Tip na článok

Roky basy a mastná pokuta. Odpyká si Varehov kamoš Duč trest?

Bude tokajský podnikateľ Štefan Duč nasledovať za mreže bosa zo Zemplína?

Galéria k článku (3 fotografie )

Nezávislý poslanec Košického samosprávneho kraja a tokajský vinár Štefan Duč si verdikt, ktorý vyniesol týždeň pred Veľkou nocou Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici, neprišiel vypočuť. Údajne mu to nedovolila choroba.

Prokurátor pre neho za podvod s dotáciami vo výške takmer päť a pol milióna eur žiadal trest v strede trestnej sadzby, čo je dvanásť rokov, a peňažný trest stotisíc eur. Ak by túto sumu Duč neuhradil, trest by sa mu zvýšil o dva a pol roka. Sudca bol nakoniec trošku miernejší.

Poslancovi naparil jedenásť rokov basy a stotisícovú pokutu. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

Prestrelené ceny

"Nie som si vedomý, že by som v súvislosti s mojimi projektmi predložil nesprávne údaje. Ani kontroly, ktoré vo vinárstve boli, nikdy nezaznamenali nedostatky,“ obhajoval sa pred senátom Špecializovaného trestného súdu zemplínsky podnikateľ Štefan Duč.

Prokurátor mu v obžalobe kladie za vinu, že svojím konaním pri výstavbe vinárstiev a nákupmi predražených tovarov a služieb prostredníctvom reťazca spriaznených firiem poškodil finančné záujmy Európskeho spoločenstva a dopustil sa subvenčného podvodu.

Svoju obranu, ktorú svedecky podporil jeho dlhoročný priateľ, obchodný partner a kráľ dépeháčkarských karuzelov Mikuláš Vareha, postavil Duč hlavne na tvrdení, že nevedel o možnosti kúpiť tovar lacnejšie. Ako to však naozaj bolo, píše dopodrobna správa vyšetrovateľov z Európskeho úradu pre boj proti podvodom OLAF.

Poslanca Duča vyšetrovali pre dva podvody. V prvom prípade bola prijímateľom európskych peňazí Tokajská spoločnosť Viničky, s. r. o., kde bol Duč štatutár. Na účet firmy prišlo 2,56 milióna eur. OLAF neskôr odhalil možný podvod, ktorý sa mal týkať až deväťdesiatich percent celkovej sumy rozpočtu projektu.

„Bolo zistené, že štatutárny zástupca prijímateľa Tokajská spoločnosť Viničky, s. r. o., Štefan Duč prijal ponuku spoločnosti Baník a podpísali zmluvu o stavebných prácach. Spoločnosť Baník uzatvorila subdodávateľskú zmluvu so stavebnou spoločnosťou Stavivá Plus Trebišov, s. r. o., ktorú zastupoval Štefan Duč. Neskôr sa majiteľom a konateľom spoločnosti Stavivá Plus Trebišov stal Mikuláš Vareha, ktorý sa tiež stal štatutárnym zástupcom konečného prijímateľa Tokajská spoločnosť Viničky. Podľa názoru úradu OLAF faktúry, ktoré vystavila spoločnosť Stavivá Plus Trebišov, umelo zvýšili sumu nákladov účtovaných za práce, na vykonanie ktorých spoločnosť nemala žiadne oprávnenie,“ píše sa v správe OLAF-u.

Dobre zorganizované

Vyšetrovatelia okrem vysokých cien namietali proti tomu, že služby si dodávali a objednávali personálne prepojené firmy, v ktorých Štefan Duč pôsobil. Problematický bol aj medzičlánok v reťazci, ktorý predstavovala spoločnosť Logistic Zemplín.

Tá nakupovala tovary a predávala ich spoločnostiam poslanca Duča za výrazne zvýšenú cenu. Duč neskôr predal svoj podiel v Tokajskej spoločnosti Viničky Mikulášovi Varehovi. Začal s výstavbou nového vinárstva, tentoraz pod názvom Vinárstvo Viničky.

Spôsob, akým sa narábalo s eurofondmi, bol veľmi podobný. Na nové vinárstvo dostal Štefan Duč z eurofondov 2,8 milióna eur. Počas vyšetrovania vyšli najavo mnohé absurdnosti. Napríklad, že jedna z ponúk do obchodnej súťaže bola sfalšovaná a ďalšiu ponuku vo výške takmer tri a pol milióna eur predkladal bezdomovec, na ktorého spoločnosť tesne predtým prepísali.

Pri prepise sa zlikvidovali všetky účtovné záznamy. Nemenej zaujímavé je, že žiadosti o poskytnutie príspevkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie spisoval Igor Senčák, v tom čase riaditeľ agentúry Sapard, ktorá žiadosti schvaľovala.

Po vznesení obžaloby na Štefana Duča Igor Senčák zrušil svoju konzultačnú živnosť. Pred súdom vypovedal aj manžel konateľky spoločnosti Logistic Zemplín Jozef Kubica. Priznal, že firma, ktorá dodávala vybavenie vinárstiev za umelo zvýšené ceny, nemala žiadne reálne ekonomické aktivity a všetko sa dialo iba na papieri.

Jozef Kubica mal vypovedať ako svedok, ale tejto pozícii sa úporne bránil. Už na úvodnú otázku prokurátora, či pozná obžalovaného, odpovedal: „Držím sa svojej výpovede z prípravného konania. Viac nemám čo povedať.“ Prokurátor Kubicovi vysvetlil, že jednou zo zásad súdneho pojednávania je jeho ústnosť, teda že o okolnostiach týkajúcich sa žalovaného skutku treba hovoriť priamo v súdnej sieni.

Kubica sa odvolával na svoj zlý zdravotný stav a mlel si svoje: „Držím sa svojej výpovede z prípravného konania.“

Až po dlhom naťahovaní neochotne pripustil, že áno, s Dučom sa pozná.Kubica sa do biznisu s Dučom zapojil cez firmu svojej manželky Logistic Zemplín, pričom „ona iba podpisovala papiere, na nič sa nepýtala“. Nikdy predtým v žiadnom vinárstve osobne nebol, nemal žiadnu skúsenosť ani poznatky v tejto oblasti. O cenovej ponuke pre Duča sa radil s Varehom.

Ako pri vyhlásení rozsudku uviedol aj predseda senátu, z formálnej stránky bolo všetko v poriadku, ale dokazovanie odhalilo inú líniu konania obžalovaného. Príkladom je firma VinTech, ktorá bola výhradným dodávateľom vinárskej technológie na Slovensku.

Duč to vedel, dôverne poznal trh s vinárskymi technológiami, sám sa so svojimi poradcami zúčastnil na mnohých rokovaniach a napriek tomu súťaž na dodávky vyhrala firma, ktorá informácie o cenách technológií hľadala na internete. Duč manažoval celý proces ešte pred podpísaním zmluvy.

Uisťoval sa, za akú cenu sa dá na Slovensku technológia získať, a za túto cenu ju VinTech skutočne predala. Teda došlo k dohodnutiu ceny a tá sa neskôr umelo nafúkla. Dramatické zvýšenie sumy sa udialo vo Varehovej firme, kde hadica za 5-tisíc eur sa k Dučovi dostala za 11 153 eur.

Cena sa „nafúkla“ len fakturačným, účtovným spôsobom.

Nevrátili ich

Duč od začiatku súdneho procesu tvrdil, že je nevinný, aj sa tak správal. Pôsobil uvoľnene, počas prestávok sa na chodbe súdu pohodlne rozvalil na lavičke s rozopnutým sakom.

Pupok vybiehajúci ďaleko dopredu udrel do oka aj jeho advokátke. Nenápadne Duča upozornila, aby brucho trochu stiahol. Duč sa nenechal zneistiť, veselo pokračoval v rozhovore s novinármi, všetkých pozýval do vinárstva. Vraj nech na vlastné oči vidia, že peniaze získané ako nenávratnú pôžičku investoval dobre.

Niečo iné si myslia úrady. Po prešetrení machinácií Poľnohospodárska platobná agentúra žiadala vyplatené dotácie naspäť. Nepodarilo sa jej vymôcť ani cent. Vinár totiž svoje majetky poprevádzal na viacero subjektov. Tokajskú spoločnosť Viničky prevzal podnikateľ Matej Greisinger.

Vinárstvo Viničky tiež prišlo o najdrahšiu časť majetku - spracovateľský závod postavený z eurofondov. Novým vlastníkom závodu sa stala spoločnosť Hatfa Winery, ktorej majiteľom je Štefan Duč. Ďalšiu z niekdajších Dučových spoločností prevzal bývalý minister vnútra za SDKÚ-DS Martin Pado. Fakt je, že štát bude musieť eurofondy v súhrnnej výške 5,36 milióna eur do Bruselu vrátiť. Súd zaviazal poslanca uhradiť z tejto sumy takmer 900-tisíc eur. Zvyšok si štát musí vymôcť v občianskoprávnom konaní.

VIDEO Plus 7 Dní