Začínajú mať obavy. Po sudcoch putovalo v krátkom čase za mreže aj niekoľko advokátov. Niektorí skončili s obvineniami po výpovediach bývalých klientov. Ich kolegovia sa pozastavujú nad tým, ako polícia odôvodňuje svoje rozhodnutia. V prípade advokáta, ktorého obvinili za údajnú prácu pre mafiánsku skupinu takáčovcov, poukazujú na to, že polícia v podstate pokladá za mafiánsku činnosť bežnú prácu právnika. Hovoria o vytváraní členov zločineckej skupiny z advokátov. A zakladajú Iniciatívu za právny štát.

Snaha dostať ich preč

Hoci ľudia vnímajú advokátov, ktorí obhajujú ľudí obvinených z nepekných činov či rovno zo zločinov, skôr negatívne, ich práca je nesmierne dôležitá. Nielen pre obvinených, ale aj pre štát a spravodlivosť. Režimy, kde sa človek pred políciou a súdom nemôže brániť, sú obvykle viac než obludné. Advokáti však upozorňujú, že v ostatnom čase boli niektorí ich kolegovia sami obvinení.

„Od roku 2007 vieme o 17 prípadoch, keď bol advokát obžalovaný z činnosti súvisiacej s poskytovaním právnych služieb, a následne sa preukázalo, že nešlo o trestný čin, ale o výkon povolania a poskytovanie právnych služieb. Nie je v poriadku, ak je advokát postihovaný za to, že vykonáva advokáciu, a už vôbec nie, ak orgány činné v trestnom konaní používajú procesné inštitúty trestného konania na to, aby advokáta, ktorý poctivo vykonáva svoje povolanie, vylúčili zo zastupovania v trestnom konaní,“ vraví hovorkyňa Slovenskej advokátskej komory Alexandra Donevová.

Kajúcnici

Miesto sedenia v talári sa na súde krčia s putami na rukách. Známa advokátka Júlia Vestenická na portáli Právne listy rozobrala prípad zadržaného kolegu Martina Ribára. Hovorí, že polícia s obľubou spája trestné činy ako vydieranie a hrubý nátlak so zločinom založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, a tak umelo zvyšuje trestné sadzby na 20-25 rokov až doživotie.

„Táto metóda orgánov činných v trestnom konaní sa úspešne osvedčila za posledné roky, pričom ide o zaužívaný model vyúsťujúci do neustále vzrastajúceho obchodovania s výpoveďami za odmenu,“ píše Vestenická.

Z pôvodne obvinených sa zrazu stávajú svedkovia, často univerzálne použiteľní, ktorí všade boli, všetko počuli a zrazu si spomenuli. To môže byť aj prípad advokáta Ribára, keďže proti nemu vypovedal jeden z „kajúcnikov“. Išlo dokonca o jeho vlastného klienta, teda obvineného, ktorému on poskytoval právnu pomoc.

Vestenická upozorňuje, že advokátovou základnou povinnosťou je poučiť klienta a uplatniť v jeho záujme všetko, čo považuje za prospešné. Môže sa to javiť ako forma vplyvu na klienta, ten sa však napokon vždy rozhodne sám, aký postup obrany zvolí.

„Uvedený model orgánov činných v trestnom konaní sa urputne snaží „vtesnať“ obhajcov do pozície vydieračov, dať im punc ovplyvňovania a nie v jednom prípade napokon dochádza k väzobnému stíhaniu obhajcov, pričom ako dôvod sa uvádza práve výkon povolania obhajcu,“ hovorí Vestenická. Dodáva, že sa to môže týkať všetkých advokátov.

S mafiánmi

Advokáta Ribára zadržali vlani spolu so skupinou takáčovcov. Polícia v uznesení o začatí trestného stíhania uvádza, že svoju činnosť v prospech skupiny „maskoval poskytovaním právnych služieb“. Podľa Vestenickej je to tragikomické, keďže Ribár je zapísaný v zozname advokátov, takže o nejakom maskovaní sa hovoriť nedá.

Ribár je už 13 mesiacov v najťažšej väzbe. Bez návštev rodiny zavretý v cele s rozlohou osem štvorcových metrov. Raz denne môže ísť na prechádzku. Advokátov obhajca Matej Marhavý považuje obvinenie za nezákonné, keďže je založené len na jedinom svedkovi.

Proti Ribárovi svedčí jeho bývalý klient Pavol K., člen mafiánskej skupiny takáčovcov. Nasadzovali ho napríklad v situáciách, keď bolo treba niekoho zbiť či podpáliť auto, alebo dom. Podľa obvinenia sa advokát Ribár snažil, aby klient pri vypočúvaní mlčal. Aby polícii neprezradil okolnosti, ktoré sú mu o podpálení domu známe, a aby zamlčal osoby, ktoré čin vykonali, aj tých, ktorí na podpálenie domu vydali príkaz. Polícii mal podľa advokátových pokynov povedať, že nevie, kto to urobil. Pavol K. tvrdí, že mu Ribára nastrčili, aby zabezpečili jeho mlčanlivosť.

Ohrozenie právnej pomoci

Aj sám Marhavý hovorí, že advokáti pociťujú obavy a ohrozenie pri poskytovaní svojich služieb pre klientov a realizácii ich ústavného práva na obhajobu. Preto vzniká medzi advokátmi Iniciatíva za právny štát, ktorou chcú zdôrazniť, že advokáti nemôžu byť kriminalizovaní za to, že poskytujú osobám obvineným z trestnej činnosti právne služby. Aj ďalší advokáti, s ktorými sme hovorili, pokladajú ich obviňovanie a včleňovanie políciou do zločineckých skupín za problém.

Za Ribára sa postavila aj Slovenská advokátska komora, oficiálne sa pripojila k jeho ústavnej sťažnosti. Podľa komory môžu takéto postupy polície zasiahnuť do efektivity a kvality právnej pomoci. Naráža na to, že ak advokát poradí klientovi, aby poprel vinu, je to právna rada a nie páchanie trestného činu.

FOTO Martina Ribára v GALÉRII

„Z povahy poslania advokáta ako nezávislého poskytovateľa právnych služieb vyplýva, že jeho postup môže za istých okolností sťažiť objasnenie skutku alebo potrestanie páchateľa,“ píše advokátska komora. A varuje, že prax, akú zavádzajú orgány činné v trestnom konaní, môže viesť k neochote advokátov brániť klientov pred tlakom na priznanie.