Vyznávam antický ideál kalokagatie, teda harmonického súladu pri rozvíjaní duševných a fyzických vlastností. V novinárčine ako aj v živote sa riadim jednoduchým výrokom najslávnejšieho francúzskeho žurnalistu Françoisa-Noëla Babeufa: „Nech raz a navždy zmizne odporné rozlišovanie bohatých a chudobných, veľkých a malých, pánov a komorníkov, guvernérov a vládcov. Nech medzi ľudskými bytosťami nie sú iné rozdiely okrem veku a pohlavia." Venujem sa reportážam zo všetkých kútov Slovenska, krimi témam a zahraničnému bulváru. V redakcii som známy svojou striktnou pracovnou etikou a dôrazom na gramatickú bezchybnosť.

Filip Szórád

Hneď po prevalení rodinnej tragédie sa pri hľadaní motívu spomínali peniaze aj problémy vo vzťahu s&nbsp;manželkou. Stanislav podnikal v&nbsp;IT biznise a&nbsp;v&nbsp;minulosti spoluvlastnil firmu Dalnet, ktorá poskytuje internetové služby. Pred rokmi však svoj podiel v&nbsp;spoločnosti, kde bol konateľom aj jeho brat, predal. Pustil sa do investovania na vlastnú päsť a, zdá sa, že tvrdo narazil. „Biznis v&nbsp;Dalnete mu išiel. Dostal však veľkú pokutu, lebo popri internete ponúkal aj televízne vysielanie na čierno. Nakoniec z&nbsp;firmy odišiel a&nbsp;začal sa orientovať inde,“ hovorí nám jeho kamarát a&nbsp;bývalý spolužiak zo základnej školy.

Ani po zmene práce sa však Stanislavovi zo začiatku nedarilo zle, aspoň to o&nbsp;sebe tvrdil. „Keď predal svoj podiel, začal investovať online. Asi pred troma mesiacmi prišiel ku mne a&nbsp;na mobile mi ukazoval fotky, ako to má doma zariadené. Vyzeralo to ako vo filme, na stole šesť monitorov a&nbsp;na každom sledoval vývoj kurzov kryptomien či pohyby na burzách,“ spomína muž, ktorý nechcel byť menovaný. „Vystatoval sa, že mesačne zarába veľmi pekné peniaze, viac, ako keď bol vo firme. Vraj pracoval len štyri-päť hodín denne a&nbsp;peniažky nabiehali," povedal mu Stanislav pri ich poslednom stretnutí ešte minulý rok. Odvtedy ho už nevidel.

Zjavne preháňal alebo sa mu časom prestalo dariť. „Všetky prachy vrazil na jednu kartu a&nbsp;nevyšlo mu to. Prišiel o&nbsp;veľkú sumu,“ tvrdí Stanislavov spolužiak zo základnej školy. Ani tak jeho skutok pochopiť nedokáže. „Neviem, či mu preskočilo v&nbsp;hlave, nie som psychológ. Predtým bol normálny, možno sa potom zrútil.“ Podľa neho však dlhy nemal. „Pokiaľ viem, prišiel len o&nbsp;to, čo zarobil, a&nbsp;vrátil sa na nulu,“ zdôrazňuje.

Juraj Marton býva presne oproti bytu rodiny Telekyovcov. Stanislava videl ešte minulý týždeň v&nbsp;utorok o&nbsp;jedenástej, keď odchádzal do mesta. „Išiel som von k&nbsp;autu a&nbsp;podvedome som ho zaregistroval stáť pred vchodom na parkovisku pod ich balkónom. Ale nerozprával som sa s&nbsp;ním, ani sme sa nezdravili,“ opísal situáciu. O&nbsp;druhej poobede si všimol v&nbsp;susedových dverách zastrčený list. „Nevenoval som mu pozornosť, keďže sa ma to netýkalo.“ O&nbsp;tom, čo sa stalo, teda netušil, až pokým na miesto nedorazila policajná hliadka. V&nbsp;bytovke býva vyše štyridsať rokov a&nbsp;poznal aj Stanislavových rodičov, ktorým byt pôvodne patril. „Chvíľu robil v&nbsp;Amerike, potom sa vrátil na Slovensko. Keď mu zomreli rodičia, tak sa nasťahoval do ich bytu a&nbsp;potom si ho prerobil,“ priblížil Marton.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/rodinny-masaker-michalovciach-kamarat-otca-prehovoril-ich-poslednom-stretnuti">FOTO V GALÉRII ►►► TU</a>

So Stanislavom aj celou rodinou mal bezproblémový, no nijako hlbší vzťah. Niektoré zistenia ho zrejme preto doslova zaskočili. „Prekvapilo ma, že mal v&nbsp;legálnej držbe zbraň,“ hovorí. Žiadne náznaky nejakej zmeny nálad u&nbsp;suseda, niečo, čo by mohlo naznačiť tragédiu, si nevšimol. „Do krčmy nechodil, nefajčil a&nbsp;nepil. Nebol to žiadny alkoholik. Venoval sa manželke a&nbsp;deťom, chodili spoločne nakupovať. Vyzerali ako bezproblémová rodina,“ neveriacky krúti hlavou. „Nikto nepredpokladal, že by sa také niečo mohlo stať.“

Ako dodáva, Stanislav vystupoval voči susedom vždy veľmi slušne. „Zdravili sme sa vo vchode, hodili sme s&nbsp;ním alebo s&nbsp;manželkou krátku reč. Ani hádky z&nbsp;ich bytu som nikdy nepočul.“ Ďalší sused z&nbsp;rovnakého vchodu až tak pozitívne pána Telekyho nevykresľuje. „Na rozdiel od jeho nebohej manželky býval často zachmúrený a&nbsp;mrzutý. Rozhodne nebol veľmi spoločenský, ale na bytových schôdzach mudroval do všetkého,“ spomína.