obce Studienka na regáloch v dedinskom obchode hľadá výlučne tovary v akcii. Drastické zdražovanie sa dotklo najmä obyvateľov dedín, myslí si. „My nechodíme do veľkých obchodov, kupujeme vedľa domu a je to u nás drahšie,“ vraví. O zastropovaní cien niektorých potravín síce počula v televízii, no v miestnom obchode fungovanie tohto opatrenia nezachytila. Jej krajanka Vlasta Poláková už žiadnym sľubom o zabrzdení zdražovania neverí. „Je to nehorázne a bude ešte horšie. Do Veľkej noci ceny stúpať nebudú a potom zas pôjdu hore,“ dáva svoju skeptickú prognózu žena.
Francúzska cesta
Všetci spotrebitelia, s ktorými sa PLUS 7 DNÍ rozprávalo, sa zhodujú, že zmrazenie cien potravín prišlo neskoro. U našich susedov v Poľsku a Maďarsku podobné opatrenia prijali samotné vlády ešte vlani. Napríklad Budapešť rozhodla o zmrazení cien šiestich základných druhov potravín, Poliaci dočasne znížili sadzbu DPH na niektoré tovary v supermarketoch. Dlho to však nefungovalo, rast cien sa síce na chvíľu zastavil, no dnes obe susedné krajiny zažívajú rovnaké zdražovanie a dokonca predbehli Slovensko v úrovni inflácie. „Stálo ich to miliardy zo štátneho rozpočtu, nedostatok regulovaných komodít a extrémny nárast cien neregulovaných komodít, čo sme predpokladali, preto sme sa rovnakou cestou nevydali,“ zhodnotil kroky susedných vlád dočasne poverený minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan.
Slovensko sa vydalo inou cestou a vzorom pre nás bolo Francúzsko. S myšlienkou zastropovania cien u nás prišli nie štátne orgány, ale súkromné firmy. Najväčšie obchodné reťazce zorganizovali iniciatívu s názvom Protiinflačná garancia. Klientom sľubujú rovnakú cenu na niektoré druhy potravín, a to v priebehu troch mesiacov, teda od konca marca až do polovice júna.
Tovary z tejto iniciatívy sa dajú nájsť podľa špeciálnej značky - nákupného vozíka v krúžku na modrom podklade. Ministerstvo pôdohospodárstva sa síce zúčastnilo na prezentácii dobrej vôle obchodníkov, na jej tvorbe sa však priamo nepodieľalo. „My sme túto iniciatívu uvítali, pretože ju vnímame ako prejav spoločenskej zodpovednosti. Obchodné reťazce samy určovali, aké potraviny do svojich zoznamov navrhnú,“ píše sa v stanovisku ministerstva. Protiinflačný krok reťazcov víta aj obchodný analytik Ľubomír Drahovský: „Rast reálnej mzdy je nedostatočný na to, aby pokryl výšku inflácie, tak sa aspoň tie obchodné spoločnosti zaviazali, že skúsia ponúkať potraviny v stabilnej cene.“
Garantovaný košík
Obchody sa pri tvorbe ponuky s garantovanými cenami mohli inšpirovať zoznamom ministerstva so 400 položkami, vysvetľuje hovorkyňa reťazca Billa Slovensko Kvetoslava Kirchnerová. Spoločnosť sa zamerala najmä na tovary každodennej spotreby. „Preto sa zastropované ceny v Bille týkajú produktov ako mlieko, rôzne druhy syrov, vajcia, káva, čaj, maslo a margaríny, pekárenské výrobky, cukor, soľ, olej, ryža, mäso, mäsové výrobky, ryby, balená voda, banány, džúsy, ale aj toaletný papier,“ uvádza. Výkonný riaditeľ spoločnosti Labaš, ktorá je aktívna najmä na východe Slovenska a tiež sa zapojila do protiinflačnej iniciatívy, dodáva, že cieľom bolo obsiahnuť takmer celý tovarový strom, aby zákazník mohol pri každodennom nákupe ušetriť takmer na všetkých položkách.
V COOP Jednote hovoria, že garantovanými cenami chceli podporiť nízkopríjmové skupiny. „V zozname sú najpredávanejšie tovary vo svojich kategóriách, ktoré náš zákazník vyhľadáva a nakupuje,“ odpísalo tlačové oddelenie reťazca s tým, že dôležitý bol aj slovenský pôvod produktov. Hovorkyňa spoločnosti Tesco Mária Zerzanová k tomu dodáva, že reťazce medzi potraviny so zastropovanými cenami zaradili také produkty, pri ktorých dokážu udržať zastropovanú cenu najbližšie tri mesiace. „Ide o garanciu maximálnych cien, cena jednotlivých produktov na zozname môže byť aj nižšia,“ uviedla pre PLUS 7 DNÍ.
Tlačová služba reťazca Lidl k tomu dodáva, že pri zoradení protiinflačného zoznamu analyzovali signály z trhu, od dodávateľov a výrobcov. „Potravinová vertikála zahŕňa okrem predajcov potravín ďalšie subjekty a veríme, že aj oni sa zapoja do iniciatívy, ktorej cieľom je tlmiť infláciu,“ uzavrel hovorca Lidla Tomáš Bezák.
Pivo áno, bravčové nie
Výrobcovia potravín však iniciatíve reťazcov neprejavili veľkú dávku pochopenia a sústredia sa najmä na kritiku. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a Únia potravinárov Slovenska poukazujú najmä na to, že stanovenie stropu cien je diskutabilné z hľadiska porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. „Podľa zákona je zakázané priame alebo nepriame určenie cien tovaru. Za protisúťažné správanie je vo všeobecnosti považovaná aj dohoda konkurentov o ich cenovej politike,“ tvrdia.
Protimonopolný úrad však zatiaľ protiinflačnú dohodu obchodov za problémovú nepovažuje. Poznamenal, že ide o maloobchodný trh, ktorý je vysoko transparentný. „Účastníci trhu pravidelne monitorujú ceny svojich najbližších konkurentov a tomu prispôsobujú svoju vlastnú cenovú politiku. Takýmto správaním podnikateľov dochádza k takzvanému cenovému nasledovaniu, ktoré z hľadiska práva hospodárskej súťaže nie je zakázané,“ uviedol úrad s tým, že monitoruje vývoj situácie. Obchodníci v iniciatíve sa totiž dohodli na maximálnych cenách, nie minimálnych, teda stále medzi sebou budú súťažiť o zákazníka znižovaním cien aj tých produktov, ktoré sú v zozname potravín so zmrazenou cenovkou.
Ďalším bodom kritiky je to, že reťazce zmrazili ceny tých potravín, ktoré môžu na jar aj zlacnieť, tvrdí tímlíderka SaS pre pôdohospodárstvo Jarmila Halgašová. „Na druhej strane, napríklad cena bravčového mäsa, ktorá bude zrejme v najbližších mesiacoch stúpať, zastropovaná nie je. Na zozname sú navyše aj úplne nelogické a smiešne položky, ako je pivo, víno či mrazená pizza,“ uviedla.
Zoznamy potravín z akcie nájdete v GALÉRII
Chýba ovocie
Líder Smeru Robert Fico takisto upozorňuje, že tovary so zmrazenými cenami podľa neho nemajú so základnými potravinami nič spoločné. Väčšina druhov zeleniny či ovocia zmrazené ceny na najbližšie mesiace nemá. Ministerstvo pôdohospodárstva vysvetľuje, že obchodníci sa pravdepodobne riadili podľa možnosti garantovať nejakú cenu na dlhšie obdobie. „Ak stúpne cena zeleniny vinou jej nedostatku z rôznych dôvodov (napríklad sucho) v celej Európe, obchodné reťazce vedia garantovať cenu maximálne na jeden až dva týždne, ale nie počas troch mesiacov,“ uviedol rezort pre náš týždenník. Analytik Drahovský k tomu dodáva, že vývoj cien ovocia a zeleniny je sezónna príležitosť, závisí od počasia a ceny dopravy z Afriky či Ázie, odkiaľ sa na jar tieto potraviny dovážajú.
Kritici poukazujú aj na to, že obchody sľúbili zastropovať ceny len časti potravín. Negarantovali však, že nebudú kompenzovať straty zvýšením cien na ďalšie položky zo svojich pultov. Odborník Drahovský takéto obavy považuje za neoprávnené. „Zastropované ceny môžu byť vyššie ako potraviny s bežnou cenou ponúkané v akciových letákoch. Ľudia by to mohli citlivo vnímať,“ upozorňuje analytik na ďalšiu súvislosť. Samotnú iniciatívu však hodnotí pozitívne a nestotožňuje sa s výčitkami politikov voči obchodníkom. Vraví, že reťazce podnikli aspoň nejaký krok na útlm dvojcifernej inflácie, zatiaľ čo vláda ani parlament k tomu výrazne neprispeli.
