Začiatok aktuálneho školského roka nie je jednoduchý ani pre žiakov ani pre učiteľov. Čo môžu očakávať? Pýtali sme sa šéfky Štátneho pedagogického ústavu Miroslavy Hapalovej.

Budú september a október mesiace školskej pohody, bezstresové obdobie, ako ste hovorili, skôr o nabehnutí do režimu ako o tvrdom učení? 

Osobne dúfam, že tieto mesiace budú aj o vytváraní priaznivej klímy v kolektíve. Zároveň však musí učiteľ zistiť, ako žiaci stoja s učivom, čo potrebujú zopakovať a kde môžu po prerušenom vyučovaní nadviazať. Bola by som však rada, aby sa táto úvodná diagnostika stavu vedomostí a zručností nediala formou skúšok, testov, ale aby si učitelia volili iné cesty. 

Ktorý ročník bude mať najväčšie problémy so zameškaným učivom. Budú to minuloroční prváci? 

Áno, dá sa to predpokladať. Môžu mať najväčší problém práve z toho dôvodu, že u nich je kontakt s učiteľkou nezastupiteľný. Teda môžu mať nedostatočne osvojené niektoré základné čitateľské či matematické spôsobilosti. Umožnili sme však vzdelávacie štandardy v ich prípade rozložiť až do konca tretieho ročníka. Ďalší problematický ročník môžu byť štvrtáci, teda tohtoroční piataci. Tí prechádzajú najväčšou zmenou z modelu jedného učiteľa na viacerých a niektorí dokonca menia aj celú školu. 

Komu sa mám ísť sťažovať, ak je moje dieťa po tých šiestich mesiacoch domáceho učenia naopak na lepšej úrovni ako spolužiaci a na vyučovaní sa nudí. 

Túto situáciu by som odporúčala riešiť priamo so školou. Učiteľ v rámci jednej triedy môže efektívne pracovať so žiakmi, ktorí sú na rôznych úrovniach. Súvisí to aj s toľko spomínaným inkluzívnym vzdelávaním, o ktorom sa u nás hovorí. Nemusím mať homogénnu skupinu, kde sú všetci na jednej úrovni, aby mohli napredovať. Jedno dieťa môže byť dobré v slovenčine, iné v matematike, ďalšie talentované na jazyky a je talentom učiteľa nasmerovať každé dieťa tak, aby dokázalo ísť na svoje maximum. Je to ťažké, ale nie je to nezvládnuteľné. 

Čo by ste povedali rodičovi, ak nechce, aby jeho dieťa teraz dva mesiace nasávalo len klímu a sociálne vzťahy v triede, ale bol by rád, aby sa aj učilo, lebo sa bojí, že sa mu bude chýbajúce učivo len navaľovať... 

Ubezpečila by som ho, nech nemá obavy. Som psychologička a viem, že procesy učenia nefungujú ak je dieťa v strese a do školy chodí nerado. Základ na to, aby si dokázalo osvojovať nové zručnosti a vedomosti je, aby sa so spolužiakmi a učiteľmi cítilo dobre a bezpečne. Zároveň však nepochybujem o tom, že učitelia sa budú so žiakmi už od prvých týždňov intenzívne venovať vzdelávaniu.

Je teda zbytočné, pýtať sa potomka denne, čo nové sa v škole naučil?  

V istom zmysle nie je kam ponáhľať sa. Je dôležitejšie, aby mali deti dôkladne osvojené základy, na ktorých budú stavať, ako teraz rýchlo dobiehať všetky cvičenia či úlohy, ktoré sa zameškali. Je potrebné dobre nastaviť tempo tak, aby to žiaci zvládli.  Ako rodič by som sa vôbec neznepokojovala, ak mi dieťa pri otázke, čo robilo v škole zreferuje aktivitu na podporu klímy v kolektíve. Neznamená to, že sa nič nenaučilo. Len si možno zapamätalo to, čo ho najviac zaujalo. Navyše, pre budúce uplatnenie sa detí v živote sú dôležité aj sociálne zručnosti. 

Celý rozhovor s Miroslavou Hapalovou, riaditeľkou Štátneho pedagogického ústavu si prečítajte v týždenníku PLUS 7 DNÍ.

Viac k téme školstva nájdete v nasledujúcich článkoch: