Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy či problematiku pracovného trhu.

Peter Galan

Čarovné prostredie Zvolenskej kotliny, perfektne upravené parky a dlhé záhony pestrofarebných kvetov striedajú ošarpané i úplne zničené budovy, posprejované steny, bujné porasty na strechách i rozpadávajúcich sa balkónoch, zhnité, polámané lavičky, rozbité chodníky či schodiská. Jedným z mnohých tragických unikátov je bývalá budova riaditeľstva, ktorá akoby vypadla zo starého socialistického filmu. Zub času sa do nej riadne zahryzol, ale stále poznať, že niekedy ponúkala prácu snov. Utopená v lone lesov, kancelárie s veľkými lodžiami, vôkol pokoj, zeleň a len na pár krokov pramene s liečivou vodou, aké nikde inde v Európe nenájdeme. Teraz však pripomína zatuchnutú stavbu v černobyľ­skej Pripiati, kde po výbuchu jadrovej elektrárne obyvatelia nechali všetko, ako bolo, a zutekali. Rozdiel je len v tom, že u nás nič nevybuchlo.

„Pozrite tam hore,“ ukazuje nám Tatiana, jedna z&nbsp;tunajších pracovníčok, na&nbsp;schátranú ubytovňu Slovensko, kde sa v&nbsp;minulosti liečili deti. Aj ona. „Na&nbsp;tej veľkej terase s&nbsp;výhľadom na&nbsp;celé okolie sme cvičili dvakrát denne. To už bolo dávno. Zatvorili ju pred vyše dvadsiatimi rokmi.“ Dnes je táto kultúrna pamiatka v zúfalom stave. Má narušenú statiku, na viacerých miestach zo stien kompletne opadala omietka, staré dvere a okenné rámy sú popraskané, mreže i kovové zá­bradlia sú zhnednuté hrdzou. Pre Tatianu je tento malý svet napriek svojim ťažkým ranám výnimočný. Ukazuje nám zaujímavé stavebné prvky na historických budovách, fresky na kruhovom strope liečebného domu i mystické jazierka medzi stromami, ktoré pri správnom svetle hrajú množstvom farieb. Viacerí sa zhodujú, že z nich ide silná energia a nie je výnimočné vidieť na brehu skupinky ľudí meditovať. O pár metrov ďalej nás upozorní na starý drevený mostík spájajúci ubytovne Bratislava a Detva. „Je krásny, no keď pod ním prechádzam, vždy radšej pobehnem,“ povie síce žartom, ale je zrejmé, že stará drevená konštrukcia už drží len silou vôle. Na chvíľu sa zastavíme pred zúboženou Detvou, kde v polovici 19. storočia pobývala spisovateľka Božena Němcová. Zďaleka nebola jediná známa osobnosť v Sliači. V tunajšej kronike či na mramorových tabuliach sa skvejú mená ako Tomáš Garrigue Masaryk, Pavol Országh Hviezdoslav, Lajos Kossuth, Nikita Chruščov, Andrej Sládkovič, Ludvík Svoboda...

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/rokoch-devastacie-kupelov-sliac-pripominaju-niektore-budovy-areali-mrtve-mesto/75" target="_blank" rel="noopener">Historické zábery Kúpeľov Sliač v GALÉRII ►►►</a>

Česi či Maďari by z takéhoto areálu urobili vychytenú turistickú atrakciu. My hrdí Slováci sme dovolili takéto barbarstvo. V kúpeľoch, ktorými sme sa mohli pýšiť ďaleko za hranicami, zvíťazila chamtivosť, nenažranosť a ľahostajnosť. „Za toto by mal niekto skončiť v base, neuveriteľná škoda sa tu stala,“ uľaví si muž v stredných rokoch pri prameni železitej vody, vedľa Kaplnky svätej Hildegardy pomaľovanej sprejom. „Je mi z toho smutno.“

Sliačsky kúpeľný areál má svoje špecifické čaro a&nbsp;chvíľami máme pocit, akoby sme sa preniesli do&nbsp;dávnych predrevolučných čias. Vtedy vyzeral celkom inak. „Sme tu už osemnástykrát,“ zverí sa nám manželský pár s&nbsp;osemdesiatkou na&nbsp;krku, ktorý práve ukončil pobyt a&nbsp;s&nbsp;veľkými kuframi mieri k&nbsp;zastávke autobusu. „Pamätáme sa, keď to tu bublalo životom a&nbsp;zábavou, robili sa rôzne akcie, tancovačky. Kým sme ešte vládali, celé okolie sme prechodili.“ Napriek súčasnému stavu sa stále radi vracajú, hlavne kvôli zázračnej vode, ktorá ich vraj vždy vzpruží. „Jedno obdobie vonkajšie priestory vyzerali ešte horšie, no teraz sú zas plné kvetov. A&nbsp;procedúry? Tam sa nemôžeme sťažovať. Dostávame všetko, čo v&nbsp;minulosti.“

Takmer každý, s kým sa dáme do reči, je znechutený technickým stavom objektov, no väčšina sem aj tak prichádza opakovane. František s Annou od Kežmarku v priebehu mesiaca už druhýkrát. „Nič nám nie je, prišli sme len relaxovať do&nbsp;peknej prírody,“ hovoria s&nbsp;úsmevom. Služby sú podľa nich slušné a&nbsp;voda unikátna. Ani slová kritiky si neodpustia. „Zdevastované budovy, porozbíjané okná, rámy vyplnené latami, na&nbsp;strechách rastú kríky, je nám ľúto, že to nechali takto spustnúť. Zaujímalo by nás, ako kúpele vyzerali, keď boli v&nbsp;plnom rozkvete. Museli byť veľmi pekné. Zachytili sme, že ich vláda chce zrekonštruovať, a&nbsp;modlíme sa, aby projekt naozaj zrealizovala.“

Cestou k&nbsp;hotelu Palace, funkcionalistickému skvostu liečebného komplexu, ktorý takmer pred sto rokmi navrhol pražský architekt Rudolf Stockar, míňame ubytovňu Poľana. V&nbsp;nej na­šlo útočisko deväťdesiat utečencov z&nbsp;Ukrajiny. Hlavne matky s&nbsp;deťmi. Podľa tunajších zamestnancov mnohým vojnové besnenie vzalo domov a&nbsp;nemajú sa kam vrátiť. Časť z&nbsp;nich sa podieľa na&nbsp;vonkajšej úprave areálu a&nbsp;vidieť to. Pri prechádzke dlhou alejou sledujeme bohatú kvetinovú výsadbu, upravené okrasné porasty, pokosené trávniky, čo čiastočne zmierňuje obraz nepodareného skanzenu. Dolu pri soche Maríny oslovíme mladý párik na&nbsp;prechádzke so psom. Súčasný stav kúpeľov ne­vnímajú tak tragicky. „Je pravda, že asi plnohodnotne neplnia svoju funkciu, znížil sa počet pracovných príležitostí a&nbsp;utlmil kultúrny život. Môj otec je Sliačan a&nbsp;občas si nad úpadkom povzdychne,“ hovorí Zvolenčan Peter. „Pre mňa je to však hlavne oddychová zóna. Spleť lesných cestičiek je udržiavaná, dá sa tu bicyklovať, behať, prejsť so zvieratami, relaxovať. Z&nbsp;toho pohľadu sa nič nezmenilo.“

Zahľadí sa na&nbsp;obchodíky, ktoré vizuálom i&nbsp;názvami pripomínajú obdobie socializmu. „Neviem, či ich nechali v&nbsp;pôvodnom stave na&nbsp;ukážku, ako to vyzeralo kedysi, alebo normálne fungujú. Cítim v&nbsp;tom istú melanchóliu a&nbsp;myslím, že ak sa tu bude investovať, retrocharakter by mali zachovať.“

Podobne to vníma jeho priateľka Banskobystričanka Nicole. Pre ňu je rozsiahly lesopark ideálny priestor na&nbsp;podporu duševnej hygieny, stavby jej zas ukazujú dávne časy, ktoré sama nezažila. „Každopádne, budovy treba zrekonštruovať, obnoviť turistický ruch a&nbsp;kultúrny život,“ povie rozhodne.

Na&nbsp;zašlé časy si spomína i&nbsp;bývalý primátor Sliača, ktorý odslúžil tri volebné obdobia, Stanislav Koreň. Pamätá si obdobie, keď sem chodili známe osobnosti, liečebné domy boli v&nbsp;plnej prevádzke a&nbsp;o&nbsp;vyše osemsto pacientov sa starali štyri stovky zamestnancov. Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov sem jazdili plné autobusy z&nbsp;Nemecka, dokonca Kanaďania organizovali zdravotné zájazdy. „Kúpele žili naplno, lesopark navštevovali ľudia zo širokého okolia, v&nbsp;areáli sa odohrávalo množstvo podu­jatí, plesy, kultúrne letá, divadelné i&nbsp;hudobné vystúpenia,“ vracia sa do&nbsp;minulosti. Začiatok konca podľa neho nastal, keď sa kúpeľov zmocnil mečiarovský privatizér doktor Viliam Soboňa. „Vtedy som bol ešte mestský poslanec, ale genézu som vnímal od&nbsp;počiatkov. Veď som rodený Sliačan.“ Ako pokračuje, s&nbsp;príchodom „chvíľkového“ ministra zdravotníctva z&nbsp;radov HZDS nastala v&nbsp;kúpeľoch skaza.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/rokoch-devastacie-kupelov-sliac-pripominaju-niektore-budovy-areali-mrtve-mesto/2" target="_blank" rel="noopener">História kúpeľov a účinky minerálnej vody ►►►</a>

„Hneď v&nbsp;počiatkoch porušil zmluvu s&nbsp;Fondom národného majetku (FNM), keď nepredal akcie zamestnancom, aby si zachoval väčšinový podiel. Zamestnal si tam manželku, bývalú manželku, syna, rozobral vozový park, zrekonštruoval si v&nbsp;areáli byt, ktorý potom obýval zadarmo 15 rokov. Bolo úplne absurdné, keď si bral úver a&nbsp;ručil kúpeľným majetkom! V&nbsp;rámci privatizácie prevzal aj novostavbu veľkého liečebného domu s&nbsp;220 lôžkami, ktorá bola takmer pred dokončením, v&nbsp;stave uzavretej hrubej stavby. Dnes je ten objekt kompletne zničený a&nbsp;rozkradnutý. Škody v&nbsp;desiatkach miliónov.“

Vracia sa aj k&nbsp;obdobiu, keď sa FNM konečne rozhýbal a&nbsp;Soboňu chcel z&nbsp;kúpeľov vypoklonkovať. To však úradníci nevedeli, proti komu stoja. „Bola to kovbojka, zasahovala polícia, vyrážali dvere na&nbsp;riaditeľstve a&nbsp;aj tak sme na&nbsp;nejaký čas museli pracovníkom FNM poskytnúť naše kancelárie v&nbsp;meste.“

Potom sa rozbehli súdne procesy, počas ktorých predstavitelia mesta dostávali vyhrážky, aby do&nbsp;procesu nezasahovali. No aj keď sa situácia ako-tak upokojila, nebolo dobre. FNM sa o&nbsp;vrátený majetok nezaujímal a&nbsp;po&nbsp;krátkom období, keď sa nový riaditeľ snažil zaplátať aspoň najväčšie diery, úpadok pokračoval. Počet zamestnancov sa znížil na&nbsp;štvrtinu, počet pacientov zhruba na&nbsp;tri stovky. Bolo tak zle, že nemali ani na&nbsp;výplaty a&nbsp;museli predať Kováčovú. Aspoňže posledný riaditeľ konečne rozhýbal kultúru a&nbsp;snaží sa v&nbsp;rámci možností dať kúpeľom upravenejší vzhľad. To, čo bolo predtým, nemalo s&nbsp;riadením liečebného komplexu veľa spoločné. Pri zmienke o&nbsp;plánovanej rekonštrukcii pod taktovkou štátnej organizácie sa bývalý primátor zamyslí. „Mojím najväčším prianím je, aby sa to podarilo. Ale je otázka, či vláda spolu vydrží, či na&nbsp;to nájde peniaze. A&nbsp;ak áno, kým sa vyhodnotí súťaž, prejde druhé kolo, schvália sa stavebné projekty, vyberú dodávateľov a&nbsp;začne sa s&nbsp;realizáciou, už bude aj koniec volebného obdobia. Ale bodaj by to vyšlo. Potešilo by to všetkých Sliačanov.“

Súčasný predseda predstavenstva a&nbsp;riaditeľ Kúpeľov Sliač Martin Beňuch sa nerád vracia do&nbsp;minulosti. Radšej hovorí o&nbsp;tom, ako by chcel zmeniť tvár tohto rozsiahleho komplexu. No zopár vecí predsa vysvetlí. „Súdne spory, ktoré inicioval Viliam Soboňa, sa ťahali 19 rokov. Za&nbsp;ten čas nebolo jasné, komu majetok nakoniec zostane, a&nbsp;preto štát nechcel investovať,“ sumarizuje, a&nbsp;hoci sám priznáva, že to znie trochu alibisticky, za&nbsp;dôležitejšiu pokladá vôľu ministerstva hospodárstva všetko kompletne a&nbsp;plnohodnotne zrekonštruovať. „Prevzali sme kúpele v&nbsp;stave desiatky rokov trvajúceho investičného dlhu, s&nbsp;konkurencieschopnosťou na&nbsp;bode mrazu. Dvadsať rokov neboli v&nbsp;zisku. To, čo ich po&nbsp;celý čas držalo nad vodou, bola vysoká kvalita prírodného liečebného zdroja a&nbsp;oduševnenie zamestnancov, ktorí nedovolili, aby zanikli. Aj vďaka tomu kvalita vybavenia a&nbsp;liečby zostala po&nbsp;celý čas zachovaná, čo oceňujú lekári i&nbsp;pacienti.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/rokoch-devastacie-kupelov-sliac-pripominaju-niektore-budovy-areali-mrtve-mesto/2" target="_blank" rel="noopener">FOTO: V takomto stave sú kúpele Sliač dnes ►►►</a>

Súčasnosť nie je povzbudivá ani z pohľadu čísel. Pre hostí majú k dispozícii už len 350 lôžok, a aj tak v sezóne očakávajú obsadenosť niečo nad 70 percent. Martin Beňuch je však presvedčený, že slová Richarda Sulíka sú úprimné a zásadné zmeny sa udejú v dohľadnom čase. Nebude to jednoduché. „V podmienkach štátneho podniku sa robí ťažko. Všetko trvá násobne dlhšie ako v súkromnom sektore. Napriek tomu sa nám podarilo v ostatnom roku zrealizovať mnoho inovácií, kompletne sme vymaľovali hotel Palace, vymenili všetky matrace, textílie, televízne prijímače. Doplnilo sme Wi‑fi pokrytie, rozširujeme portfólio procedúr aj s ohľadom na liečbu postkovidového syndrómu a intenzívne vynovujeme letné termálne kúpalisko.“ Nazdáva sa, že by sa asi nenašiel podnikateľ, ktorý by do rozsiahleho investičného zámeru v Zvolenskej kotline išiel. „Ak z toho nemá byť nejaký prvoplánový realitný projekt a kúpele budú naďalej plniť primárne zdravotnícku úlohu, ktorá im vyplýva podľa zákona o kúpeľníctve, je potrebný obrovský balík peňazí, pričom návratnosť investícií sa predpokladá v desiatkach rokov. V celom areáli je 75-tisíc štvorcových metrov podlahovej plochy, viacero národných kultúrnych pamiatok, kde sú odhadované investičné náklady okolo 150 miliónov. Pri súčasnom náraste cien v stavebníctve si kompletná rekonštrukcia môže celkovo vyžiadať zhruba dvesto miliónov.“

Ešte vlani vyhlásilo ministerstvo hospodárstva anonymnú urbanisticko-architektonickú súťaž, do&nbsp;ktorej sa zapojilo jedenásť subjektov. Do&nbsp;druhého kola postúpili šiesti s&nbsp;tým, že majú vytvoriť návrhy, ktoré vyhodnotí medzinárodná porota. Až potom sa s&nbsp;víťaznou spoločnosťou budú riešiť podmienky - ceny či termíny a&nbsp;rozbehne sa verejné obstarávanie na&nbsp;dodávateľov stavieb.

„Samozrejme, neočakávame, že do&nbsp;Sliača naraz príde 150 miliónov, preto budeme musieť harmonogram prác nastaviť podľa finančných možností akcionára. Predpokladáme že, na&nbsp;prvú etapu bude potrebných 40 až 50 miliónov eur.“ Odkiaľ? Podľa zámeru majoritného akcionára MH Manažment (bývalý FNM) sa bude v&nbsp;prvom rade financovať rekonštrukcia a&nbsp;obnova kúpeľov z&nbsp;predaja minoritných podielov v&nbsp;spoločnostiach SAD, ktoré nemajú významný dividendový prínos. V&nbsp;nasledujúcich etapách azda bude kapacita lôžok postupne rásť až k&nbsp;plánovaným 1&nbsp;200, pribudnú zamestnanci, vrátia sa rôzne kultúrno-spoločenské aktivity, čo umožní vytvárať aj vlastné zdroje na&nbsp;ďalšiu obnovu. Martin Beňuch zdôrazňuje, že popri rozumných investíciách chcú zachovať aj pôvodný funkcionalistický obraz celého komplexu Palace, zrekonštruovať historické budovy do&nbsp;podoby, akú mali pri svojom vzniku. Aby duch starých čias zostal zachovaný.

„Pozitívne je, že všetci vidia obrovský potenciál týchto kúpeľov a chcú ich zachrániť. Štát, občania aj pamiatkari. Ak sa to podarí, bude tu neskutočne krásne,“ uzatvára riaditeľ plný optimizmu. Azda mu vydrží...&nbsp;

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/rokoch-devastacie-kupelov-sliac-pripominaju-niektore-budovy-areali-mrtve-mesto/2">Na ďalšej strane krátka história kúpeľov Sliač a liečebné účinky tamojšej vody ►►►</a>

Najstaršia písomná zmienka o sliačskych prameňoch pochádza z roku 1244, z čias kráľa Bela IV. Medzi ľuďmi kolovala povesť o žene trpiacej na vodnatieľku, ktorá v tamojšej vode máčala ľan. Keď vyšla na breh, nohy jej odpuchli. „Proces“ opakovala, až sa celkom vyliečila.

Podľa súdobej literatúry začali prví hostia prichádzať do&nbsp;rybárskych kúpeľov v&nbsp;druhej polovici 17. storočia, no až v&nbsp;18. storočí boli oficiálne uznané za&nbsp;liečivé. Vyrástli tu desiatky budov, parky či záhrady a&nbsp;v&nbsp;19. storočí sa zaradili medzi najvyhľadávanejšie kúpele v&nbsp;Uhorsku.

Prvý kamenný kúpeľný dom bol postavený v&nbsp;roku 1818. Štyri bazény v&nbsp;ňom plnili z&nbsp;Kúpeľného prameňa a&nbsp;bez ďalšieho zásahu sa využíval na&nbsp;všetky liečebné a&nbsp;rehabilitačné účely. Okrem toho vyrástol prvý kúpeľný hotel pre cezpoľných hostí, dnes známy pod názvom Bratislava. Zruba o&nbsp;desať rokov pribudol v&nbsp;areáli funkcionalistický hotel Palace, ktorý je považovaný za&nbsp;vrcholné dielo pražského architekta Rudolfa Stockara. V&nbsp;čase svojho vzniku patril k&nbsp;najluxusnejším kúpeľným zariadeniam v&nbsp;republike a&nbsp;od&nbsp;roku 1998 je vyhlásený za&nbsp;národnú kultúrnu pamiatku. V&nbsp;novodobej histórii kúpele Sliač zamestnávali zhruba 400 ľudí a&nbsp;počas sezóny tu mali permanentne obsadených vyše 850 lôžok. Po&nbsp;privatizácii sa situácia zhoršila a&nbsp;úpadok pokračoval aj po&nbsp;návrate areálu do&nbsp;rúk štátu. Príčinou nebol len dočasný majiteľ väčšinového balíka akcií Viliam Soboňa, ale aj slovenské súdnictvo, ktoré roky nedokázalo rozhodnúť o&nbsp;vlastníckych právach, či laxný prístup Fondu národného majetku. 

Sliači vyvierajú pramene prirodzenej izotermickej teploty (33,2 stupňa Celzia) s vysokým obsahom oxidu uhličitého, čo je v Európe unikát. Vo svete sú známe ďalšie tri. Minerálne vody rôzneho zloženia priaznivo pôsobia na obehovú sústavu, srdce a cievy, pomáhajú pri tráviacich ťažkostiach, organických a funkčných poruchách ženských reprodukčných orgánov, ochoreniach štítnej žľazy, močového mechúra či očí.&nbsp;