Stále čakám, že sa vráti, - hovorí Martina Lučanská s melancholickým úsmevom a spomína na zvuk „flekovania“ auta, ktorý sprevádzal každý príchod bývalého policajného prezidenta domov. Priznáva, že ešte nenašla silu na zrušenie manželovho profilu na Facebooku a celkom iracionálne občas pošle esemesku na jeho mobil. Nemôže uveriť, že už prešiel rok odvtedy, čo ho obliekala do rakvy. Síce zakázali rozzipsovať vak, v ktorom jej muža poslali, ale  doma už nad ňou nestáli kukláči s dlhými zbraňami, ako keď sedela na JIS-ke pri jeho nemohúcom tele. Príkaz ignorovala a generála Milana Lučanského vychystala na cestu na onen svet do obľúbeného poľovníckeho mundúra a svetra, ktorý mu dávnejšie daroval najlepší kamarát, bývalý šéf NAKA Braňo Zurian.

Milan Lučanský zomrel vo veku 51 rokov.
Zdroj: Martin Baumann

Vášnivá láska

S Martinou Lučanskou sme sa stretli opakovane a vždy sa snažila udržiavať dobrú náladu. Drží sa totiž hesla, že nikto nemá rád smutné návštevy a navyše, väčšina jej spomienok na manžela ostáva veselá.

„Ľudia ho poznajú z novinových fotografií či zo záberov v televíznych správach, na ktorých sa tváril vážne. Ja som ho poznala úplne iného,“ vyťahuje rodinný album a ukazuje fotografiu, na ktorej niekdajší najmocnejší muž slovenskej polície pózuje s igelitovým vreckom na hlave s grimasou s prižmúreným okom. „Takto si ho pamätám ja, takýto bol v skutočnosti. My sme sa stále smiali, uťahovali sme si z každého a zo všetkého.“

Spoznali sa vo vlaku v roku 1990. On sa vracal z vojenskej prísahy a hneď, ako sa jej tento 188 centimetrov vysoký chlapisko prihovoril, preskočila iskra. V čase zoznámenia mali obaja partnerov, no vzájomná príťažlivosť bola taká silná, že ich oboch načisto pobláznila. Svadba sa konala už o tri mesiace. „A to som už bola v šiestom týždni tehotenstva,“ smeje sa Martina Lučanská.

Svadobná fotografia manželov Lučanských.
Zdroj: Archív M.L.

Nebola jediná, koho si on okamžite získal. „Moja stará mama na neho hneď prepísala urbár. Snažila som sa jej to vyhovoriť - však je to úplne cudzí človek. Ale stará mama trvala na svojom, ona ho milovala.“

Z prvého pôrodu sa Martina dlho zotavovala, nalepili sa na ňu všetky možné zdravotné problémy, takže o syna Jakuba sa Milan Lučanský staral prvé mesiace prakticky sám. Vyváral látkové plienky, varil. Po druhom synovi Adamovi už ona o ďalšom dieťati neuvažovala, no ako chlapci vyrastali, Milan Lučanský čoraz častejšie hovoril o dcére.

„Nebola som už najmladšia, no toľko ma prehováral, že som povedala dobre. Paradoxom je, že práve dcéra Saška, ktorú som rodila ako tridsaťdeväťročná, bola naším jediným plánovaným dieťaťom.“

Milan Lučanský s dcérou Saškou.
Zdroj: Archív M.L.

Manželku naučil strieľať

Na svoje deti nedal Lučanský dopustiť, ale ako to už v rodinách úspešných mužov chodí, domácnosť stála na pleciach jeho ženy. Častejšie bol v práci ako doma a boli aj obdobia, keď Lučanského šéfovanie v policajných protimafiánskych zložkách nepríjemne zasahovalo do života rodiny. Napätie cítili hlavne v rokoch, keď zaťato šiel po vtedy ešte stále obávanom Mikulášovi Černákovi. Pre prípad, že by do auta niekto nastražil výbušninu, štartoval Lučanský zásadne skôr, ako doň nastúpili žena s deťmi. Ju učil, kam si má sadnúť vo verejných priestoroch tak, aby mala v každej chvíli prehľad o okolitej situácii. Naučil ju aj strieľať.

Bývalá prokurátorka Eva Mišíková považovala Milana Lučanského za policajta s výnimočnými schopnosťami, ktorý mafiánov prenasledoval mimoriadne sofistikovane. Z jeho hlavy vyšla stratégia, vďaka ktorej sa podarilo získať svedectvá k najohavnejším vraždám organizovaného zločinu z prvej ruky. Zároveň bol Lučanský chlapom, ktorý cez voľné víkendy na vlastných pleciach vynášal desiatky kíl zásob na vysokohorské chaty. Domov kúpil dvadsať sliepok a dva kohúty, lebo jeho žena stále zháňala domáce vajíčka. A skôr ako odišiel na týždňovku do Bratislavy, on, policajný generál, naplnil zásobníky zrna pri kuríne.

 

Viac sa dočítate v najnovšom čísle Plus 7 dní.

Zdroj: PLUS 7 DNÍ