Vládny návrh zákona, ktorý by posielal manažérov nemocníc, ktoré nemajú dostatok personálu, za určitých podmienok do väzenia, spôsobil silnú búrku v mediálnom priestore. Mnohí odborníci nad ním krútia hlavami. A samotné nemocnice žiadajú, aby ho vláda stiahla.
"Riešiť tento zásadný problém spôsobom, že budeme hroziť riaditeľom nemocníc pobytom za mrežami, je nielen nehorázne, ale spôsobí ďalší odlev ľudí zo zdravotníctva. Najmä v situácii, keď je to práve manažment zdravotníckych zariadení, ktorý dlhé roky bojuje o zabezpečenie ich prevádzky, aby mohli pacientom poskytovať zdravotnú starostlivosť napriek krízovému stavu v slovenskom zdravotníctve," uvádza vo svojom oficiálnom stanovisku asociácia.
Absurdita, ktorá inde nie je
Poukazuje na to, že alarmujúci nedostatok zdravotníkov je na Slovensku problémom už desiatky rokov. "Návrh žiadnym spôsobom nerieši situáciu s nedostatkom zdravotníckeho personálu na Slovensku a vláda touto novelou len prenáša zodpovednosť za dlhodobú krízu v zdravotníctve na riaditeľov nemocníc cez trestnú zodpovednosť," konštatuje asociácia.
Šéf asociácie Marián Petko pre Plus 7 dní dôrazne upozornil, že novela, ktorú predložil dočasne poverený minister spravodlivosti Vilam Karas je v Únii absurdným unikátom. "Považujeme to za najabsurdnejšiu novelu zákona za posledných dvadsať rokov. A koniec koncov aj stanoviská ministra spravodlivosti a predsedu vlády nám dávajú za pravdu, že novela je absurdná a nemá obdobu v žiadnom štáte únie," nešetril kritikou Petko.
Poukázal tiež na to, že ak by novela prešla, kvalita zdravotnej starostlivosťou o pacientov na Slovensku klesne. "Touto novelou sa nielenže nezlepší zdravotná starostlivosť, ale sa zhorší. Dobrí manažéri sa už pri takomto riziku nebudú hlásiť do žiadnych výberových konaní. A tí, ktorí vo funkciách sú, budú redukovať lôžkovú starostlivosť, aby boli normatívy splnené. Už sa to mimochodom deje. V Univerzitnej nemocnici v Bratislave chýbajú sestry, tak sú pozatvárané celé časti interných kliník," varuje Petko a kladie si otázku, ako majú manažéri nemocníc napĺňať normatívy, keď lekárov a sestier niet.
Vraj by nezatvárali nevinných
Nový trestný čin "ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti" navrhuje zaviesť rezort spravodlivosti v novele Trestného zákona. Má spočívať v úmyselnom porušení povinnosti zabezpečiť dostatok zdravotníkov. Návrh vychádza z memoranda o zlepšení zdravotníctva medzi vládou SR a Lekárskym odborovým združením (LOZ). Podľa šéfa odborov Petra Visolajského by vraj neboli trestaní nevinní.
„Pri trestnom skutku musí byť preukázaný úmysel. Riaditeľ, ktorý nemá personál, ale ho preukázateľne aktívne hľadá, nemôže byť zodpovedný za nedostatok personálu. Riaditeľ, ktorý šetrí na personáli, hlásia sa mu noví lekári či sestry, ale on ich svojím rozhodnutím neprijme, musí byť za toto rozhodnutie zodpovedný,“ vysvetľuje Visolajský. V praxi sa podľa neho deje, že na oddelenie sa hlásia noví lekári, no vedenie nemocnice ich neprijme. Poukazuje na to, že v súčasnosti neexistuje zodpovednosť riaditeľa za takéto rozhodnutie. Podľa neho skončí každý rok na fakultách 700 nových lekárov, ktorí však majú problém nájsť si robotu. Vedecky je podľa Visolajského dokázané, že nízky počet zdravotného personálu zvyšuje úmrtnosť pacientov, teda zabíja pacientov na nemocničnom oddelení.
Protiústavná?
Podľa šéfa asociácie nemocníc Mariána Petka je však tvrdenie, že trest hrozí len vtedy, keď sa preukáže úmysel, že nechcú prijať lekára a sestru, zavádzajúce. "Je to trestná vec a rieši ju polícia, ktorá bude v prvom rade pozerať na to, či sa skutok stal alebo nestal. Čiže, ak nebude mať nemocnica naplnené normatívy, skutok sa stal, to je fakt," upozorňuje.
Ako dodáva, je tiež vysoko pravdepodobné, že novela nie je len absurdná, ale aj protiústavná. "Lebo na základe nižšej právnej normy, teda vestníku ministerstva zdravotníctva, chceme zatvárať riaditeľov. Už existuje judikát Ústavného súdu v podobnom prípade, ktorý podobný zákon zrušil," vraví Petko.
Vládny kabinet by mal podľa asociácie nemocníc riešiť situáciu s nedostatkom zdravotníkov napríklad zabezpečením dostatočných finančných zdrojov v sektore a podmienok pre lekárov a sestry, aby nemuseli odchádzať do zahraničia.
Petko dúfa, že ak aj minister návrh nestiahne, "poslanci budú dostatočne príčetní a novelu neschvália."
Nahnevaný Žilinka
Proti návrhu sa už postavili viacerí odborníci aj z oblasti práva. Podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku ide o "neopodstatnenú a bezúčelnú kriminalizáciu konania, ktorá nie je nevyhnutná a ktorá ani neprispeje k dosiahnutiu požadovaného cieľa - vyriešenia akútneho personálneho problému v zdravotníctve a zabezpečeniu jeho funkčnosti." Žilinka skritizoval aj to, že sa bez odbornej diskusie pristupuje ku zavádzaniu nových skutkových podstát trestných činov.
Proti aj minister a premiér
Sám minister spravodlivosti Viliam Karas, z ktorého rezortu návrh vyšiel, sa vyjadril, že by za zákon v parlamente nehlasoval. Tvrdí, že pred podpisom memoranda s lekárskymi odborármi opakovane tlmočil členom vlády svoj jasný nesúhlas. Predloženie návrhu vysvetľuje ako formálne plnenie záväzku vyplývajúceho z podpisu memoranda vlády s Lekárskym odborovým združením. A sám verí, že v predloženom znení neprejde.
Dočasne poverený premiér Eduard Heger Karasa už požiadal, aby sa k návrhu novely tento týždeň stretol so zástupcami odborárov. Realita podľa neho ukázala, že zámer nie je vhodným riešením. Faktom však je, že šéf vládneho kabinetu, aj keď dočasný, by mal vedieť čo členovia jeho vlády či on sám podpisuje. Zdá sa, že v prípade memoranda, z ktorého vyplynul Karasovi záväzok kontroverznú novelu predložiť, Heger zlyhal, ako sa vraví, na celej čiare.
Lekárska komora: Veľmi nešťastný krok
Za nesystémový a veľmi nešťastný krok pokladá novelu aj Slovenská lekárska komora. "Upozorňujeme na nedostatok zdravotníckeho personálu v našom systéme už roky. Pandémia covidu tento stav iba prehĺbila. Na vyriešenie alarmujúceho nedostatku lekárov, sestier a ostatného zdravotníckeho personálu sú však nutné systémové zmeny, ktoré by mali ísť ruka v ruke s reformou celého zdravotníctva," tvrdí komora. Pripomína, že štát by mal nielen slovne deklarovať zdravotníctvo ako svoju prioritu, ale tak aj konať: "Štát je povinný zabezpečiť svojim občanom – pacientom – prístup ku zdravotnej starostlivosti a pre zdravotnícky personál adekvátne podmienky na výkon povolania a spravodlivé ohodnotenie ich práce. V prvom rade by sa kompetentní mali postarať o to, aby zdravotníctvo bolo dostatočne financované."
Ak sa zlepšia podmienky, lekári nebudú odchádzať
Dostatok financií by podľa komory znamenal zlepšenie podmienok nielen pre pacientov, ale aj pre lekárov a sestry, ktorí nebudú mať dôvod odchádzať za prácou do zahraničia. "Súčasne to uľahčí riaditeľom nemocníc prijímať dostatočný počet personálu," dodáva komora s tým, že novela je zbytočná aj preto, lebo orgány dozoru majú už v teraz dostatok právnych prostriedkov na to, aby kontrovali dodržiavanie personálnych normatívov a ich nedodržiavanie sankcionovali mimo trestnoprávneho konania.
