Nemáme dosť lekárov a do dedín sa už vôbec nehrnú. Veľa obcí má problém zohnať všeobecného lekára. O pediatrovi nehovoriac. Starostovia sa snažia lekárov lákať na odpustenie nájomného za ambulanciu či na ponuku obecného bytu. Ani to však často nezaberá. Pretože lekári, skrátka, nie sú. Byť „obvoďákom“ nie je atraktívne, medici uprednostňujú iné špecializácie a veľa mladých doktorov radšej odíde do zahraničia za lepším uplatnením, príjmom a dôstojnými pracovnými podmienkami.
Pre pacientov to znamená dochádzanie do ambulancií v mestách v horúčkach a bolestiach. V obci Kláštor pod Znievom to vyriešili po svojom. Rozhodli sa lekára zamestnať.
Ako eseročka
Už druhé volebné obdobie v obci s 1 700 obyvateľmi úraduje starostka Erika Cintulová. Písali sme o nej ako o najmladšej starostke na Slovensku. Obecná ambulancia bola jej nápad. Hovorí, že týmto modelom sa nikde neinšpirovala, pretože nevie o žiadnej inej obci na Slovensku, kde by fungoval. Ale prečo nie? „Hovorila som s odborníkmi, či by niečo také malo zmysel. Čím viac som sa v tom vŕtala, tým väčšmi som si uvedomovala, že je to podnikanie ako každé iné. Len jeho predmetom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Projekt som pripravovala viac ako rok, keď nás situácia dotlačila naplno ho rozbehnúť. Vlani na jar hrozilo, že zostaneme bez lekára.“
Základom myšlienky obecnej ambulancie bolo, že by fungovala pod spoločnosťou s ručením obmedzeným. Lekár by bol zamestnancom obce, ale pacienti by boli kapitovaní priamo v obecnej ambulancii, nie u lekára. Obvodný lekár dostane plat bez starosti o ambulanciu a hľadanie nových pacientov. Ak sa rozhodne odísť, pacienti zostávajú vedení v ambulancii. Pri hľadaní nového lekára mu obec má čo ponúknuť - zabehnutú ambulanciu s pacientmi. Nemusí budovať svoj obvod od začiatku.
V Kláštore pod Znievom už eseročku založenú mali kvôli prevádzkovaniu zberného dvora. „Pridali sme ďalšiu činnosť - poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje mladá energická starostka. Trochu zvláštne spojenie, smeti a zdravotníctvo. Zrejme funguje. Erika Cintulová medzitým rokovala s lekárkou, ktorá by mohla do obce nastúpiť. Vlani v júni, pár týždňov po odchode bývalého lekára, začala obecná ambulancia ordinovať.
V plusových číslach
„Ani sme nečakali, ako dobre budú vyzerať čísla,“ tvrdí Erika Cintulová spokojne. „Samozrejme, naša motivácia nebola tvoriť zisk. Chceli sme zabezpečiť zdravotnú starostlivosť tu, aby ľudia nemuseli dochádzať do Martina.“ Ambulancia má dobrý potenciál. Aj keď na úvod bolo treba presvedčiť obecných poslancov, aby do toho šli a schválili z rozpočtu peniaze na rekonštrukciu a vybavenie priestorov. Teraz si ambulancia na seba zarobí a ak je niečo navyše, kúpia z toho prístroj, nábytok alebo niečo potrebné. „Aby bola moderná a aby sa tam pacienti cítili dobre,“ hovorí starostka. Lekárku, s ktorou v Kláštore pod Znievom projekt rozbiehali, presviedčala starostka na spoluprácu skoro rok. Po pár mesiacoch sa rozhodla osamostatniť. „To pre mňa nespĺňalo myšlienku, s ktorou sme do toho išli,“ vysvetľuje Erika Cintulová, prečo radšej hľadali nového lekára, než by všeobecnej doktorke dali ambulanciu aj s pacientmi. „Som, skrátka, typ človeka, ktorý chce mať veci pod kontrolou. Povedala som si, že nového lekára nájdeme. A podarilo sa.“ Hoci ambulancia spočiatku ordinovala po večeroch, aby nová doktorka stíhala aj úväzok v martinskej nemocnici, služby obecného lekára sa podarilo udržať. Dnes je v Kláštore pod Znievom jedna všeobecná lekárka na plný úväzok a druhá na čiastočný. Obe dochádzajú z Martina. Paradoxne, v dedine býva niekoľko lekárov s inou špecializáciou, tí však dochádzajú do práce do Martina.
S pediatrami je ešte väčší problém ako so všeobecnými lekármi pre dospelých. Priemerný vek slovenského pediatra je 59 rokov. Tristotridsať slovenských pediatrov má nad 65 rokov. Tým najstarším ťahá na deväťdesiatku. Erika Cintulová napriek tomu verí, že do Kláštora pod Znievom dotiahne aj detského lekára. Má svoj tajný tip, o ktorom zatiaľ nechce hovoriť, no možno jedného presvedčí aspoň na čiastočný úväzok. Kláštor pod Znievom je spádová obec. Pre ambulanciu všeobecného lekára je tu potenciál mať 1 500 až 1 700 pacientov. Základnú školu navštevuje 216 detí z Kláštora pod Znievom a okolitých dedín. V škôlke je ďalších 65 detí a približne šesťdesiat potenciálnych malých pacientov ešte nemá tri roky, takže sú doma. To je podľa Eriky Cintulovej akurát na polovičný úväzok pre pediatra.
Má sa prisťahovať aj endokrinologička. Stavia v Kláštore pod Znievom dom. Otvorí si ordináciu v obci? „Nechcem to zakríknuť. Myslím, že za endokrinológom by pacienti cestovali aj z okolia.“
Neatraktívny odbor
Erika Cintulová dúfa, že vyjde ďalšie kolo výzvy na budovanie centier integrovanej zdravotnej starostlivosti. Vlani bola prístupná len krajským mestám a obciam v ich blízkosti. Kláštor pod Znievom sa o eurofondy uchádzať nemohol. „Chodím na ministerstvo zdravotníctva a snažím sa ich presviedčať, že aj u nás to má význam,“ hovorí starostka obce s 1 700 obyvateľmi. „Malé obce lákajú lekárov na rôzne úľavy. Odpúšťajú im nájomné za ambulanciu, ponúkajú im obecný byt. Ale nemyslím si, že toto je správna cesta. Môže skĺznuť až do súťaženia, ktorá dedina ponúkne viac. Na príklade Kláštora pod Znievom vidím, že sa to dá aj inak. Máme to sami pod kontrolou a máme väčšiu stabilitu.“
Po odchode prvej lekárky mali ambulanciu zabehnutú, pacientov kapitovaných, vedeli, aký zisk ambulancia tvorí a akú mzdu môžu lekárovi ponúknuť. „Možno sa niektorí lekári trochu boja pracovať pre obec. Tabuľkovým platom atestovaných lekárov v nemocniciach alebo pri vojsku bez problémov konkurujeme.“
V ambulancii zariadenej optimistickým bielym a žltým nábytkom ordinuje Ingrid Štefanková. Je dvanásť hodín, od rána ošetrila štyridsaťjeden pacientov. To, že je zamestnancom obce, považuje za výhodu. „Odpadá mi veľa povinností. Administratíva, účtovníctvo. Riešim iba medicínu. Ak je lekár majiteľ ambulancie, teda podnikateľ, nemôže si zobrať ani dovolenku, kým nemá vyriešené zastupovanie. Sem som prišla na hotové. Nemusela som riešiť vybavenie priestorov ani hľadať pacientov.“ Mladá lekárka si myslí, že nielen malé obce nie sú pre lekárov atraktívne, ale celkovo všeobecné lekárstvo ako odbor. „Možno ho absolventi berú ako niečo podradné. Všeobecný lekár má málo kompetencií. Je viac úradníkom a menej lekárom. Ale ja si myslím, že kto má za sebou skúsenosť v hektickej nemocnici, možno dostane chuť na menej stresujúcu ambulanciu všeobecného lekára.“ Dedinská ambulancia má podľa nej svoje čaro. „Pán doktor“ je tu stále vážený človek. V mestách ho ľudia často berú ako svojho sluhu - veď ho platia zo svojich daní.
Obecná sanitka
Okres Šaľa zostal bez nemocnice ešte v roku 2008. Pacientov prevážajú do Nitry alebo Galanty, na niektoré špecializované oddelenia až do hlavného mesta. Dopravná zdravotná služba je však dlhodobo problém. V obci Žihárec už nemienili čakať na riešenia od štátu. Situáciu zobrali do vlastných rúk a na prevoz pacientov kúpili sanitku.„Je to prirodzené pokračovanie našich dlhodobých sociálnych programov,“ hovorí starosta Žihárca Alajos Baranyay. V obci s 1 770 obyvateľmi úraduje dvadsiaty šiesty rok. Obecný úrad zabezpečuje pre dôchodcov rozvoz obedov a zamestnáva dve terénne sociálne pracovníčky a desať žien, ktoré sa starajú o seniorov v ich domácom prostredí. V dedine fungujú dve chránené dielne. Postavili dvesto nájomných bytov a začínajú budovať domov dôchodcov s kapacitou štyridsať miest. „Doteraz sme pomáhali ľuďom, ktorí sa nemali ako dostať do nemocnice na vyšetrenia alebo rehabilitácie, aspoň odvozom osobným autom. Osobné auto však často nie je vhodné pre chorých. Sanitka má sedadlá aj lôžko.“
Alajos Baranyay hovorí, že hlavne onkologicky chorí pacienti, ktorí musia dochádzať na liečbu často až do Bratislavy, pociťujú obrovské problémy. Majú nárok na sanitku, ale tá nechodí po jedného pacienta. Jej kapacita sa musí naplniť. „Pacienti v obrovských bolestiach musia pri rozvoze precestovať aj niekoľko dedín, kým sa dostanú na ošetrenie a naspäť domov.“ Sanitka stála osemtisíc eur a obec ju nebude prevádzkovať sama. Dala ju do prenájmu za symbolický poplatok občianskemu združeniu Nie si v tom sám. Za prepravu obyvatelia platiť nebudú. Sanitku využijú aj pri zabezpečovaní kultúrnych a športových podujatí, na ktorých zákon ukladá povinnosť zabezpečiť takéto vozidlo. Preto si starosta myslí, že náklady sa obci postupne vrátia.
