Tip na článok
Perzekúcie: Židov označili nacisti za podľudí, Rómov za asociálov.

Rómsky holokaust: Vojnový štát plánoval po Židoch ďalšiu genocídu

Holokaust Rómov je pre mnohých dodnes bielym miestom. Nacistické rasové zákony „definovali“ nepriateľa národa a podľudí - okrem Židov to boli aj Rómovia. Alebo „Čierni Židia“, ako ich volali slovenskí fašisti.

Galéria k článku (8 fotografií )
Romológovia: Arne Mann a Zuzana Kumanová sa zaoberajú výskumom rómskeho holokaustu na Slovensku.
Perzekúcie: Židov označili nacisti za podľudí, Rómov za asociálov.
Pseudovýskum: Prepožičala sa naň aj lekárka Eva Justinová.

V rozhovore ministra Macha so sedliakmi, s robotníkmi, ako aj s inteligenciou ozvala sa opakovane žiadosť slovenského ľudu, aby po Židoch slovenská vláda odstránila aj potulných Cigánov a tulákov vôbec... Až sa skončí vysťahovanie Židov, hneď nato začne sa aj s uskutočnením pripraveného už programu v otázke asociálnych živlov...

Radostný ohlas vyvolalo vyhlásenie hlavného veliteľa, že takisto, ako sme odstránili Židov, odstránime z nášho tela aj tých, ktorí sa touto židovskou mentalitou nakazili, odstránime Cigánov a tulákov, notorických korheľov a darebákov... Tak písala počas druhej svetovej vojny naša tlač.

Tieto názory pritom nezazneli len v prvotnom nadšení po „odvšivovaní Slovenska“, ale v roku 1942, teda v čase deportácií židovských občanov, z ktorých väčšina už nežila.

Rasovú politiku okopírovanú z nacistického Nemecka ľudáci iba okorenili katolíckou vieroukou: „Načim preto zdôrazňovať národu, že sú rozličné rasy, ktoré nie my sme stvorili, ale ktoré sú na svete z Božej prozreteľnosti... Musíme proti nim bojovať a viesť neľútostný boj,“ hlásal napríklad šéf Hlinkovej gardy Otomar Kubala.

Okrem vulgárnych gardistických novín nezaháľali ani oficiálne médiá a denník Slovák ešte v roku 1944 písal: „Medzi problémy, ktoré sme ešte celkom nedoriešili, patrí aj otázka cigánska. Už by ozaj bolo načase, aby prišla radikálna náprava... A náš vidiek by sa už konečne naozaj chcel oslobodiť od tejto pliagy.“

O tom, že Slováci majú dokončiť po židovskej aj rómsku genocídu, svedčili aj propagandistické plagáty, kde pri fotografii rómskych detí stálo: „Po Židoch Cigáni!“ Rómsky holokaust je napriek tomu stále v mnohých aspektoch neznámy.

Čierni Židia

„Predstava o takzvaných vrodených zločineckých dispozíciách a asociálnosti Cigánov sa zjavovala už v medzivojnovom období, v čase medzinárodnej krízy. Až v nacistickom Nemecku sa vystupňovali negatívne postoje verejnosti do známych norimberských rasových zákonov,“ hovorí Arne Mann z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied.

Pripomína, že nacistické rasové zákony „definovali“ nepriateľa národa a podľudí - okrem Židov to boli aj Rómovia. Alebo „Čierni Židia“, ako ich volali slovenskí fašisti.

„Po vzniku vojnového režimu nesmeli u nás nielen Židia, ale ani Rómovia chodiť do kina ani do parku. Zákazy sa týkali voľného pohybu, cestovania vlakom či vstupu do niektorých miest. Agresiu v presadzovaní rasistických zákonov vyvíjali gardisti. Nasledovali nočné razie, vyháňanie a demolácia osád. Keďže vyhláška z apríla 1941 určovala, že Rómovia nesmú bývať na území obce ani v blízkosti štátnych ciest, vyhnali ich zväčša pod les,“ pokračuje romológ.

Etnografka Zuzana Kumanová zo združenia In Minorita dopĺňa: „Segregácia mnohých osád a narušenie vzťahov s majoritným obyvateľstvom má pôvod práve v tomto období a v odstránení osád z intravilánu obcí.“ Postupne vznikli lágre v Ilave, Hanušovciach, Revúcej, Očovej, Dubnici nad Váhom a inde.

Rasový pohon pritom ľudáci oficiálne neviedli voči Rómom, ale „asociálom“. Český historik Ctibor Nečas uvádza, že v protirómskych nariadeniach sa zdôrazňoval asociálny spôsob života, „aby sa zastierali skutočné a pravé dôvody odvodené z rasového pôvodu“. Slovenský štát však nemal ucelenú protirómsku legislatívu.

„Boli to vyhlášky ministerstva vnútra a ďalšie regionálne nariadenia, perzekúcie sa ponechávali na miestnu samosprávu a úrady. Vyhláška navyše vychádzala z nacistickej teórie o asociálnosti, pričom pod ‚Cigánmi‘ rozumela kočovných Rómov aj tých, čo sa ‚vyhýbali práci‘. Dôležitý bol individuálny prístup a záležalo len na ľubovôli konkrétneho starostu, koho označí za asociála,“ hovorí Mann.

Aj preto sa mohlo stať, že niekedy sa miestni Rómov zastali. Napríklad starosta obce Košariská, inak etnický Nemec, vyhlásil, že v dedine žiadnych nemá, iba kováčov, vďaka čomu neboli odvlečení.

Živelná likvidácia

Európsky holokaust Rómov je však špecifický z viacerých dôvodov. Problematický je už jeho názov. Ak Židia preferujú pre holokaust výraz šoa, čo je biblický pojem pre záhubu, pre rómsky holokaust vymyslel Ian Hancock z Texaskej univerzity výraz porrajmos. Mal by značiť pohltenie či strávenie.

Ibaže tento termín je pre mnohých Rómov neprijateľný. V niektorých dialektoch rómčiny má totiž celkom iný význam, než aký zamýšľal americký profesor, a v lovárskom dialekte je jeho význam hanlivý - pohlavné odhaľovanie. Proti používaniu tohto výrazu ostro protestovali v roku 2000 v Budapešti zástupcovia Rómov a väčšina bádateľov sa dnes zhoduje na výraze romano holocaust - rómsky holokaust.

Problém je aj to, že oproti premyslenej likvidácii Židov dominovala rómskym perzekúciám v Európe živelnosť a lokálne rozdiely. Okrem iného sa na ich likvidácii nedalo zarobiť, tak ako pri okradnutí a vyvezení Židov.

Podľa historikov zohrala úlohu aj zmena situácie na fronte, hoci napríklad ešte v júli 1943 nariaďovala vyhláška slovenského ministra vnútra odstraňovanie Rómov z obcí bez ohľadu na ich „asociálnosť“ a osobitne uvádzala, že „v najkratšom čase bude otvorený koncentračný tábor pre Cigánov“.

Ľudákom sa nepodarilo naplniť svoje sľuby, ale po vypuknutí Slovenského národného povstania a obsadení Slovenska nacistami v roku 1944 padli za obeť represáliám aj Rómovia. Mnohí skončili v neoznačených masových hroboch, iných postrieľali v lesoch. Z dovtedajšieho pracovného útvaru v Dubnici nad Váhom zriadili koncentračný rómsky tábor, ktorého kapacita bola rýchlo prekročená.

Šíril sa hlad, choroby a týfusová epidémia. Nemci to vyriešili tak, že vo februári 1945 chorých zavraždili a pochovali v masovom hrobe, niektorých zaživa.

Ako dokázali povojnové exhumácie, podobné zverstvá sa opakovali aj inde. Počas vojny v Európe zahynulo podľa odhadov tristotisíc Rómov. Hlavnú úlohu zohral psychiater Robert Ritter, riaditeľ kriminálno-biologického ústavu v Berlíne. Ritter, poverený vodcom SS Heinrichom Himmlerom, vypracoval spoločne s asistentkou Evou Justinovou postup na „zisťovanie prítomnosti cigánskej krvi“.

Absurdita pseudovedeckých teórií sa ukázala napríklad v tom, že Rómovia boli síce označení za podľudí, ale takzvaní čistí Cigáni boli tiež árijci. Nacisti si s tým poradili jednoducho - kým u jedných „zistili“ vrodenú asociálnosť, miešanci boli zas nebezpeční pre „čistotu nemeckej krvi“ a mohli ohroziť „vynikajúce nemecké vlastnosti“.

A keďže mnohých integrovaných Rómov nedokázali rozoznať podľa výzoru, vypracovali zložité výpočty o prarodičoch - obete šli na sterilizáciu a do plynu, absolútna väčšina z nich neprežila vojnu. Ritterovo centrum označovalo za „Cigánov“ aj hrdinov z frontu či tých, ktorí o svojom pôvode ani nevedeli.

Všetko šlo takým tempom, že v paranoidnej situácii Ritter vyhlásil: „Nikto z nás nevie, či aj on nie je nositeľom predispozícií s negatívnymi následkami.“ Sociálny antropológ Martin Fotta pripomína: „Židia poskytli pre nemeckú ideológiu vonkajšieho nepriateľa, Rómovia v kombinácii s vágnou definíciou asociálneho árijca poslúžili na disciplináciu ľudí zvnútra.“

Boj o uznanie

Ďalší príbeh rómskeho holokaustu sa začal odohrávať po vojne. „Špecifickým problémom bolo, že v rómskej komunite nebola vôľa či odvaha zaznamenať prežité hrôzy hneď po vojne, ako to bolo v židovskej. Svoje zohrala aj nízka vzdelanosť, izolácia a nedostatok elít,“ menuje Mann. Reálnemu výskumu neprial ani socializmus.

„Ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia sa bagatelizovali výskumy tejto histórie a výpovede Rómov, ktorí prežili druhú svetovú vojnu, sa nepokladali za relevantné. A to napriek tomu, že vtedajší režim formálne vyzdvihoval protifašistický odboj - otázka perzekúcií Rómov na etnickom princípe bola neprípustná,“ dodáva Kumanová.

Svedkov rómskeho holokaustu medzičasom ubudlo a výpovede žijúcich sa zaznamenávajú v hodine dvanástej, a to najmä vďaka mimovládnym inštitúciám. Pred časom avizoval výskum aj Ústav pamäti národa. Niektorí jeho členovia pritom v minulosti relativizovali totalitu rokov 1939 až 1945, či dokonca otvorene prejavovali sympatie.

Predseda správnej rady Ondrej Krajňák namieta, že zodpovednosť nesie až od nástupu do funkcie a „nestrpí žiadne relativizovanie akéhokoľvek historického obdobia“.

Odborným garantom projektu s podporou Európskej únie je historik Juraj Makyna. Nakrúcanie výpovedí žijúcich svedkov z rómskych komunít sa už rozbehlo. Uznanie rómskeho holokaustu však nie je len problém Slovenska. Problém s ním mala celá povojnová Európa.

Už počas norimberských procesov sa spomínalo prenasledovanie Židov, no rómske perzekúcie zazneli len na okraj. Medzi svedkami v Norimberských procesoch nebol žiadny Róm, za perzekúcie Rómov nikoho neodsúdili a žalobca Robert H. Jackson spomenul Rómov len v prípade medicínskych výskumov.

V povojnovom zmätku sa mnohé prehliadlo a v nacistickom pláne na likvidáciu neboli len Židia, ale aj Slovania, telesne hendikepovaní, homosexuáli, politickí oponenti a pacifisti. Premyslené vraždenie Židov pochopil svet prakticky až v procese s Adolfom Eichmannom v roku 1962.

Rómskym obetiam, na rozdiel od židovských, však úrady zamietali kompenzácie a ešte v roku 1985 nesúhlasili s účasťou Rómov na spomienkovej akcii v koncentračnom tábore Bergen-Belsen. „Neboli akceptované ani osobné svedectvá tých, ktorí prežili, pri odmietaní sa často opakovali protirómske stereotypy aj v čase, keď sa už antisemitské vyjadrenia pokladali za nevhodné,“ komentuje Martin Fotta.

Za zmenu sa zasadzoval aj známy lovec nacistov Simon Wiesenthal, ktorý osobne zatlačil na kancelára Helmuta Kohla, aby vo svojom prejave spomenul okrem Židov aj tragédiu Rómov. Až od roku 1993 sa každoročne 2. augusta organizuje Pamätný deň rómskeho holokaustu, v deň, keď splynovali obete z osvienčimského tábora.

VIDEO Plus 7 Dní